Federal Bureau of Investigation 11

Viem, takmer po dvoch týždňoch, ale ja som vám povedala, že keď nie sú komentáre, tak sa mi zle píše :)) Samozrejme, ďakujem všetkým, ktorý komentujú, robia mi veľkú radosť :)) Kate










"Liam!! Musím už ísť!! Sľúb mi, že sa pokúsiš dostať sa cez to!!" Skríkol a po mojom prikývnutí ho už nebolo.

"Niall?!!" Skríkol som, ale nikto mi neodpovedal

"Niall!!" Nič. Iba tie príšerné zvony, ktoré mi trhali ušné bubienky.

...

"Niall!!" S krikom som sa posadil na posteli celý dopotený a zadýchaný.

Vystrašene som sa obzeral okolo seba, po tvári mi stekali malé kvapôčky potu. Dych som mal stále nerovnomerný a až po chvíli som si uvedomil, že sa mi niekto snaží usilovne dostať do bytu. Roztrasenými rukami som chytil lem trička, ktoré som si následne prevliekol cez hlavu a použil na utretie spoteného čela.

Iba v boxerkách som vystrčil nohy z postele, chlad ma nepríjemne pošteklil medzi prstami. Ešte ospalý som si pretrel oči a neochotne sa postavil z postele, keď zvonenie neprestávalo. Polonahý som prešiel z izby na chodbu a po ďalšom zazvonení zvončeka, otvoril dvere.

"To ti trvalo." Otrávene poznamenala a bez pozvania vošla dnu.

"Prečo vlastne chodíš tak skoro Pezz??" Pokrčil som čelo, keď mi pohľad padol na hodiny, ktoré ukazovali šesť ráno.

"Lebo nebudem chodiť pomaly cez celé mesto dvakrát. Ráno vstanem, zabehám si, cestou kúpim raňajky a prídem sem. Tu sa osprchujem, spolu pokecáme pričom sa naraňajkujeme a odídeme do roboty. To všetko spravím v pokoji a hlavne bez stresu." Prižmúrila oči a tým mi nepriamo vynadala za môj každodenný ranný stres.

"Ja nemám stres." Negatívne som pokrútil hlavou, aj keď som vedel, že nemám pravdu.

"A ráno tu pobehuješ o pol ôsmej ako splašený len tak zo srandy." Ironicky sa zasmiala.

"To mám na miesto ranného behu." Mykol som plecami.

"Alebo by si si mohol na večer nájsť niečo iné ako chlast a divoký sex." Dohovárala mi a popritom vykladala pečivo z tašky, ktoré doniesla.

"Možno by si to mala skúsiť tiež. Vždy sa niekto nájde." Ukazovákom som ju šťuchol do rebier.

"Nemám rada jednorázovky, to veľmi dobre vieš, ale keď sme pritom, už sa niekto našiel." Zasnene zašepkala.

"Vážne??" Prekvapene som zaklipkal očami.

Odkedy poznám Perrie, čo už je nejaký ten piatok, tak sa takto, až priveľmi zamilovane na môj vkus, tvárila len raz. Bolo to pár rokov dozadu, keď ju očaril nejaký chlap zo silným francúzskym prízvukom. Našťastie to netrvalo dlho a Pezz sa rýchlo spamätala. Vtedy sa zaprisahala, že keď sa znovu zamiluje, bude to naposledy. A zdá sa, že už sa tak stalo.

"Áno, ale zatiaľ to nie je nič vážne." Vysvetlila už s menším úsmevom, ako predtým a mne neuniklo sklamanie v jej očiach.

"Zatiaľ??" Zaujato som si ju premerial a posadil sa na barovú stoličku oproti nej za kuchynský ostrovček, ktorý tu bol namiesto stola.

"Ty by si chcela niečo viac??" Pýtal som sa ďalej, keď sa neozývala iba mi neisto hľadela do očí.

"Neviem či by som chcela alebo nie. Zatiaľ sme boli spolu vonku iba párkrát. Prvýkrát sme boli v kine a druhýkrát na večeri. A ak mám rátať aj ten večer kedy sme sa stretli, tak sme boli dokopy spolu len trikrát. Ale je strašne milý, pekný, zlatý a vtipný. Ten jeho sexy zachrípnutý hlas ma rozochveje len čo si naň spomeniem. A hlboké čokoládové oči ma prenasledujú aj v sne." Rozplývala sa tu nad jej neznámym až som začínal mať pocit, že sa roztečie.

