50 Shades of ... (13+)

Iba dve veci, ktoré súvisia s názvom:
1. Sex alebo niečo čo sa naň podobá.
2. Dozviete sa na konci časti v poslednej vete :)) Kate









"Počkaj ..." Šepla, keď sa jeho pery dotkli jej odhaleného ramena.

"Hm!!" Nesúhlasne zakňučal, keď sa od neho odtiahla.

"Máme sa porozprávať." Žiarivo sa usmiala, napravila si spadnuté ramienko od kokteilových šiat farbou podobnej jej očiam.

"Veď sa rozprávame." Pristúpil k nej a znovu priložil svoje pery na jej telo, tentokrát si privoňal ku krku.

"Vážne??" Zasmiala sa.

"Áno. Naše telá sú tým dôkazom. To moje určite." Pritiahol si ju späť a umlčal ju tým najkrajším spôsobom. Bozkom.

Bol to veľmi jednoduchý bozk. Krátky, jemný, nežný. Odlišný od tých predchádzajúcich, ktoré si vymieňali každý deň strávený vo svojej spoločnosti. Popravde, neboli zvyknutý na nežnosť. Život sa zahrával s oboma na toľko, aby na tento cit zabudli.

Ruky nechal na jej páse, keď sa nechcene odtiahol a uprene na ňu hľadel. Jeho krásne oči, zaliaté čokoládou, sa zapichli to tých jej, pripomínajúc číre nebo. Pery mal stiahnuté do rovnej priamky, pomalé nádychy naznačovali, že sa snaží upokojiť.

"A som si na sto percent istý, že aj to tvoje." Dodal, keď k nemu opatrne pristúpila, ruky si vplietla do jeho strapatých havraních vlasov a sama ho pobozkala.

Opäť, jemne a pomaly, jej vychádzal v ústrety, nechcel nič uponáhľať. Nie dnes. Keď sama za ním prišla, aby mu vyznala svoje city. City, na ktoré čakal už niekoľko mesiacov. City, ktorých sa bál, ktoré ho desili. City, ktoré nedokázal vysloviť. Až dnes.

"Milujem ťa." Zamrmlal do bozku a jej roztrasené telo si pritiahol ešte bližšie k tomu svojmu.

"Milujem ťa."Povedala tak, ako dnes už mnohokrát, a sama sa natlačila na jeho hruď. Teraz by sa medzi nich nezmestil ani malý milimetrový papierik.

Znovu sa od nej odtiahol, našťastie len na malú vzdialenosť, už ju nechcel nikdy pustiť. Jeho vážnu tvár vystriedal úsmev. Šťastný úsmev. V očiach mu pobehovali iskričky nadšenia, vzrušenia a niečoho, čo by ste len ťažko hľadali u muža ako bol Zayn. Bola to láska. Čistá, tvrdo vybojovaná láska.

Skôr ako stihla ešte niečo povedať, ju Zayn vyzdvihol do náručia. Jednu ruku nechal na jej chrbte a druhou podobral jej chudé nohy. Zvýskla. Nečakala, že bude takýto romantický. Že sa bude správať ako princ ku svojej princeznej. Čakala, že si ju prehodí cez rameno a utečie s ňou do spálne. Tak, ako to robil vždy už niekoľko mesiacov.

Zasmial sa. Asi po prvýkrát sa schuti zasmial. A bol rád, že to mohlo byť práve na nej. Na malej blonďavej dievčine s očami ako oceán a veľkými krojenými perami, ktoré patrili iba jemu. Tak isto ako jej srdce. Tak isto ako jeho srdce patrilo jej.

Keď prekročil prah spálne, opatrne ju položil na zem a zavrel za nimi dvere. Nezamkol, na čo aj?? Veď boli v celom byte sami. Pocítil na svojom chrbte pohľad svojej krásky preto sa otočil a vedel, že už nie je cesty späť.

