Dnešný článok bude o škole, keďže nám Slovákom sa to už kráti, narozdiel od našich bratov Čechov, ktorý tam už idú zajtra, "počujete" tú škodoradosť? Tak som si povedala, že bude fajn, keď aj o tomto vám niečo napíšem, keďže je to môj posledný ročník.
Už týždeň som hľadala potvrdené papiere zo školy na vlak a autobus a dnes som ich konečne našla v obale od vysvedčenia, prekvapivo aj s vysvedčením, tak som sa išla teraz poobede prejsť na naše úžasné stanice, kde som okrem iného zistila, že tam máme aj wc. Žijem v tomto meste už 19 rokov a doteraz som nevedela, kde sú tam wc, ale teraz to už viem. To len tak pomimo, chcela som túto informáciu zdieľať s vami.
Autobusovú kartičku som si v pohode vybavila, horšie bolo keď som prešla niekoľko desiatok metrov ďalej na vlakovú a tam mi povedala, že bez fotky nič nevybavím. Totižto, my Slováci, áno táto info je hlavne pre Čechov, máme zadarmo cestovanie vlakom a tá kartička sa musí znovu vybaviť, nedá sa predĺžiť ako autobusová. Takže som sa zbytočne trepala až na vlakovú stanicu v tomto pekelnom teple. A to idem ešte domov, k našim, pozrieť či tam nemám nejakú fotku, aby som nemusela rozrábať starú kartičku.
Možnože sa pýtate prečo vybavujem vlakovú kartičku, keď mám autobusovú, alebo prečo vybavujem autobusovú keď máme vlaky zadarmo a mám aj kartičku. Odpoveď je veľmi ľahká, vlak ide ráno veľmi skoro, o pol 6, a to ja vtedy ešte len vstávam, a ďalší ide až o pol 8 a to je neskoro, keďže začínam o 8 a do školy to mám autobusom presne na minúty - 50 minút, vlakom je to dokonca hodina. Čiže ak mi neodpadá prvá hodina, musím chodiť autobusom a naspäť už chodím vláčikom, ktorý mi ide každú hodinu od 13:45 do 15:37.
Čiže keby skončíme napr. o 11, tak musím ísť autobusom domov, alebo keby ideme s babami si niekde po škole sadnúť, poprípade do kina, opäť musím ísť autobusom. Preto mám obe kartičky. A na koniec som sa rozhodla, že si tu vlakovú vybavím v Trenčíne v stredu po škole, kde na to budem čakať dve minúty, ako tu v Bánovciach, kde to posielajú do Trenčína, takže to mám až na ďalší deň.
Na základe tohto ma po ceste domov napadlo, že vám sem hodím moje pocity o tom ako sa už končia prázdniny, ako to vlastne bude počas školy, keďže tento rok maturujem a čo bude potom ďalej po škole. To som vám už spomínala včerajšej časti, že to spomeniem dnes, tak snáď sa k tomu dostanem viac ako len tak okrajovo.
V auguste, v podstate v strede augusta, som oslávila moje 19 narodeniny, tí ktorí ma sledujete na twitteri alebo instagrame, to veľmi dobre viete, a oslávila som ich v Čechách - tí, ktorí ešte nečítali Dear Diary 2 klik na článok, kde to máte dopodrobna opísané, a teraz idem do maturitného ročníka a neverím ako rýchlo to ubehlo.
Pamätám si ako som pred 3 rokmi s nervozitou kráčala ráno na stanicu a rozmýšľala aké to bude. Či bude stredná podobná základnej. Či aj tam budeme rozdelený po skupinkách a nebudeme sa spolu vôbec baviť. Aký budú nový spolužiaci. Učitelia. Predmety. Rozvrh. Či ma bude baviť každé ráno dochádzať do školy. Či to budem vôbec zvládať.
