Dangerous Love - Epilóg

A už je to tu :)) moja srdcovka je u konca :)) Dúfam, že sa bude páčiť :)) Mala by sa, vzhľadom k tomu, že ste všetci očakávali niečo iné podľa poslednej časti :)) Kate









"Mami!! Tati!!" Začula som krik svojho, nášho dieťaťa, ktorý sa akurát zobudil zo svojho poobedňajšieho šlofíka.

"Musím ísť za ním." Šepla som mu do pier a snažila sa dostať spod jeho polonahého tela.

"Milujem ho, ale momentálne by som ho zabil." Otrávene prevrátil očami, aj keď mu cukalo kútikmi a zvalil sa vedľa mňa.

"Mamiiii!!!" Tentokrát plačlivo skríklo to naše malé stvorenie.

"Bež za ním. Ja sa musím obliecť."Hodila som po ňom vankúš a hľadala tričko a legíny.

"Večer mi to vynahradíš." Pobozkal ma na líce a odišiel do vedľajšej izby.

Prešlo už neuveriteľných päť rokov od toho osudného roka v Londýne. Päť dlhých rokov odkedy som všetkých opustila. Odkedy som opustila jeho. Moju prvú a poslednú skutočnú lásku. Môjho kučeravého princa. Harryho.

Za tých päť rokov sa toho toľko udialo, že mám pocit, že je toto všetko celé iba jeden obyčajný sen. Že sa o chvíľu zobudím a všetko to bude inak. No dve osoby ma každý deň presviedčajú, že sa to nestane. Dve osoby, ktoré milujem najviac na svete. Moju lásku a priateľa v jednom, Harolda a moju druhú lásku, nášho spoločného syna, Harolda juniora.

Potom čo som s mojim otcom, nevlastným otcom, odišla naspäť do Talianska, sa celý môj život zmenil. Od základu. Už mi neveril. Zobral mi notebook, mobil, jeho gorily som ňou chodili aj na záchod. Z domu do školy, zo školy domov, voľný čas som trávila na záhrade na detských hojdačkách, ktoré tam boli už od detstva.

Samé hádky, krik, bolo to horšie ako pred tým. Nedal mi dýchať, nemala som žiadnych priateľov, záľuby, jediným spasením bol tanec, tak ako vždy. Otec bol v neustálom strese, niečoho sa bál. Začínal byť paranoidný, bál sa vlastného tieňa. A nebolo to len tak. Pár mesiacov po našom príchode do rodnej krajiny, k nám vtrhla polícia a zatkli otca. Spolu s nimi sa tam na nie len moje prekvapenie, objavila aj mamka a Paul.

Dôvod prečo vtedy ušli a nechali ma tu napospas jemu, bol práve ten, aby ho mohli zatknúť v Taliansku. Tam sú totižto najprísnejší čo sa týka mafiánov. Potrebovali nazbierať dôkazy, svedkov, zariadiť veci, ktoré by nám zabezpečili budúcnosť. Budúcnosť pre mňa a Ryana (jej brat kto by zabudol). To všetko sa stalo pred piatimi rokmi.

Teraz vchádzam do detskej izby nášho dvojročného syna Harryho juniora, ktorý opäť pokojne oddychuje v náruči jeho otca, Harryho staršieho. Takto pokope si spolu nažívame v malom domčeku na predmestí Londýna. Som šťastná, našla som vysnívanú lásku, dôkazom toho je aj ten kučeravý výmyselník, ktorý je celý po otcovi. Mám priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť, rodinu, ktorá je zdravá a živá. Čo viac si môžem priať??

- tak a na záver ešte také menšie poďakovanie :))
- chcela by som poďakovať všetkým, ktorý klikli na tento blog pri jeho obnovení, ktorý čítali túto poviedku, obľúbili si ju a hlavne všetkým ktorý si našli tých 10 sekúnd na napísanie komentára, ďakujem všetkým, strašne si to vážim, všetky vaše odozvy mi vytvárali úsmev na tvári :)) špeciálne poďakovanie patrí Majke, ktorá tu je vždy pre mňa ešte predtým než som začala s blogom, mojej milovanej carrotke, bez ktorej by som si to tu už nevedela predstaviť, Radke a jej prosebným komentov na fb :)) a  ďalej  poďakovanie patrí Michelle, Simone, Mati, Svetlanke, Nike, Anetke, Stanley, Bebe, Natálii, Verči, Maggie, Ollie, Mims a všetkým anonymom, ktorý ma svojimi komentmi podporili a tým som mala chuť písať ďalej :)) ak som na niekoho zabudla, ospravedlňujem sa :)) I love you guys so much :** 
- NOVÁ STORY UŽ ČOSKORO :))