Dangerous Love 50

Nemohla som si to odpustiť :)) Na túto časť som sa tešila už od začiatku :)) Dúfam že sa bude páčiť :)) Kate








"Si roztomilá, keď sa červenáš." Toto mi nevyšlo.

Nič som mu na to nepovedala, iba som si uložila kyticu ruží do lona a ruky obmotala okolo jeho krku. Tak ako som predpokladala, cestička viedla až do obývačky, cez schody na poschodie. Opatrne prešiel okolo sviečok a cez schody, aby náhodou nejakú nezhodil a celé to tu nezapálil.

Vyšli sme posledný schodík, Harry ma položil na zem, z rúk mi zobral kyticu ruží a postavil ju do ďalšej vázy, ktorá bola položená na stolíku, ktorý som si do teraz ani na tejto chodbe nevšimla. Ako vždy ma chytil za ruku a spolu sme vykročili k jeho izbe.

...

"Harry .." Potichu som vzdychla, dych sa mi zrýchlil a on stále neprestával z provokovaním.

Ležala som na posteli plnej červených ruží, človek ktorého som z počiatku nenávidela, sa znáša nado mnou, ruky mu blúdia po mojom tele, po zakázaných miestach, na miesta, kde doteraz ešte nikto nesiahol. Veľké krojené pery mi zasypávajú krk bozkami, pomaly ale isto ma privádzajú do šialenstva.

Keby mi na začiatku niekto povedal, že sa zamilujem do tohto kučeravého blázna kvôli ktorému riskujem všetko a neohrozujem len môj život, ale aj jeho život a život rodiny a priateľov, vysmiala by som sa mu do tváre, otočila sa na opätku a išla preč. No teraz mi do smiechu veľmi nie je.

Harryho pery sa posunuli nižšie, jazykom prechádzal po odhalenom dekolte a malými božtekmi začal obdarovávať aj moje prsia. Vlastne iba tú časť, ktorú nezahaľovala podprsenka. Ľavou rukou sa podopieral, aby na mne neležal celý a pravou rukou stisol jedno z mojich pŕs. 

Bolo zvláštne ležať pred ním len v spodnom prádle, cítila som sa nesvoja, nikdy nikto ma takto nevidel. Ak nepočítam mamku. Klamala by som, keby poviem, že nemám strach. Mám. Čo keď sa mu to nebude páčiť?? Predsa len, on je tu ten skúsený. On je ten, ktorý je v tomto doma. Pre mňa je to všetko nové. Všetky tieto veci, pocity, všetko. 

Kým som sa zaoberala svojimi myšlienkami, Harry mi netrpezlivo stiahol obidva košíky z podprsenky pod prsia, čím ich nadvihol a bez zaváhania stisol jednu medzi zuby a jednu stlačil medzi ukazovák a palec. Skríkla som. Od vzrušenia, od bolesti, neviem presne čoho bolo viac.

Po chvíli si ich vymenil, a keď už boli obidve stvrdnuté, presunul sa na bruško, kde pokračoval s bozkami a vytváraní malých červených fliačikov. Striaslo ma. Nie od zimy, ale od vzrušenia. Krv vo mne vrela, na tele sa mi vytvárali zimomriavky, všetky tie pocty sa presúvali na jedno miesto. Na miesto, kde už smerovala aj Harryho hlava. 

Prstami zachytil lem čiernych nohavičiek, ktorý ozdobovala krajka a pomaly ich ťahal dole. Odhodil ich niekam do rohu, kde sa nachádzali  legíny, moje aj jeho tričko. Rýchlo si stiahol úzke rifle, ktoré mu dokonalo obopínali tú sexy riťku a už len v boxerkách sa vrátil naspäť ku mne. 

Perami opäť vyhľadal tie moje a vášnivo ma pobozkal. Pomaly, s láskou preplietal svoj jazyk s tým mojím, zatiaľ čo jeho ruky zablúdili pod môj chrbát a jedným ťahom mi rozopol podprsenku, ktorú tiež odhodil preč. V mysli sa mi opäť objavila otázka, koľko krát to už musel spraviť, keď to vie tak perfektne?? Skôr než som si stihla nejako odpovedať, Harry sa presunul k mojím nohám, ktoré opatrne od seba roztiahol.

Usmial sa na mňa, sklonil hlavu a jazykom si rysoval cestu od podbruška, cez malé chĺpky, za ktoré ma jemne zaťahal až na to správne miesto. Zhlboka som sa nadýchla, keď prvýkrát zakrúžil svojím maškrtným jazýčkom okolo klitoristu, prehla som sa ako luk a vzdychla.