A šup, prešli 3 roky a ja sa neviem dočkať kedy odtiaľ už konečne vypadnem. Od tých ľudí čo máme v triede, česť výnimkám, mojim výnimkám, od učiteľov, ktorí nás radi týrajú, hlavne naša triedna, od tých zbytočných predmetov, ktoré ani nebude na výške študovať, ak ma teda niekam zoberú.
Naozaj to veľmi rýchlo ubehlo, ešte teraz si pamätám ako sme sa v devine na základnej lúčili zo všetkými a teraz za pár mesiacov sa mám už opäť s niekym lúčiť. Prešla som si jednou skúškou "dospelosti" monitorom a teraz mám už pred sebou ozajstnú skúšku dospelosti, maturitu, na ktorej podľa môjho osobného názoru vôbec nezáleží, lebo prácu si podľa nej aj tak človek nenájde, je naozaj úplne jedno ako zmaturujete, lebo ak sa vám v živote aspoň trošku nezadarí, tak skončíte pri umývaní záchodov, a to môže robiť človek aj bez maturity alebo diplomu s výšky.
Napriek tomu sme s Kikou včera trošku stresovali a zhodli sme sa, že darček k maturite bude, že vôbec zmaturujeme. Ide o to, že môžete byť akokoľvek dobrý, pri maturite zohráva veľkú úlohu šťastie. Ak vám sadne otázka vyhrali ste celý svet, ak nie, a vy nemáte schopnosť sa zo všetkého vyrozprávať tak už to zachráni jedine profesor, že sa nad vami zľutuje a pustí vás ďalej.
Možnože sa pýtate prečo stresujem, keď je ešte len koniec augusta a maturita je až od marca, teda tie písomné, ktorých sa nebojím tak veľmi ako ústnych. Nemám rada keď som stredobod pozornosti. Začnem koktať, triasť sa a zabudnem všetko čo viem, často krát aj to čo neviem.
A toho sa ja najviac bojím, že keď tam budem v máji sedieť pred tou komisiou tak zabudnem naozaj všetko, aj keď mi sadne otázka. Jediné čo ma drží nad vodou je to, že zmaturovali horší než ja, tak to nejako zvládnem aj ja. Bojím sa toho, že sa to všetko nenaučím, aj keď viem, že sa to nedá všetko naučiť a zapamätať si to. Bojím sa, že si vytiahnem úplne od veci otázku, o ktorej nebudem mať ani len šajnu a nevykecám sa z toho lebo nie som ten typ človeka. Takže tu je moja odpoveď prečo stresujem už teraz.
Navyše, dnes nám zverejnili rozvrhy na stránke školy a som zhrozená akých učiteľov, konkrétne jednu, nám dali na niektoré predmety, konkrétne jeden. Ako viete som na Obchodnej Akadémii, študujem ekonomiku a účtovníctvo, čo ma vôbec, ale že vôbec nebaví, a zrovna na to účtovníctvo ktoré mi nejde až tak dobre akoby som chcela, aby mi išlo nám dali najhoršiu profesorku na škole čo vás nič nenaučí, a aj keď budeme teraz už len opakovať, tak mám pocit, že aj to opakovanie ma pri nej domotá ešte vyše ako som. To už aby som si teraz hľadala doučovanie. Takže tu je ďalšia odpoveď prečo som trošku vystresovaná. Ale snažím sa si veriť a viem, že to dám. Zmaturujem a pôjdem ďalej.
Vaša otázka číslo tri, a kam ďalej pôjdeš? Veľmi dobrá otázka, na ktorú mám aj odpoveď. Ako viete moja úžasná brigáda za pokladňou nie je to, čím by som sa chcela živiť. A taktiež ma dohnala k tomu, že po strednej tam jednoducho nemôžem ostať ako zamestnankyňa. Aj keď som pôvodne nechcela ísť na výšku, tak som sa rozhodla, že to skúsim. A ako ste sa asi teraz dozvedeli, ani tá ekonomika a účtovníctvo nie je niečo čo by som chcela robiť, i keď účtovníci zarábajú slušné peniaze.
