Federal Bureau of Investigation 2 2/2

Musím povedať, že som trocha sklamaná, nebojte tentokrát to nie je kvôli komentárom, za ktoré vám ďakujem :))










"Zase niekomu volá." Povedal Paul.

"Pozri mi čo robí jej manžel. Niečo s tým určite má." Ukazovákom som mieril na ženskú postavu a otočil sa na chalanov, ktorý akurát prišli.

"Už sú tu dodávky." Oboznámil ma Sandy.

"Jej manžel má na starosť západnú časť, čiže tuto, rozvodnej siete. Chcú vypnúť elektriku!!" Skríkol, ale už bolo neskoro. Všade bola tma.

...

"Do riti, do riti, do riti!!!" Skríkli všetci.

"Liam!! Rob s tým niečo!!" Zahučal Paul.

"Nevidím si ani na vlastný nos. A tu som úplne bezradný. Jej manžel to vypol priamo a môže to zapnúť len on." Vysvetlil som a snažil sa nahmatať Sarah.

"Nemá mesto náhodou záložný zdroj??" Spýtal sa Jon.

"Má, ale ten sa zapne len pri nejakej katastrofe. Alebo-" Niekoho som zdrapil za vlasy, ozval sa bolestný výkrik a po zistení, že je to Sarah, som si ju pritiahol pri seba.

"Alebo??" Netrpezlivo sa ozval Paul.

"Alebo je to vypnuté len na určitý časový úsek, takže sa to zapne presne o desať sekúnd." Dopovedal som a celé mesto sa opäť rozsvietilo.

"Skvelé. My ideme za nimi, nemohli sa dostať ďaleko. Liam, ty spolu s Joshom skontrolujte rukojemníkov, a keď skončíte, tak nás s tou malou počkajte u nás." Rozkázal Louis a všetci sa dali do práce.

"Ako sa cítiš??" Sklonil som hlavu a pozrel sa sa na Sarah, ktorá ma hypnotizovala svojimi veľkými hnedými očami.

"Moju mamičku majú zlý ľudia. Ocko ešte neprišiel a ja sa tu práve rozprávam s cudzím ujom. Čo myslíš, ako sa cítim??" Nevinne zaklipkala očami.

"Bod pre teba." S úsmevom som jej cinkol po nose.

...

"Myslíš, že je mamička s ockom v poriadku??" Smutne zašepkala a sklonila svoju malú hlávku k svojim rukám. Vlasy jej spadli do tváre, čim zakryli to malé množstvo sĺz, ktoré stekali po jej tvári.

"Samozrejme. Mám ten najlepší tím. Nedovolia, aby sa im niečo stalo. Prosím, neplač." Kľakol som si pred ňu, prstami som jej za bradu zdvihol hlavu a nežne sa usmial.

"Sľubuješ??" S nádejou na mňa pozrela.

"Sľubujem." Pravú ruku som si položil na srdce a ľavú zdvihol do vzduchu, tak ako to robia skauti.

"Verím ti." Rozhodne povedala.

Prekvapene som zamrkal, pery mi ostali v kŕčovitom úsmeve. Tými slovami a tou rozhodnosťou ma úplne odrovnala. Koľko že to má rokov?? Šesť?? Sedem?? Je až priveľmi vyspelá na svoj vek. A múdra, výrečná, silná. Priveľmi silná, keďže vydržala toto všetko.

"Sarah!!" Chodbou sa ozval ženský krik.

"Mamiii!!" Malej sa rozžiarili očká, zoskočila zo sedadla pričom ma takmer zhodila na zem a bežala za svojimi rodičmi.

"Ocko!!" Zvolala šťastne, vytrhla sa z náruče vysokej ženy s blonďavými vlasmi a vyskočila na menšieho chlapa s bruškom.

Zasmial som sa a za pomoci Perrie sa postavil zo zeme. Chcel som odísť domov, vyzliecť túto príšerne smradľavú uniformu a užiť si teplú sprchu, pri ktorej by som sa uvoľniť. Chcel som si proste ľahnúť do postele a prespať ďalší deň. Dúfal som, že aspoň dnes si na chvíľu pospím. Bez žiadnej nočnej mory. No zastavil ma jej obvyklí rozhodný hlas.

"Neklamal si." Radostne zašvitorila, rozbehla sa mojim smerom a tak ako vyskočila na svojich rodičov, vyskočila aj na mňa.

"Sľúbil som ti to predsa. A ja sľuby plním." Zašepkal som jej do uška a silnejšie ju stisol.

"Ďakujem, že ste sa o ňu postarali. A ochránili ju. Neviem čo by sme bez nej robili." So slzami v očiach k nám pristúpila jej mamka a hlavu si oprela o svojho muža, ktorý ju objal okolo pliec.

"Svojim spôsobom ďakujte aj Sarah. Bez jej pomoci by sme to tak rýchlo nevyriešili." Usmial sa na nich Paul.

...

"Ideš s nami??" Pezz ma objala okolo pliec a hlavu si zložila na moje rameno.

Po nekonečnom rozhovore so Sarah, jej rodičmi, Paulom, Louisom, Perrie, Sandym, Jonom, Joshom a spísaní zápisnice, som sa konečne zbavil tej sprostej uniformy a vliezol pod horúcu sprchu. Teraz tu stojím celý mokrý, okolo pása mám omotanú osušku a druhou si suším vlasy
.
"Kam??" Prekvapene som sa k nej otočil.