Ďalej to už bolo rýchle. Rukami stláčal moje prsia, lakťami sa snažil udržať moje boky na posteli, hral sa som ňou. Jazykom neustále krúžil cez to citlivé miestečko, občas ho stisol zubami, občas naň fúkol. Bola som stratená, nedokázala som to už držať v sebe. Nechcela som. Jeho kučery som pevne chytila do svojich rúk, skríkla a nechala sa unášať tým slastným pocit, mojim prvým orgazmom. 

...

"Láska ..." Zašepkal mi jeho chrapľavý hlas do uška, následne mi zahryzol do lalôčiku, kučery ma šteklili na krku.

"Hm ..." Unavená. Na smrť unavená. Tak som sa cítila. A ubolená.

"Je ráno." Stále šepkal, jeho chrapľák, ktorý na ňom milujem, mi vytváral zimomriavky na celom tele.

"Hm .." Niečo zašuchotalo, o chvíľu som cítila jeho studenú ruku na mojom brušku.

"Je mi smutno." Zaplakal a natisol sa na mňa. 

"Hm .." Akosi som sa furt nemala k tomu, aby som otvorila ústa a niečo povedala. 

"Vieš mi odpovedať aj nejako inak??" Spýtal sa zo smiechom, jeho pery som cítila na svojom odhalenom chrbáte.

"Hm-AAAA!!" zvýskla som, keď ma z ničoho nič začal štekliť, "Prestaň!! Harry!! Prosím, nie!!! Stop!! Už stačí!! Som hore, no ták!! Prestaň." Kričala som zo smiechom pričom som sa snažila udržať prikrývku na tele.

"Dobré ránko." Usmial sa a sladko ma pobozkal.

"Ako komu." Povedala som na oko urazene, no prešlo ma to hneď ako Harrry prehlboval bozk.

"Vieš, tak som rozmýšľal," hovoril pomedzi bozky,"idem do sprchy, nepridáš sa??" Odtiahol sa odo mňa a pozorne si ma premeriaval.

"Hm .." Prikývla som, stále omámená z jeho bozkov.  

Po mojej odpovedi mu zaiskrilo v očiach ako malému chlapcovi, nečakane rýchlo vstal z postele, za mojich protestov si ma prehodil cez plece a namieril si to do kúpeľne. Stále som ňou na pleci vošiel do sprchového kúta a zapol vodu. Skrýkla som pri dotyku ľadovej vody na moju pokožku. Harry sa len zasmial, zbavil sa prikrývky, čím odhalil moje telo a pokračovali sme tam, kde sme prestali. Pri bozkoch.

...

"Ideš otvoriť?? Ja to zatiaľ spracem." Spýtavo som naňho pozrela, keď sa ozval zvonček. Iba sa usmial, pobozkal ma na líce a odišiel do chodby. Iba v jeho košeli, ešte stále s mokrými vlasmi zo spoločnej sprchy, som ukladala špinavé taniere do umývačky riadu.

"Harry?!!" Skríkla som po chvíli, keď sa nevracal a nepočula som žiadne hlasy. Zatvorila som umývačku, nastavila ju a potichu prešla na chodbu. 

Smrť v očiach. Šok. Strach. To všetko mi muselo preletieť cez nos, keď som uvidela na chodbe môjho otca s nasratým výrazom a okolo neho niekoľko jeho goríl. Svoju pozornosť som upriamila na jedného z nich. Na toho, ktorý držal moju lásku, Harryho, vo svojich rukách.

"Vieš, v tom zhone kedy si ma prosila, aby som ťa pustil ku Chris a Hannah, si mi asi nejako zabudla povedať, že jedna z nich akosi prešla plastickou operáciu, nemyslíš??" Prehovoril tichým a veľmi pokojným hlasom. Toto je zlé. Veľmi zlé.

"Ako??" Na nič viac som sa nezmohla., svojimi očami som neustále skenovala Harryho, či je v poriadku.

"Nenaučil som ťa, že keď sa s niekym rozprávaš, máš sa dotyčnému pozerať do oči?!!" Skríkol, dvoma krokmi bol pri mne a jednu mi vlepil. Hlava sa mi otočila do strany, moja ruka okamžite vyletela k miestu kam dopadla tá otcova.

"Nedvíhala si mi mobil. Stokrát som ti volal, a keď sa ma Paul snažil zastaviť, keď som plánoval ísť  za tebou ku dvojčatám, vedel som že tu niečo nesedí. A všetko začalo do seba zapadať." Stále hovoril pokojným hlasom, bála som sa. Nie o mňa. Ale o troch ľudí, na ktorých mi záleží najviac. O mamku, Paula a Harryho, ktorý sa neustále vrtel a snažil sa dostať z rúk toho debila, ktorý ho držal.

"Neverím, že si mohla byť taká sprostá a myslieť si, že na to neprídem. To fakt si zdedila po svojej matke len krásu?? Samozrejme, že áno. Ste rovnaký. Obidvaja. Ty aj tvoj otec. Vlastný otec. Paul." Znechutene sa zasmial a opäť pristúpil bližšie ku mne. Prekvapene som zamrkala a neverila tomu čo počujem.