Preto som sa jedného krásneho dňa rozhodla, že pôjdem študovať žurnalistiku. Písanie ma baví, viem si predstaviť, že by som v budúcnosti písala nejaké normálne články, nie tie klebety čo dnes píše Nový Čas a možnože raz, za pätnásť, dvadsať rokov vydala ak knihu. Celkom pekná predstava, nie?
Avšak aj tu je jedno veľké ale. Čo som si pozerala výšky so žurnalistikou, tak na Slovensku som našla len tri. Teda hľadala som tu niekde v okolí Trenčianského kraja, nebudem sa predsa trepať až na východ. Našlo mi Nitru a Trnavu. Všade inde je len masmediálna komunikácia, po ktorou si ja predstavujem reportérov. A ako som už povedala, ja a stredobod pozornosť znamená ja a záchod a vyprázdnenie žalúdka. Mňa baví hlavne písanie, nie klábosiť do mikrofónu.
Neviem ako to bolo tento rok v Trnave, ale tipujem, že tak isto ako v Nitre, že brali 25 uchádzačov zo 180. Nič moc, že? Hlavne, keď nemáte samé jednotky. Takže ak ma nezoberú sem, skúsim ešte prekladaľelstvo, ale ja si myslím, že mi to bude na nič, keď nechcem ostávať na Slovensku, chcem ísť do Anglicka a tam čo budem z toho, že vyštudujem prekladateľstvo angličtina - slovenčina? Nič. A študovať dva cudzie jazyky, budem úprimná, som rada, že viem ten jeden a svoj materinsky jazyk. Takže som si povedala, ak mi nevyjde výška, odchádzam za sesternicou do Anglicka a radšej budem pracovať tam a doučím sa jazyk, ako tu, na slovensku, kde aj tak nič nie je a politici nás okrádajú o peniaze.
Toľko k mojej predstave do budúcnosti po strednej a teraz by som sa vám rada povedala ako to bude teraz nasledujúce mesiace. Nesľubujem vám, že sa polepším, lebo viem, že sa to nestane, ale tak prvé dva týždne budú fajn, žiadna škola, mám prax, ale poobede robím skoro celý týždeň, takže ak si teraz niečo predpíšem budem môcť pridávať. Ak nie, nejako to zvládneme, veď sme to už spolu zvládli doteraz. Navyše robím len cez týždeň, víkendy mám voľné, takže si myslím, že to zvládneme. Celkovo prvý polrok bude ešte fajn až potom príde ten pravý stres, a to vo veľkom si myslím, a potom tu skôr budú pribúdať takéto články ako poviedky. Ako vravím, uvidím ako sa to všetko bude vyvíjať a podľa toho sa ja zariadim.
To by bolo k dnešnému Dear Diary všetko, snáď som spomenula všetko čo som chcela a ďalší článok pribudne v piatok. To bude zase také o škole, v podstate zhrnutie tých troch dní v škole, takže sa máte aj nemáte na čo tešiť. Večer do 23 hodiny pribudne prvá časť jednodielovky a druhú zverejním, možno štvrtok, možno až v sobotu, uvidím ako ju stihnem dopísať.
Budem rada ak mi aj vy napíšete vaše plány do budúcna, ako sa tešíte do školy a či vás vôbec tieto články bavia. Pretože mňa bavia. Je to akoby môj denníček, vyrozprávam sa tu a môžem pokojne spávať. Just kidding. Pokojne spávam aj bez toho. Ale tak, chápete ma, viem, že áno.
Teraz ma vlastne napadlo, že by som vám zajtra mohla napísať ešte jedne článok Dear Diary a tam by som vám zhrnula tohto ročné prázdniny, ale tak uvidím či sa k tomu dostanem a či nájdem všetky potrebné fotky. To by bolo zatiaľ všetko, "vidíme" sa vlastne za pár hodín, keď vám pridám prvú časť, Kate :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára