Začiatok konca
Dnes, po piatich rokoch, úžasných rokoch, prišiel ten čas. Ten správny čas. Čas na všetko. A preto si poskakujúci Harry, Louis, Liam a Niall užívali svoj posledný čas na ich milovanom pódium. Avšak, pre jedného z nich to malo byť naposledy.
Samozrejme, že sa plánovali vrátiť. Bol to ich sen. Sen, ktorý milovali a nehodlali sa ho vzdať. Ale po úspešných piatich rokoch bolo na čase opustiť ich najväčší sen a venovať sa tým ďalším. Tým zabudnutým. Tým, ktorým nevenovali doteraz žiadnu pozornosť. Bolo na čase aspoň na chvíľu opustiť ich svet a vrátiť sa do toho reálneho.
Pre mnohých realita znamenala krutý svet, ktorému vládnu ľudia mysliaci že vedia čo robia. Mysliaci, že vedia čo je dobré pre ostatných ľudí. Mysliaci, že im naozaj pomôžu. Ale opak bol pravdou. Aspoň vo väčšine prípadov.
Pre nich, pre Harry, Louisa, Liama a Nialla znamenala realita úplne niečo iné. Oni ako realitu brali pódium. Kričiace fanynky. Šialených fotografov. Minimum súkromia. Večierky. Zábavu. Až keď pocítili na vlastnej koži aká je skutočná realita, vrátili sa nohami opäť na zem a ostali na nich pevne stáť až doteraz. Pomáhali. Zachraňovali. Stali sa súčasťou niečoho veľkého.
Bolo to pre nich zvláštne. Stáť na pódium v ich rodnej krajine, aspoň pre troch z nich, vediac, že je to poslednýkrát. Aj keď len na chvíľu. Ale bolo to naposledy a oni vedeli, že tak ako mali vo zvyku sa za pár mesiacov vrátiť, sa tentokrát nevrátia.
Written in these walls are the stories that I can't explain
I leave my heart open but it stays right here empty for days
Každý jeden z nich mal svoj vlastný príbeh. Každý chlapec, z ktorého za tých päť rokov vyrástol krásny a múdry muž vlastnil príbeh z iným začiatkom, no s rovnakým koncom. Vlastnili príbehy, ktoré boli síce verejnosti známe, ale na ich hĺbku nikto nekládol dôraz.
The story of my life ...
Boli to príbehy, ktoré si chlapci nechávali pre seba. Boli to tie časti života, ktoré im pripomínali kto sú. Odkiaľ sú. Kým sa stať nechcú. Boli to časti ich reálneho života, ktoré im možno spôsobili bolesť, ale oni by na nich nemenili nič. Boli to ich spomienky.
Samozrejme, že všetky ich najkrajšie spomienky viedli k tomu istému dňu. Bolo to logické. Vtedy sa im otvoril nový svet. Spoznali nových ľudí. Našli si nových kamarátov. Získali nových bratov, po ktorých túžili. Ale tieto spomienky viedli ešte ďalej. Tieto spomienky boli z čias ďaleko pred tým než sa im splnil sen.
Niall. Blonďavý škriatok s hlasom anjela a očami oceánu. Jeho spomienky zaviedli do čias kedy sa naučil hrať na gitare. Boli to krásne časy. A tieto časy si rád pripomínal. Miloval ten bezstarostný život kedy sa len tak prechádzal s kamarátmi pomedzi domy a zvuk jeho gitary sa ozýval na celú ulicu. Miloval ho, ale nemenil by.
A nemenil by ani Harry. S kučeravého lámača sŕdc sa stal rozumný mladý muž, ktorého spomienky často zaviedli do čias kedy musel odháňať nápadníkov jeho staršej sestry. Áno, Gemma, bola staršia, no zakaždým keď jej nejaký chalan zlomil srdce, utekala za Harrym. Vedela, že sa naňho môže spoľahnúť. Že on bude vždy ten jediný muž, ktorý jej neublíži. A Harry miloval ten pocit, keď vedel, že je uňho Gemma v bezpečí. Miloval svoju rodinu, a keď bol na cestách, veľmi mu chýbala.