Úprimne, v tomto momente ani nejakú "cestu späť" nechcel. Vedel, že toto je jeho najsprávnejšie rozhodnutie. Vlastne, jediné správne rozhodnutie v celom jeho skazenom živote plného alkoholu, sexu, násilia. V živote plného nesprávnych rozhodnutí a chýb, ktoré sa chystal hneď ráno napraviť.

Pristúpil k nej, roztrasenými prstami jej zastrčil prameň vlasov za ucho. Nenávidel, keď mu vlasy prekážali vo výhľade do jej očí. Ukazovákom prešiel po jazve na čele skrývajúcu sa pod malou vrstvou makepu. Skĺzol nižšie, aby ju mohol pohladiť po líci, čo ju prinútilo ešte k väčšiemu úsmevu, ktorý zdobil jej tvár.

Prstami pošteklil jej bledú pokožku na krku, chvíľu sa pohral s retiazkou, ktorú dostala od Zayna k narodeninám. Malý medailón mu prekĺzol pomedzi prsty a dopadol do medzierky medzi prsiami. Na chvíľu zaváhal, ale na koniec ho otvoril a jeho srdce zaplesalo radosťou pri zistení, že pozerá na svoju vlastnú fotku.

"Navždy v mojom srdci." Zopakovala mu svoj sľub spred niekoľkých hodín.

Na okamih zodvihol svoj zrak, a keď sa uistil, že ma stále na tvári úsmev, ktorým ho obdarúva deň čo deň, prstami zavrel medailón a ďalej pokračoval v skúmaní jej tela. Druhou rukou si ju pritiahol bližšie, prstami zablúdil na jej chrbát, kde medzi palcom a ukazovákom zovrel zips od šiat, ktorý ich bezpečne držal na jej krásnom tele.

"Si si istá??" Spýtal sa pre istotu.

"Zayn. Toto sme spolu robili už veľakrát." Taktiež ho pohladila po líci, dlaňou sa dotkla jeho strniska, ktoré na ňom tak veľmi zbožňovala.

"Toto je iné." Povedal so strachom.

"Nie, nie je. Vždy to budeš ty." Posledné slovo vyslovila hlasnejšie ako tie ostatné, ruku položila na jeho hruď, na miesto, kde sa nachádza srdce.

Nič nepovedal, vedel, že slová sú už zbytočné. Všetko podstatné si povedali pred tým ako vkročili do tohto bytu. Rukou pomaly pohol smerom dole, cítila ako sa jej telo uvoľňuje, keď šaty padli k jej nohám. Vystúpila z nich, z nôh si skopla topánky, ktoré jej po celý čas vytvárali bolesť a iba v nohavičkách sa na neho pozrela, uvedomovala si svoju červenú tvár.

Pri pohľade na ňu mu oči stmavli, túžba ho otriasala od korienkov vlasov na hlave až po päty, ktorými stal pevne na zemi. Nemusel povedať ani hlásku, aby vedela ako veľmi po nej túži. Ona po ňom túžila rovnako. Možno preto k nemu pristúpila a netrpezlivo mu začala rozopínať gombíky od bielej košele, ktorá mu obopínala hruď.

"Pomaly." Zasmial sa, keď mu rozopla posledný gombík, doslova z neho strhla košeľu, ktorú hodila na kôpku svojho oblečenia ležiacu na zemi a samotného Zayna zhodila na manželskú posteľ plnú vankúšov.

Už nemohla dlhšie čakať. Potrebovala ho. Tak veľmi ho potrebovala. Potrebovala ho ako nikdy pred tým. Kľakla si pred neho na zem a začala rozväzovať šnúrky od jeho topánok. Keď ich vyzula, vyzliekla mu aj ponožky a znovu sa postavila na nohy.

