Christmas 2/3

DOČKALI STE SA!!

Keď sa Liam rozhodol, že strávi Vianoce so svojim otcom a nie s mamou, nečakal, že sa to tak skomplikuje. Svoju mamu miloval nadovšetko, to nepopieral, dala mu predsa život, vychovala ho a podporovala v jeho snoch. Avšak jej nový priateľ nebol práve ten typ človeka, ktorého si predstavoval vedľa svojej mami, potom čo sa s jeho otcom rozvedú po 30-tich rokoch manželstva.

Ale to jej nikdy nemohol povedať. Zraní ju a to on nechcel. Práve preto sa dohodol s Ruth a Nicolou, jeho staršími sestrami, ktoré Nicka, maminho nového priateľa, zbožňovali, že tento rok oni strávia Vianoce s mamou a on pôjde k otcovi  a jeho priateľke niekam na sever Anglicka.

To všetko si dohodli ešte pred dvomi mesiacmi, keď mu otec zavolal či naozaj príde, aby s jeho priateľkou zistili presný počet ľudí v dome na jej obľúbený sviatok.

Caroline mala veľkú rodinu. To vedel. Otec mu o nej porozprával všetko. Dokonca sa s ňou už aj stretol, keď boli uňho cez leto na prázdninách. Bola milá, pekná, veselá. Presný opak Nicka, ktorý vôbec nebol pekný, milý bol len k jeho mame, aspoň podľa Liama, a nálada sa mu menila častejšie ako počasie.

Ale, aj keď sa to všetko za tie dva mesiace skomplikovalo, stále chcel ísť radšej k otcovi ako k mame. Aj keď sám. Vedel, že sa ho otec nebude pýtať čo sa stalo. A vedel, že zakáže aj Caroline. A za to mu bol veľmi vďačný. Nebol pripravený na otázky typu: Prečo? Ako dlh? a na všetky tie ľútostivé pohľady a suché frázy typu: bude to dobre, čoskoro zabudneš, príde niekto iný a tak ďalej.

So Sophiou sa poznali od detstva. Obaja vyrástli vo Wolverhamptone, chodili do tej istej škôlky, školy, mali spoločných kamarátov. Dlhé roky udržiavali kamarátsky vzťah, aj keď Liam odišiel po druhýkrát do X Factoru. Avšak, tentokrát bol úspešný a prebojoval sa veľmi ďaleko. Z jednotlivca sa stala skupina a Liam získal štyroch nových kamarátov, bratov po ktorých vždy túžil.

A Sophia ho celý čas podporovala. Po každom vystúpení mu poslala správu s veľkou chválou, po každom postupe mu gratulovala k úspechu. Už od mala k nemu niečo cítila. Keď bola malá, bola to kamarátska láska avšak postupne, ako rástla, dospievala, sa to prehlbovalo.

Ale nikdy mu to nepovedala. Nikdy na to nenabrala odvahu. A to si začala neskôr aj vyčítať. Keď si Liam našiel priateľku, bolelo ju to. Snažila sa naňho zabudnúť. Snažila sa vytlačiť tie city z hlavy aj srdca. Ale nadalo sa. Až priveľmi ho ľúbila.

Preto sa nedokázala ubrániť úsmevu, keď sa s Danielle po vyše dvoch rokoch vzťahu rozišli. A vtedy si ju konečne všimol. Utešila ho, podporila a Liam v nej opäť videl jeho novú lásku. Nepočítal, že im to vydrží tak dlho a možno práve preto nebol prekvapený, keď sa pred niekoľkými týždňami rozišli. Síce toho mali veľa spoločného, málokedy sa zhodli. Často krát sa hádali a aj napriek tomu, že ich spoločnosť milovala, ich šťastie bolo dôležitejšie.

A práve preto pred pár týždňami zdvihol telefón a vyťukal otcove číslo, aby mu oznámil, že sa počet zmenil. Že príde sám. Geoff, jeho otec, sa ho na nič nepýtal. Poznal ho, vedel, že keď sa ho spýta na Sophiu a ich rozchod, jeho syn sa uzavrie do seba, zruší celé prázdniny u neho a Caroline a bude trpieť sám vo svojom byte s alkoholom v ruke.

Nenávidel, keď jeho jediný syn riešil problémy zradným alkoholom. Nenávidel za to sám seba. Nenávidel fakt, že jeho najväčší sen ho k tomu dohnal. Vedel, ako veľmi Liam miluje spievanie. Vedel, ako ho to napĺňa. Vedel, ako veľmi miluje svoje fanynky. Ale vedel aj to, ako veľmi ho ubíjali všetky tie veci ohľadom jeho života. Všetky tie klamstvá, ktoré mu ubližovali a on radšej siahol po alkohole, akoby sa s tým niekomu zveril a vyriešil to.

Práve preto mu nič také nepovedal, iba to, že sa naňho teší.

Liam, vedel, že jeho otec vedel, že sa ho nemá na nič pýtať a preto mu len rýchlo zopakoval jeho vetu, že sa naňho tiež teší a rýchlo zložil. Čím dlhšie nad tým premýšľal, tým mu rýchlejšie padali temné myšlienky, ktorým sa chcel vyhnúť.

Preto ako tak s umelým úsmevom na perách odkoncertoval posledné dva koncerty v jeho milovanej O2 aréne, zbalil si pár veci do tašky a sadol do auta pripravený vydať sa na dlhú cestu cez blížiacu sa snehovú búrku niekam na sever Anglicka.

Nepočítal s tým, že mu pár minút pred odchodom zavolá otec a poprosí ho, aby po ceste vyzdvihol dcéru Caroline, Emmu, z práce, ktorá nestihla posledný vlak domov.

Dúfal, že to bude pokojná cesta domov. Iba on, Lucy, jeho milované autíčko, a kvalitná hudba z rádia. Ženskej spoločnosti, iste chápete ako to Liam myslel, sa chcel vyhýbať aspoň niekoľko mesiacov. Avšak, nechcel sklamať otca a už vôbec nie Caroline. A tak prikývol na to, že sa po ceste zastaví vo firme, kde Emma pracovala, a bezpečne ju dovezie domov.

Samozrejme, že o Emme vedel. Caroline o nej hovorila celý čas. A aj keď dúfal, že bude maž aspoň jedného nevlastného brata, aj so sestry bol nadšený. To, že ich stretnutie padlo na nevhodný čas, za to ona nemohla a Liam dúfal, že si jeho mrzutú náladu neodskáče.

S čím vôbec nepočítal bol fakt, že on a Emma sa už dávno poznajú.

Keď otvoril dvere do jedinej vysvietenej kancelárie vo firme, ostal v nemom úžase. Pamätal si všetky jeho bokovky. Všetky jeho jednorázovky. A Emma, jeho nevlastná sestra patrila medzi ne.

Bolo to dávno, pár rokov dozadu, potom čo sa rozišiel s Danielle. So skupinou mali menšiu pauzu pred svetovým turné a Liam sa rozhodol utápať svoj žiaľ v alkohole. Bolo to prvýkrát kedy sa rozhodol riešiť veci alkoholom. A vybral si preto jeho obľúbený bar - Funky Budha.

Tam sa stretli. Ema sedela skrčená za barom, snažila sa, aby si ju nikto nevšimol, a popíjala už niekoľký kokteil v poradí. Cítila sa osamelo, no spoločnosť niekoho iného nevyhľadávala. Nevedela čo chce.

Na jednu stranu chcela dobrú prácu slušného muža, ktorý sa k nej bude správať ako k princeznej. Na druhú stranu, premýšľala, že na pohovor do jej vysnívanej práce nepôjde a preleží celý deň v posteli a bude sa ľutovať.

Liam  bol presný opak. Priam prahol po nejakej spoločnosti, aby zabudol. Na jeden deň chcel byť opäť obyčajným chlapcom z malého mestečka v Anglicku. Ale to u nebolo umožnené, preto sa rýchlo posadil vedľa neznámej krásky, slovo dalo slovo a stalo sa viac ako obaja očakávali.

Nevedel čo má robiť. Nevedel či má k Emme pristúpiť a robiť sa, že si ju nepamätá alebo jej povedať pravdu. Avšak nevedel či si aj ona pamätá jeho alebo už dávno zabudla. Nakoniec sa však rozhodol, že bude najlepšie ak si to všetko vysvetlia hneď teraz. Bude to tak správne. Každý pôjde svojou cestou a nebudú sa musieť ničoho obávať.

Preto k nej opatrne pristúpil, nechcel ju veľmi rušiť, videl ako zbesilo ťuká do klávesnice a písmenka len naskakovali na obrazovke, pomaly sa k nej naklonil, dúfal, že keď zacíti jeho dych na jej krku, konečne začne vnímať.

To však Emmu nepoznal. Keď sa sústredí, nevníma a treba sa jej prihovoriť viackrát, aby odpovedala na otázku. A keď si to konečne aj Liam uvedomil, zhlboka sa nadýchol a prehovoril.

"Znovu sa stretávame." Zašepkal do jej ucha. Čo však nečakal bolo, že sa tak veľmi naľaká a hlavou hodí dozadu pričom ho buchne do nosa.

A nečakala to ani Emma, ktorá, keď na ňu Liam prehovoril, mala prst na tlačidle delete, a keď nadskočila, prst na tlačidle podržala dlhšie než bolo potrebné a celý článok bol preč.

"Nie, nie, nie, NIE!" Skríkla a rýchlo ťukala myškou späť. Do oči sa jej tisli slzy, hlava sa jej začala točiť, ruky sa jej roztriasli hnevom.

Za tu pol hodinu stihla napísať viac ako polovicu článku, s ktorým bola ako tak spokojná. A teraz nemala nič. Opäť. Opäť bola na začiatku. Opäť bola v koncoch. Opäť ľutovala, že sa na to dala. Mala radšej ísť na právo. Opäť sa v nej búril hnev. A to len vďaka Liamovi, ktorého si ani len nevšimla a snažila sa čo to zachrániť. Bezúspešne.

A zatiaľ čo Emma hysterčila za počítačom, v myšlienkach preklínala všetkých svätých, Liam sedel na zemi, opretý o stenu a snažil sa predýchať tú bolesť, ktorú mu nechtiac spôsobila.

Teraz už aj on ľutoval, že sa dal na to nahovoriť. Ľutoval, že sa k nej tak priblížil. Ľutoval, že to vôbec ľutuje. On predsa za nič nemohol. Keby vnímala aspoň nejaký zvuk v jej okolí, počula by buchnutie dverí a venovala mu pozornosť. Takto nemal na výber.

"TY! Za všetko môžeš ty!" Prstom ukázala na sediaceho Liama, keď prestala hystericky ťukať do počítača a otočila sa k nemu na stoličke.

Už pochopila, že článok nezachráni. Už si plne uvedomovala, že je preč. A keď si toto uvedomila, došlo jej aj to, kto je za tým. A bol za tým on . Osoba, o ktorej si myslela, že už ho nikdy neuvidí. Aspoň nie z očí do očí. Ale samozrejme, že také šťastie ona nemohla mať.

"Všetko si pokazil! ZNOVU!" Teraz sa už aj postavila na nohy a bola pripravená mu vlepiť facku, aby si uvedomil čo vlastne urobil, ale až vtedy si všimla, že sedí na zemi . A aj napriek tomu, že si držal nos, z ktorého mu tiekla krv, vyzeral nádherne.

Krátke hnedé vlasy mal vyčesané do hora. Orieškové-hnedé oči boli naplnené slzami. Sánka zarastená strniskom bola jemne napnutá. Dolná pera, ktorú ak si dobre pamätala, veľmi rada hrýzla, sa mu mierne triasla. Dlhé prsty, s ktorými dokázal divy, mal obtočené okolo napuchnutého nosu. Na sebe mal biele tričko, ktoré mu obopínalo telo a zvýrazňovalo pekáč buchiet na bruchu. Čierna bunda prehodená cez plecia, rifle roztrhnuté na kolenách a viditeľné tetovanie na pravej ruke mu dodával look badboya.

Rýchlo potriasla hlavou, keď zistila akým smerom sa uberali jej myšlienky. Hnevala sa naňho. Veľmi sa naňho hnevala. Práve preto si nesmela dovoliť rozptyľovať sa jeho krásou. A Liam bol krásny. Veľmi krásny. Čo si budeme klamať, bol to stelesnený Boh.

"Neseď tam len tak! Aspoň sa tvár, že ťa to mrzí!" Naďalej kričala a snažila sa nebrať ohľad na zraneného Liama. Je to predsa chlap. Rozchodí to.

Avšak, jej dobré vychovanie porazilo jej hnev v ich malej vnútornej bitke, a tak si k nemu po chvíli kvokla a opatrne odtiahla jeho ruku z nosu.

"Nevyzerá, že je zlomené, ale aj tak by si mal ísť na pohotovosť. Vieš, pre istotu." Zašepkala, keď mu prstami pomaly prešla po opuchnutom nose.

"A čo tak prepáč?" Sykol, keď mu ho jemne stlačila, aby zistila akú veľkú škodu spravila.

"A začo?" Nechápavo sa spýtala. Predsa za všetko mohol on.

"Hm, čo ja viem? Žeby za všetko?"

"Ja za nič nemôžem." Presvedčivo odpovedala. Naozaj si nebola vedomá, že by niečo urobila. Práve naopak. Tak ako Liam obviňoval ju, ona obviňovala jeho.

"No jasné." Ironicky sa zasmial, ale rýchlo zistil, že to nebol dobrý nápad.

"Nemal si sa tak priblížiť. Keby si sa rovno ozval ako normálny človek, všetko by bolo v poriadku." Ani jeden z nich si nechcel priznať chybu. Obaja boli príliš tvrdohlavý a stáli si za svojim. Netreba zabúdať na to, že Emma je žena. A žena má vždy pravdu.

"Každý normálny človek sa obzrie pri buchnutí dverí." Zamumlal. Toto bude tvrdý boj.

"Každý kto ma pozná vie, že som vždy zažratá do práce." Stále si stála za svojim. A Liam tiež. A ani jeden z nich neriešil, že jednému z nich stále tečie krv z nosa.

"Ó áno. Prepáč mi, že keď som mal hlavu medzi tvojimi nohami, nestihol som sa ťa spýtať na tvoj život. Naozaj som nečak-" A bolo to. Vlepila mu. Nos, ne-nos. Toto naozaj prepískol. A uvedomoval si to aj Liam, keď pocítil ako mu znovu praská v nose, čo spôsobilo ďalší príval krvi.




- prepáčte mi, že som to opäť rozdelila, avšak časť mala 2446 slov a ešte ani zďaleka nebolo ani len v strede diania, a keďže predošlá mala 1913 slov, tak som sa rozhodla, že pre túto bude tých 1974 akurát a v stredu, alebo vo štvrtok bude zostatok :))
- ani len netušíte ako veľmi mi písanie chýbalo, pevne verím, že mi to vydrží dlhšie ako len mesiac
- ĎAKUJEM za krásnych 66,500 zobrazení, bez vás by to nefungovalo
- budem rada ak mi zanecháte váš názor