Federal Bureau of Investigation 12 3/5

Tak ja vám ďakujem za vašu ochotu ...
Lenka, this is for you :)) Kate










"Potrebujeme, aby ste nám to zopakoval. Vieme, že vám to nie je príjemné. Vaša sekretárka nám už niečo naznačila." Vložil som sa do toho skôr, než by mu Sophia začala vykladať do hlavy tie oblbujúce rečičky.

"Suzie som mal, stále mám, strašne rád. Je to veľmi chytré dievčatko na to koľko má rokov. Pane Bože je tak mladá, len dieťa." Zaplakal, zronene sa posadil na jednu zo stoličiek, ktorá tu bola.

"Musíte sa upokojiť pán Roggers. Musíte sa sústrediť. Spomenúť si na všetko a nič nevynechať. Zachránite tým Suzie." Zabrnkala na citlivú strunu.

...

"Ale ja som už všetko povedal." Bezradne si prešiel po vlasoch, nebolo to pre neho ľahké. Pre nikoho z nás.

"My vieme, ale ako som už povedala, potrebujeme, aby ste nám to zopakoval. Spomenul si na všetko, nič nevynechal a na nič zabudol." Sophie ho jemne stisla za rameno, prečo vždy dávajú chlapovi ženskú prácu??

"Dobre." Prikývol.

"Hlavne pokojne." Opäť prikývol a na chvíľu nastalo ticho, zrejme si v hlave znovu prehrával deň zmiznutia.

"V ten deň kedy zmizla Suzie .. bol to obyčajný deň ako každý jeden pred tým. Ráno som o pol siedmej prišiel do práce, sekretárka mi spravila kávu a do začiatku vyučovania, čiže do ôsmej, som pracoval na papieroch o výmennom pobyte." Trasľavo prehovoril, v očiach mu jasne svietil odlesk sĺz.

"Výmenný pobyt??" Spýtal som sa, treba si preveriť všetko. Aj takéto nezmyselné veci.

"Áno. Máme družbu s francúzskou školou. Každoročne ideme so žiakmi tam a Francúzi prídu sem."
Vysvetlil, pričom mi neunikol jeho nechápavý pohľad.

"Pokračujte." Pokynul som mu.

"Prvé dve hodiny vždy učím, potom mám voľno. Dokončil som papierovanie a šiel za Suzie. Mal som jej odkázať, že po ňu mamka nemôže prísť. Zdržala sa v práci. Buď môže ísť domov alebo zostať v škole a ja by som ju zobral domov." Pokračoval, nevyzeral veľmi dobre. Snáď sa tu nezloží.

"Zdá, že s ňou máte veľmi dobrý vzťah." Skonštatoval som.

"So Suzie?? Bývam vedľa nich. Spolu s manželkou. Odkedy sa priťahovali, ulica akoby ožila. Suzie je večne usmievavé dievča. Nikdy som na nej nevidel, že by plakala alebo že by bola smutná. Ani potom čo sa jej rodičia rozviedli." Na jeho tvári sa mihol náznak úsmevu, keď spomenul malú usmievavú Suzie.

"Kedy sa vedľa vás prisťahovali??" Sophie spýtavo nadvihla obočie.

"Keď mala Suzie päť. Pár mesiacov na to sa rozviedli. Emma, Suzina mamka, vravela, že už dlhšie to medzi nimi bolo také iné ako pred tým. Akoby sa odcudzili. Dúfali, že keď sa presťahujú niečo sa zmení, ale nič sa nezmenilo." Nie je nejako priveľmi informovaný??

"Čo jej otec??" Niečo tu nesedelo. Všetko je až priveľmi jasné. Také jasné, že je to nejasné.

"Úplný sympaťák. Nikdy nerobil žiadne problémy, na súde dokonca ani nebojoval o malú, vedel, že s Emmou jej bude najlepšie." Toto naozaj nedáva zmysel.

"Súd nariadil, že sa sa majú, respektíve musia stretávať dvakrát do mesiaca alebo aj častejšie, ale to len po dohode."

"Malá k nemu s radosťou chodievala. Naozaj nerobil žiadne problémy. Pokiaľ viem, aspoň čo nám Emma hovorila, všetko platil na čas, Suzie dával peniaze zvlášť. Občas som ho vydával ako ju brával zo školy, keď Emma nemohla." Je niečo čo nevie?? Je to až strašidelné ako veľa o jej rodine vie.

"Zdá sa, že ste s pani Pickettovou a Suzie veľmi dobrý priatelia." Výborne Sophie, to som si všimol aj ja.

"Vždy, keď Emma niečo potrebovala prišla za nami. Moja žena si ju veľmi obľúbila, ako vlastnú dcéru. Taktiež aj Suzie. Viete so ženou sme dlho pokúšali o dieťa, ale bezúspešne." Smutne zašepkal. Život je fakt na hovno.

"Neviete o niekom, kto by im chcel ublížiť??" Alebo niečo. Hocičo. Hlavne, aby sme tú malú našli.