Sadla si na posteľ vedľa Zayna, štuchla ho do ramena a on sa so smiechom zvalil do mäkkých vankúšov. Nahla sa, suchými perami našla tie jeho, prstami pravej ruky sa snažila odopnúť pracku na opasku. Aj keď sa jej to zo začiatku nedarilo, nakoniec to zvládla, odopla pracku a spolu s boxerkami mu stiahla nohavice dole a tiež ich odhodila k jej šatám a jeho košeli.

"Nemusíš to robiť." Zodvihol sa na lakťoch, keď svoje malé tenké prsty obmotala okolo jeho narastajúceho penisu.

"Chcem." Týmito slovami posmelila samú seba a zobrala celú jeho dĺžku do svojich úst.

"Rosie!!" Skríkol vzrušene, prsty zaryl do prikrývky pod sebou.

Pomaly pohybovala hlavou hore - dole, jazykom ho provokovala na špičke, privádzala ho do šialenstva. Privádzala ho do šialenstva tak isto ako on ju za posledné mesiace. Videla na ňom, dokonca aj cítila na ňom ako sa približuje k vytúženému potešeniu, preto si jeho, pre ňu známeho, kamaráta vytiahla z úst a pokračovala rukou.

"Ty mrška." Dostal zo seba, keď ho tesne pred cieľom nechala tak.

Iba sa usmiala, obkročmo si naňho sadla a ako ospravedlnenie ho sladko pobozkala. Jeho veľké dlane pocítila na svojich prsiach, neskôr ju pohladil po stále zahalenom zadočku. To sa však rozhodol zmeniť, keď sa pretočil a Rosie, tak sa totižto volala jeho kráska, pristála vo vankúšoch.

Nečakane začal panvou hýbať, svojim penisom sa obtieral o jej poklad, role sa vymenil a do šialenstva ju opäť privádzal Zayn. Na perách sa mu objavil šťastný úškrn, keď prosebne zakňučala a panvou mu vychádzala v ústrety.

"Zayn!!" Zašepkala, za vlasy si ho pritiahla k sebe a lačne ho pobozkala snažiac sa nájsť záchranu.

Pustil jej ruky, ktoré jej prišpendlil k posteli hneď na začiatku, aby ho od seba nemohla odtiahnúť, a rýchlo z nej stiahol posledný kus látky, ktorý zahaľoval momentálne to najpodstatnejšie. Mokré nohavičky, ktoré naznačovali ako veľmi je Rosie vzrušená, dopadli na jeho nohavice pohodené vedľa postele a im už nebránil nič v ceste.

Opatrne do nej vošiel, užíval si ako sa okolo neho sťahuje. Užíval si každý jeden príraz. Každý jeden bozk. Každý jeden vzdych. Užíval si, keď ho poškriabala nechtami na chrbte. Užíval si pohľad do je očí, ktoré pohltila temnota vzrušenia. Obaja cítili, že sú blízko. Obaja boli pripravený na potešenie, ktoré malo prísť posledným prírazom. Ale neprišlo.

"Stop!! Výborne, máme to. Na dnes už končíme. Boli ste skvelí. Vidíme sa zajtra." Ozval sa hrubý mužský hlas režiséra.



- toto som mala naplánované už odkedy začali natáčať 50 odtieňov, takže od decembra, a teraz mi to prišlo vhod, keďže ma Zayner tie narodeniny :)) koľko to má?? 21?? čože?? to fakt?? neverím, že ten čas tak rýchlo beží :)) a zároveň mám dnes výročie alebo som ho mala včera či predvčerom, ale možno neveríte, ale už je to rok, čo som po Tessie na blog. cz prebrala blog a otravujem vás :)) som rada, že som mohla takto spoznať veľa skvelých ľudí :)) Ďakujem, že klikáte na tento blog, čítate moje časti a komenujete :)) a v marci to budú 2 roky čo Tessie vôbec založila tento blog, takže aj jej ďakujem :)) prosím, komentujte :)) FBI a Baby bude podľa nálady, takže uvidíme, možno v stredu, možno nie :))