Rodina chýbala aj Liamovi, ktorý prevzal po Zaynovi, chlapcovi, ktorý sa rozhodol ísť vlastnou cestou, look badboya. Ale ľudia sa menia, a aj chlapci sa zmenili. Liama tiahli spomienky do čias, kedy mu jeho dve staršie sestry Nicola a Ruth nahrádzali kamarátov. Prešiel si veľmi ťažkým obdobím, na ktoré nerád spomínal, no vďaka tomu je tým, kým je.
Naopak Louis, ten veľmi rád spomínal na obdobie kedy sa mu jeho sestry stali najlepšími kamarátkami. A to hlavne, keď sa narodili dvojčatá Phoebe a Daisy. Miloval ich nadovšetko a zniesol by im aj modré z neba. Boli pre neho všetkým. Boli pre neho tou najväčšou podporou.
A práve táto podpora nemohla chýbať ani tu. Vo Wembley. Ich rodina bola pri ich zrode. Boli tam, keď sa to všetko začalo. A sú aj tu, keď sa to všetko skončí.
Been a lot of places
I've been all around the world
Seen a lot of faces
Never knowing where I was
On the horizon
Hm, but I know, I know, I know
The sun will be rising, back home
Za svoj krátky život precestovali takmer celý svet. Navštívili krajiny, o ktorých snívali ako malé deti. Spoznali sa s novými ľuďmi. S ľuďmi, ktorí bolí úplne iný ako oni. Spoznali nové národnosti, nové kultúry, nové svety.
Toto všetko im bolo dopriate, keď si plnili svoj sen. Avšak ani to im nestačilo. Nebolo to tak, že boli nenásytní, to nie. Ale mali málo času. Väčšinu svojho sna strávili na cestách a oddychom. A tá štipka času čo im zostala ani zďaleka nestačila na spoznanie krajiny tak veľmi akoby chceli. Preto sa cestovanie stalo jedným zo snov, ktoré bolo potrebné počas prestávky splniť.
Don't forget where you belong...
A oni skutočne nezabudli kam patria. Domov. Do ich rodných krajov. Každý jeden deň na ne mysleli. Každý jeden z nich myslel na to, aké to bude konečne prísť domov a zostať tam. Každý jeden z nich myslel na to, kedy konečne opustia brány tohto sveta a vrátia sa naspäť do svojho.
Nemali to ľahké. Z každej jednej strany sa na nich valila kritika za niečo, čo bolo ich osobnou záležitosťou. Nebola to prechádzka ružovou záhradou. Museli sa riadiť pravidlami. Pravidlami, ktoré bolo ťažké dodržiavať. Avšak, bola to daň za ich splnený sen. Daň, ktorú museli každodenne platiť. Daň, vďaka ktorej si uvedomili, že im to za to naozaj nestojí. No uvedomovali si, že to nebolo len ich rozhodnutie. Bolo to rozhodnutie nás všetkých.
- trošku kratšia časť, teda opäť som si stanovila, že časti budú mať aspoň 1000 slov, a to aj má, ale je to také divné nenapísať oveľa vyše ako som pri jednodielovkach zvyknutá, každopádne som sa to rozhodla takto ukončiť a ostatné si nechať na ďalšiu časť a trošku vás ponaťahovať
- absolútne to tak vyzerať nemalo, ale svojim spôsobom sa mi to ľúbi a koniec koncov bude lepšie keď teraz vypíšem všetky tie 1D spomienky a potom sa sústredím na pointu tejto story, keďže zatiaľ to mám od toho ďaleko
- poviedku nájdete už aj na wattpade
- dúfam, že sa páči :))
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára