Story Of My Life 1/3

Hey Hou! Takže včera som si konečne sadla za notebook s čistou hlavou a za tri hodiny napísala vyše 3200 slov. Plánovala som to dnes dopísať, avšak prišla som pred pol hodinkou domov a už idem akurát tak do sprchy a spať, takže som sa rozhodla že túto dlhšiu jednodielovku rozdelím na dve časti. Snáď sa bude páčiť, Kate :))








Bolo to ako včera, keď jej napísal správu, ktorá ju prebudila z pokojného spánku. Nespokojne sa pomrvila vo vyhriatej posteli a naslepo nahmatala mobil odložený na nočnom stolíku. Zo zavretými očami odomkla svoj Iphone, jeden z jeho darčekov pre ňu, a chvíľu ešte oči nechala zavretými, aby si privykli na ostré svetlo vychádzajúce z mobilu.

"S.O.S. Letenku máš na maili." Prečítala s prižmúrenými očami no nevenovala tomu veľkú pozornosť.

S.O.S. signál používali v prípade núdze. Bol to ich osobitý signál kedy obaja vedeli, že si nikto z nich nerobí srandu a stalo sa niečo vážne. Niečo čo ich prinútilo odložiť terajšiu prácu, vykašľať sa na všetko, sadnúť do lietadla a odísť za tým druhým na druhý kontinent.

Avšak v poslednej dobe tento signál ani jeden z nich nemohli brať vážne. On ho zvykol používať, keď sa v noci opil a zabudol cestu do hotela. Ona ho zneužívala keď nevedela nájsť svoj zápisník, kde mala napísané všetko. Od nákupného zoznamu až po dátumy jeho koncertu.

Preto aj teraz prevrátila očami, mobil položila späť na nočný stolík a prevrátila sa na druhý bok. S povzdychom sa zavŕtala do perín a oddala sa spánku. Nie však na dlho. Nestihla ešte ani len upadnúť do jej milujúcej hladiny alfa, keď sa celou izbou ozvala ich obľúbená pesnička, ktorú mala nastavenú len pre jeho hovory. S ďalším povzdychom sa prevrátila späť na druhý bok, aby mohla hovor zodvihnúť.

"Naozaj neviem, kde máš hotel." Automaticky zachrapčala. Jej myseľ bola stále v hlbokom spánku, tak isto ako jej unavené telo. Škola ju ničila.

"Toto je naozaj vážne, Nicol." Povedal jej celým menom. A ona vedela, že nepotrebuje hlúpu adresu hotela.

Poznali sa celý život. Celý ich spoločný život prežili po boku toho druhého. A to doslovne. Ich domy delil len vysoký rastlinný porast, ktorý tam dal postaviť jej otec potom, čo im v siedmej triede zničil celý trávnik. Doteraz si pamätala ako strašne zúril, keď ráno vstal, pozrel z okna a uvidel jeho milovaný trávnik zničený.

Týždeň sa vtedy nevideli. Okrem školy samozrejme. Vozil ju autom do školy aj zo školy domov. Dal vymeniť oba zámky na predných aj zadných dverách. Dokonca vymenil aj zámok od brány. Avšak ani to im nezabránilo sa nestretávať.

Každý deň o pol noci sa obaja potichu vytratili z domu a stretli sa na ich obľúbenom kopci na konci ich rodného mesta z kadiaľ bol výhľad na celé mesto. Milovali ten výhľad. Videli ho snáď miliónkrát no zakaždým z neho boli na mäkko.

S úsmevom ju privítal, objal a ruku nechal na jej pleci, keď si sadli na veľký kameň, ktorý tam bol už od nepamäti, So smiechom mu hovorila ako sa otec každý deň kvôli nemu hnevá a snaží sa dať do poriadku zničený trávnik, zatiaľ čo on ju s láskou v očiach pozoroval. Už vtedy ju ľúbil.

"O čo ide?" Spýtala sa, zatiaľ čo vstávala z postele a hľadala svoj notebook, ďalší darček od neho pre ňu, aby si mohla skontrolovať letenku.

"Nechcem to riešiť po telefóne. Jednoducho prídi. Letí ti to za 4 hodiny. Potrebujem ťa." Posledné slová zašepkal akoby ich pri nej nikdy nevyslovil a zložil. Ale opak bol pravdou.

Ako spolu vyrastali, ako on rástol a stával sa z neho muž, chcel ju ochraňovať. Chcel byť pri nej zakaždým, keď ho bude potrebovať a chcel, aby to vedela. Lenže okolnosti to zariadili inak a väčšinou tu bola ona pre neho.

Vždy stála po jeho boku. Keď išli prvýkrát do škôlky, bál sa, že nebude mať žiadnych kamarátov. Keď išli prvýkrát do školy, bál sa, že sa mu budú smiať pre jeho krivé zuby. Bola tam a hovorila mu, že na nikom a ničom nezáleží. Ona bude vždy pri ňom. A nehovorila to len tak. Myslela to smrteľne vážne. Jej prišli jeho krivé zuby roztomilé. Modré oči, z ktorých už na kilometre svietila neplecha milovala. Tak isto ako aj jeho blonďavú hrivu, za ktorú ho neustále šticovala. Ľúbila ho od samého začiatku a ani o tom nevedela.

Až keď sa prihlásil do X-Factoru, začal byť známy a ženská populácia sa oňho začala zaujímať viac a viac, pocítila ostré bodnutie žiarlivosti. A keď sa z nich stal najúspešnejší boyband súčasnosti a on sa vyžíval v tom ako ho ženy mali radi, pochopila, že ich vzťah už dávno nie je len o kamarátstve. Avšak trvalo trošku dlhšie kým na to prišiel aj Niall.

Keď konečne našla notebook skrytý pod niekoľkými skriptami zo školy, skontrolovala si e-maili, aby zistila, že Niall naozaj hovoril pravdu a letela už za štyri hodiny. Keďže jej myseľ bola ešte stále v hlbokom spánku, zbalila si len to najpotrebnejšie. Mobil, notebook, kozmetiku, pár veci na oblečenie. Pred odchodom ešte rýchlo vytlačila letenku a zo zásuvky pod stolíkom vybrala pas.

Po ceste na letisku, kde ju odviezol taxík, zanechala rodičom krátku správu o tom, že letí za Niallom do Ameriky a za pár dni bude doma. Vedela, že nech sa mu stalo čokoľvek, určite to spolu vyriešia. Tak ako vždy.

To však nevedela, že keď po ôsmich hodinách letu, nedostatku spánku a neskutočného hladu vystúpi z lietadla a na letisku ju bude čakať ustarostený Harry, ktorý ju zaviezol do ich spoločného domu v Amerike, ktorý tam majú odkedy sa stali predskokanmi Big Time Rush tri, štyri roky dozadu, ju bude čakať až také veľké prekvapenie.

Netušila čo skôr. Nevedela či sa má spýtať chalanov o čo ide. Nevedela či sa má obrátiť na Nialla, sediaceho v rohu ako pozerá pred seba, a spýtať sa jeho o čo ide. Nevedela či sa má smiať, či má plakať. Nevedela či sa má toho bábätka spiace v auto sedačke dotknúť, či je živé alebo si z nej chalani spravili dobrý deň. Pretože či chcela veriť vlastným očiam alebo nie, pred ňou naozaj spalo malé dvojmesačné bábätko. Malý Alex.

Toto presne sa stalo pred rokom. Presne pred rokom im do života vstúpilo malé živé stvorenie, ktoré nemohlo za to, že jeho otec bol totálny idiot a nevedel si dávať lepší pozor. Áno, je pravdou, že Alexove narodeniny oslavovali pred dvoma mesiacmi, kedy sa podľa lekárskej správy narodil, museli ich oslavovať aj dnes. Pretože pre nich bol deň D práve dnes. A Nikki, tak ako ju zvykol Niall volávať už od dectva, spomínala na všetko čo sa za ten rok udialo. A bolo toho naozaj veľa.

Potom čo sa Niall rozhodol, že si malého Alexa nechá, aj napriek tomu, že nie všetci boli týmto rozhodnutím stotožnení, na kolenách prosil Nicol, aby pri ňom zostala. Aby neodchádzala. Aby ho neopúšťala. A aj keď o malých deťoch nevedela vôbec nič, veď ona sama bola ešte svojim spôsobom dieťa, súhlasila.

Vedela, že Niall to sám nezvládne. Nemyslela tým malé dieťa, myslela tlak. Všetok tlak, ktorý na nich vyvíja manažment kvôli koncertom a novému albumu. Média, ktoré ich prenasledovali na každom kroku a ani jeden z nich sa nemohol v pokoji navečerať. Fanúšičky, ktoré síce miloval a bol im za všetko vďačný, pretože bez nich by sa nikdy tak ďaleko nedostali, ale všetko má svoje medze. To však niektoré nedokážu pochopiť. A rodina, na ktorú Niall veľmi často zabúda, aj keď tu je vždy preňho. Tento tlak cítiť zo všetkých strán a nie každý sa s ním dokáže vyrovnať.