"Predsa do baru." Zasmiala sa a postrapatila mi ešte stále mokré vlasy.

"Oh," pokýval som hlavou, "asi nie." Dodal som potichu.

"Prečo nie?? No ták Liam. Dokedy sa plánuješ takto trápiť?? Poznal si ho najlepšie, dobre vieš, že by to tak nechcel. Nie je to tvoja vina, Niall sa rozhodol sám." Skríkla, z očí jej sršal čistý hnev.

"D-Dobre ..." Koktavo som prehovoril po chvíli.

"Stále chodíme na to isté miesto. Prídi za nami." Pokojne sa usmiala, vďačne (asi) ma pobozkala na líce a odišla preč.

Neostávalo mi nič iné, len spraviť to čo po mne žiadala. Horšia než otravná Perrie je nasratá Perrie. Verte mi. Dosušil som si vlasy, poutieral mokré telo a prešiel ku skrinke, kde mávam svoje veci. Natiahol som na seba klasické modré jeany, biele tielko a obyčajnú čiernu koženku. Na nohy obul biele tenisky, vlasy pekne učesal a vydal sa za nimi.

Vonku som si stopol taxík a nadiktoval pre mňa veľmi známu adresu. Tam to všetko začalo. Tam som spoznal toho šialeného blonďáka. Na tom mieste vznikali všetky problémy. Na tom mieste sú ukryté všetky naše spomienky. Dobré i zlé.

Sám pre seba som sa usmial. Tie najbláznivejšie spomienky sú ukryté presne v tom bare, pred ktorým som práve vystúpil. Šoférovi som podal niekoľko bankoviek a poobzeral sa okolo seba. Za tie mesiace sa tu nič nezmenilo, všetko ostalo tak ako si to pamätám. Všade samý ľudia, plno hluku a zábavy.

Ešte stále s úsmevom na tvári som cez veľké drevené dvere vošiel do baru. Ovanul ma zápach alkoholu a cigariet, vôňa ktorú som v nie tak dávnej minulosti zbožňoval. Znovu som sa poobzeral okolo seba, ani bar sa nezmenil. Dokonca aj barmanka je tu tá istá ako pred pár mesiacmi. Myslím, že je ešte viac sexy.

"Liam!!" Zamával na mňa Louis z nášho stolu.

"Tradície sa nemenia, čo??" Poznamenal som a usadil sa medzi neho a Josha.

"Na čo." So smiechom mykol ramenami a do ruky mi strčil panáka.

"P-Počkaj, neožieraj ma Louis. Som tu, aby som si užil." Varoval som ho, keď mi podával ďalší a ďalší pohárik s horkou tekutinou. Nečakal som na jeho odpoveď a prešiel k baru, kde si pred chvíľou sadla sexy hnedovláska.

"2 bourbony Sam." Mrkol som na starú známu.

"Už som si myslela, že neprídeš ani pozdraviť."  Zavtipkovala.

"To by som neurobil." Žiarivo som sa usmial.

"Ako to zvládaš??" Načala opatrne.

"Nekaz náladu. Som Liam, ty??" Vzal som si od Sam dva poháre a svoju pozornosť upriamil na ženu vedľa mňa.

"Niekto kto nemá záujem." Odbila ma tvrdo. Tá sa mi ľúbi.

"To ti nepomôže." Varovala ju Sam a po mojom vraždiacom pohľade sa radšej vzdialila.

"Takže ..." Naspäť som sa otočil k neznámej a podal jej jeden z pohárikov, ktorý som držal v ruke.

"Sophia." Otrávene odpovedala a kopla do seba panáka.

"Sophia, vždy si takáto nevrlá k ľuďom??" Posadil som sa vedľa nej.

"A ty si vždy takto prehnane dotieravý??" S nezáujmom sa spýtala.

"Ako kedy." Zasmial som sa a plánoval sa spýtať niečo ďalšie, ale prerušil ma môj obľúbený song.

"Ale s istotou ti môžem povedať, že ak si teraz som ňou zatancuješ, dám ti pokoj." Naklonil som sa k nej.

"A ak nie??" Nadvihla obočie.

"Tak si tu spolu posedíme ešte pekne dlhú dobu." Zreteľne som jej vysvetlil.

"Jeden tanec." Prevrátila očami a ťahala ma do vyhradené priestoru na tancovanie.

PERRIE

"Vie vlastne Liam s kým sa to rozpráva??" Pozrela som na Paula, keď som si všimla stáť Liama pri bare.

"Nie." Pokrútil hlavou a všetci sme sledovali ako spolu odchádzajú pri menšie pódium tancovať.

"Bude zúriť, keď sa to dozvie." Upozornil ho Jon.

"Stačilo mu ráno, keď som mu oznámil, že príde nový člen. Nemohol som mu povedať, že je to tá ženská, s ktorou práve tancuje." Nesúhlasne na nás pozrel.


- tak čo vy na to?? :)) POZOR!!! Sophia, nebude tá Sophia, s ktorou je teraz Liam :)) Je to len zhoda mien :))