"Nepotrebuješ tak trochu schladiť??" Pobavene som na ňu pozrel, keď na chvíľu zavrela oči a nevedomky vzdychla.

"Viem, že je to krátko, ale je tak pozorný. Každé ráno ma čaká pred dverami kytica kvetov s prianím dobrého rána." Pokračovala ďalej bez pripomienky na moju poznámku.

"Dúfam, že si nezabudla na svoj sľub." Pripomenul som jej skôr, akoby mohla pokračovať v monológu o svojom pánovi záhadnom.

"Samozrejme, že nezabudla. Preto na jeho kytice nijako nereagujem a čakám kým ma opäť niekam pozve. Až keď si budem naozaj istá, že to nie je žiaden ďalší hajzel, dovolím mu niečo viac. Možno sa aj na mňa konečne obráti šťastie." Koniec vety sa stratil v jej zafňukaní, a aby zahnala slzy, s chuťou sa pustila do svojich raňajok.

"Hovoríš to akoby si mala štyridsiatku na krku." Prevrátil som očami a radšej sa tiež pustil do raňajok.

"Tak som to nemyslela. Len rada by som chcela niekoho, kto by sa o mňa zaujímal-"

"Veď ja sa zaujímam." Prerušil som ju.

"To vidím." Prevrátila očami.

"No dovoľ." dotknuto som zúžil oči, "A kto ťa tu každé ráno počúva??" Dodal som, ale už iba zo srandy.

"Škoda, že len ráno. Ale myslela som to tak, že by sa skutočne o mňa zaujímal a opätoval by mi moje city. Spolu by sme trávili svoj voľný čas, zabávali sa a tak." Na tvári sa jej objavil široký úsmev pri tej predstave.

"A ty si myslíš, že ten tvoj nezn-"

"Zayn. Volá sa Zayn." Tento krát ma prerušila ona.

"A ty si myslíš, že ten Zayn je toho hoden a spĺňa všetky tie tvoje nezmyselné kritéria??" Pochybovačne som sa zamračil.

"To ešte neviem. Veď ti vravím, že teraz chcem tomu dať čas a priestor. Pekne pomaličky - krok po krôčiku." Nervózne sa usmiala, čo bolo dôkazom, že sa nesnaží presvedčiť len mňa, ale aj seba.

"Len sa opäť nepopáľ." Povzbudivo som sa na ňu usmial.

"Neboj. Ale teraz, keď sme pri tých priateľoch, respektíve pri objavoch, čo Sophia??" Lišiacky sa uškrnula.

"Čo s tým ma Sophia??" Nechápavo som sa spýtal, naozaj sa mi nepáčilo, kam to zase smeruje.

"Všetko. Ako je to medzi vami??" Spýtavo nadvihla obočie, postavila sa a dala variť kávu.

"Nijako ..." Zachrapčal som a rýchlo rozmýšľal nad témou, ktorou by som ju odviedol preč od témy Sophia.

"Liam, prešlo niekoľko mesiacov a vy spolu stále iba spávate?? Vôbec si sa s ňou nepokúšal hovoriť?!!" Prekvapene skríkla, ale úprimne, bol som už zvyknutý.

"Bolo toho veľa. Samé vraždy, znásilnenia, drogy, samovrahovia. Nebolo času." Zamrmlal som.

"Ale na sex je čas vždy, že??" Neveriacky si prekrížila ruky na prsiach.

"Milujem, keď máš pravdu." S perverzným úsmevom som sa tiež postavil, pristúpil k nej a vlepil jej malý božtek na líčko.

"Nemôžeš to takto naťahovať. Čo keď si tiež niekoho nájde a na teba sa vykašle??" Odstrčila ma od seba a ustráchane si ma premeriala.

"Tak si nájdem niekoho iného." Zašomral som si popod nos, premýšľajúc na jej otázkou. Čo keď??

"Nebuď taký bezcitný. Všetci vidíme ako vraždíš každého, kto sa na ňu čo i len pozrie." So smiechom mi postrapatila aj tak strapaté vlasy.


- čo keď?? Náročky je ten koniec nedokončený :)) Ďalšia časť by už mal byť prípad :)) Fotka Sophii bude, len čo nájdem vhodnú ženu, ale v ďalšej časti by som vám ju už mohla ukázať :)) Dúfa,. že ste si všimli časový posun, ktorý je spomenutý ku koncu časti, takže sme sa konečne posunuli o pár mesiacov :))