A teraz sa k tomu všetkému pridalo malé dieťa. Malý blonďavý chlapec s veľkými modrými očami, akoby otcovi z oka vypadol. A aj keď má pri sebe chalanov, vedela, že bude potrebovať nejakú ženu v domácnosti. Preto sa vďaka citom k nemu rozhodla všetkého nechať a zostať s ním v Amerike a pomôcť mu s malým Alexom.

Síce ju škola zabíjala, unavovala a často krát doháňala zúfalstvu, milovala žurnalistiku a nemohla sa jej vzdať. Preto sa rozhodla, že bude pokračovať v štúdiu na diaľku. Rodičia s tým síce nesúhlasili, ale ako sami povedali, má 21, svoj vlastný život a svoju vlastnú hlavu. Ak to pokladá za správne, nech tak spraví. Sú to jej rozhodnutia a ona s nimi bude musieť žiť celý život, ak by sa niečo pokazilo. A ak by vedela, že sa to všetko pokazí, že sa to zrúti ako domček z karát, tak by s tým nikdy nesúhlasila a ihneď by zavolala Maure, aby si prišla spraviť poriadky s jej synom. Avšak na to ho až priveľmi milovala.

Niall ani manažment a nakoniec, ani ona nechcela, aby vystavovali Alexa takému tlaku akým boli fanúšičky a média. Média by ho uvarili za živa. A fanúšičky boli až priveľmi pobláznené všetkou tou krásou, do ktorej chalani vyrástli, aby pochopili čo sa stalo. Preto sa rozhodli, že to budú zo začiatku tajiť. Vedeli, že je to nesplniteľná misia. Bolo nemožné takéto niečo utajiť. Ale chceli sa o to aspoň pokúsiť. Avšak čím častejšie chodili spolu von ako šťastná rodinka, tým rýchlejšie sa o to začali média zaujímali čo raz viac. A keď to už dlhšie nemohli tajiť, povedali svetu pravdu.

Potom ako povedali svetu pravdu o tom, že Niall má syna a Nicol nie je jeho skutočnou matkou, iba mu ho pomáha vychovávať lebo jeho biologická matka ho nechce, sa objavila Alexova skutočná matka. Emma. Tá Emma, na ktorú Nicol žiarlila najviac. Aj keď sito zo začiatku neuvedomovala, nakoniec si to musela priznať. Ona, Emma, Alexova bilogická matka, mala tú česť dať Niallovi to najcennejšie po čom vždy túžil. Dala mu syna. Syna, na ktorého bol Niall veľmi pyšní. Ktorého miloval, a ktorého sa nemienil vzdať. Niečo, čo mu Nicol nikdy nebude schopná dať.

Nebolo tajomstvom, že Niall je až priveľmi dôveryhodný človek. Všetci to vedeli. Dokonca aj Emma, ktorá sa rozhodla to využiť. Rozhodla sa využiť svoju chvíľku slávy a votrela sa Niallovi do života. Znovu. A potom čo sa Niall ubezpečil, že môže Emme veriť, aj keď mu všetci tvrdili opak, a že mu Alexa znovu nenechá pred dverami ako nejaký balíček, jej dovolil vstúpiť znovu do jeho života a do života ich malého syna. Vtedy Nicolina úloha nevlastnej matky skončila a ona sa vrátila späť do Londýna, kde mala byt, a kde študovala svoju milovanú žurnalistiku. Jediná vec, ktorá jej ostala vrátane zlomeného srdca.

Cítila sa ublížene. Využito. Bola zranená. Jej city boli zranené. Myslela si, že by jej Niall toto nikdy nespravil. Myslela si, že je iný. Iný ako ostatný chlapci. Predsa mu obetovala rok jej života. Pohádala sa kvôli nemu s rodičmi. A aj keď jej ďakoval niekoľkokrát za to, že tam preňho bola a skoro všetkého sa vzdala, opatrne jej naznačil, že už ju nepotrebuje. A to ju bolelo najviac.

Chcela, aby ju potreboval. Potrebovala, aby ju potreboval. Chcela mu byť na blízku. Chcela sa ho dotýkať. Chcela mu prehrabávať tie jeho krásne blonďavé vlasy. Chcela ho bozkávať. Chcela mu povedať ako veľmi ho miluje. Chcela, aby boli opäť šťastnou rodinkou. Žiaľ ani jedno z toho nebolo možné. Nikdy neboli rodinkou. Vždy to bol len Niall, Alex a ona. Ale Nicol to vnímala inak. A práve tomu sa chcela vyhnúť. Avšak tento plán jej ako jeden z mnohých nevyšiel a tak len uplakane sedela vo svojom byte a snažila sa na všetko zabudnúť. Ale nedalo sa. Nech sa snažil akokoľvek. Hlavne, keď sa zopakovala situácia spred roka.