"Absolútne. Za ten čas čo ich poznám som nevidel, aby sa dostali do nejakého konfliktu." Pokrútil hlavou, aby sa aj on sám uistil, že to je pravda. Toto je asi zlý sen. Skrytá kamera. To tu naozaj nie je nič čoho by sme sa mohli chytiť?? Museli sme niečo prehliadnúť. Jednoducho museli.

"To bude asi všetko. Ďakujeme za váš čas." Pousmial som sa naňho, ale myslím, že to mu nádej nedodá.
"Keby niečo, budem tu alebo doma. Dúfam, že ju nájdete." Pomaly sa postavil zo stoličky a na náznak vďaky sme si potriasli rukami.

"To aj my. Pán Roggers, vadilo by vám, keby som sa porozprávala s učiteľkami, ktoré učia Suzie??" Sophie to nám aj tak nepomôže, ale za pokus nič nedáš.

"Nie, samozrejme, že nie. Bude to všetko??" Tiež sa pousmial, ale oči hovorili niečo iné.

"Rád by som sa ešte pozrel na záznamy s kamier." Posledná nádej. Inak strácame čas.

"Samozrejme. Choďte za mojou sekretárkou. Ja pôjdem s vami za pani učiteľkami." Milo sa na ňu usmial a spolu odišli preč. Kamoš ona je m- odkedy žiarlim na starca??

"Dobre. Vďaka." Ironicky som sa usmial na prázdny priestor v kancelárii a odišiel za malou blondýnkou sediacou za stolom.

"Potrebujem, aby ste mi ukázali záznamy zo dňa kedy Suzie zmizla. Pán Roggers ma za vami poslal." Išiel som na to hneď z priama.

"Áno, iste. Hneď ich nájdem." Usmiala a začala sa prehľadávať zložkami v počítači.

"Ak sa smiem spýtať, koľko už pracujete pre pána Roggersa??" Prerušil som to trápne ticho.

"D-Dva roky." Neisto odpovedala.

"Poznáte ho dobre??" Opatrne si založila blonďavý prameň vlasov za ucho a prekvapene si ma premeriala.

"Je to môj ujo, takže áno, poznám ho veľmi dobre." Čo je to?? Rodinná zešlosť?? (pozn. autora: nie je to po česky??))

"Dohodil vám tento job??"

"Som tu len ako záskok pokiaľ sa Jenny nevráti z materskej," vysvetlila, posledný krát na niečo ťukla a opäť na mňa pozrela, "nech sa páči." Usmiala sa a uvolnila mi miesto na jej stoličke.

"Vďaka." Tiež som sa usmial a sústredil sa na dej na obrazovke.

Nič zvláštne sa tam nedialo. Samé deti so školskými taškami a s úsmevmi na tvárach. Rodičia, ktorí ich nedočkavo čakali pred školou, sem tam nejaký učitelia. Suzie veselo bežala zo školy, kde ju čakalo dievčatko v jej veku.

Objali sa, o niečom sa rozprávali, znovu sa objali, tentokrát na rozlúčku. Neznáme dievčatko, vlastne známe, podľa papierov Katie Bellová (pozn. autora: neviete z kade je to meno??), Suzina najlepšia kamarátka, nastúpila do auta, kde sedela jej mamka.

Suzie sa pozrela zo strany na stranu, aby mohla prejsť cez prechod na druhú stranu, keď sa z boku objavila veľká čierna dodávka. Zastali rovno pred ňou, zo zadu vystúpil chlap v kukle a násilím ju stiahol do auta.

"Tak .. našli ste niečo??" Vyrušil ma tenký hlas sekretárky.

"Niečo??" Spýtal som sa a znovu si prezeral záznam z kamier zo všetkých uhlov, ale aj tak nič.

"Niečo nové??" Nedala sa a naklonila sa nado mňa.

"Nič čo by sme už dávno nevedeli." Zašepkal som a so zúženými očami si premerial jej krátke šaty s priveľkým výstrihom.

"Liam volal Pual. Všetci sú na ceste sem. Máme ich počkať vonku." Sophia vošla do vnútra, zrejme vedela čo sa tú deje, keďže dvere sú presklené. Milo som sa na blondýnku nado mnou usmial, postavil sa zo stoličky a nasledoval Sophiu von.

"Máš niečo??" Spýtal som sa, aj keď som už odpoveď poznal.

"Nič nové. Ty??" Pokrútila hlavou, tiež bola v koncoch.

"Taktiež." Unavene som vydýchol vzduch v pľúcach.

Sophia McKenzie

- pravdepodobne je to plné chýb, ja to neskôr opravím :)) tento týždeň som mala prázdniny, takže som si ich chcela užiť, aj keď časť bola rozpísaná od utorku :)) ďakujem za komentáre, tí čo ma poznajú, vedia čo to pre mňa znamená :)) ste spokojní so Sophiou (Deanna Russo)?? :)) znovu to naťahujem, viem a nenávidím sa za to -_-