"Čo??" Zašepkala som, celé moje telo sa triaslo, oči sa pomaly zapĺňali slzami.

"Prekvapená?? Ako inak. Veď ani ten hlupák to nevedel. Erin je veľmi prefíkaná. Možno preto je teraz na ceste spolu s tým zradcom na letisko. Opäť prekvapená?? Dúfala si, že ťa matka spolu s tvojím úžasným ochrancom zachránia?? Tak ako to robili po celý život?? Omyl drahá dcérenka, až mi dovolíš nazvať ťa tak. Predsa len, si  kto si, len vďaka mne. Len vďaka mne, máš dobré vychovanie, dobrú školu a videla si polku sveta. Len a len vďaka mne." Hrozivo zašepkal a začal sa okolo mňa prechádzať. 

"Musím sa priznať, že aj ja som ostal prekvapený. Dúfal som, bol som si istý, že keď Paul na môj rozkaz najal tú štetku Claire, aby zviedla tohto parchanta, čo sa jej v skutku podarilo, už ho nikdy neuvidíš. Sklameš sa, budeš nenávidieť celý svet a ja budem môcť kľudne spávať. Predsa len, sklamanie v láske bolí najviac. Hlavne v tej prvej. Ale ty nie. Ty si sa jednoducho nemohla utápať v bolesti a zabudnúť naňho. Musela si mu skočiť hneď do postele!!" Tentokrát už kričal, a ako skríkol posledné slovo, otočil sa k Harrymu. Otcova, ak ho tak môžem nazvať, päsť narazila do jeho líca, noha do brucha a keby ho tá gorila nedržala, zosypal by sa v bolestiach na zem.

"Otec!! Dosť!!" Skríkla som a chcela ho zastaviť, no moje ruky chytila ďalšia jeho gorila. Mykala som zo sebou, kopala na všetky strany, snažila sa vytrhnúť z jeho rúk, ale bolo to márne. 

"Ako môžeš obhajovať tohto človeka?? Veď je to obyčajní sukničkár. Spal skoro s každou v okruhu desať kilometrov!!" Skríkol a znovu ho udrel. Slzy mi stekali z očí, nemohla som tomu nijako zabrániť, nemohla som mu pomôcť.

"Otec, prosím. Je to dobrý chlapec. Som si tým istá. Nechaj ho ísť!" Kričala som na svojho otca. Stalo sa to, čoho som sa tak veľmi obávala. Vedela som ako bude reagovať. Vedela som, že si s ním nemám začínať, ale kto by odolal jeho krásnym očiam, v ktorých sa okrem nezbedných iskričiek, nachádzala aj láska, neha, pochopenie?? Jeho úsmevu, ktorým vždy ukáže rad bielych zubov?? Telu, ktorému nedokáže odolať mnoho žien??

"Prosím. Spravím čokoľvek. Len ho nechaj ísť." Snažila som sa dostať z rúk jedného z otcových goríl, ale bolo to márne.

"Čokoľvek??" Zopakoval a konečne na mňa uprel svoje oči, ktoré majú zväčša farbu čokolády a je v nich láska. No teraz boli čierne a odrážalo sa v nich sklamanie. Okrem jeho pohľadu som na sebe cítila ešte jeden pohľad. Jeho. Pozrela som sa tým smerom a zbadala som ako krúti hlavou, aby som to nerobila. No nemohla som dopustiť, aby sa mu niečo stalo.

"Čokoľvek." Prikývla som a pozrela sa späť do jeho tmavých očí, v ktorých sa odrážala už aj nádej.

"Ľúbiš ho??" Opäť sa spýtal a ja som naňho nechápavo pozrela, no prikývla som. Ľúbim ho ako nikoho predtým.

"Keď ho tak veľmi ľúbiš a chceš ho zachrániť, odídeš som ňou späť domov?? Budeš schopná opustiť jeho a tvojich kamarátov??" Skríkol tak hlasno, že sa to začalo ozývať po celom dome. Pozrela som naňho a dúfala, že žartuje, no myslel to smrteľne vážne. Prestala som sa mykať, snažila sa ukľudniť svoje roztrasené telo, slzy som si utrela do rukáva košele. Jeho košele.

"Ak mi sľúbiš, že ho teraz pred mojimi očami necháš ísť a nič mu nespravíš. Že naňho nepošleš potom svoje gorily, tak áno. Odídem s tebou kde len budeš chcieť, budem ťa poslúchať, nebudem ti odporovať. Sľúb mi, že ho teraz necháš odísť a som len tvoja." Povedala som vážnym tónom, no moje slzy ma prezradili. Ako to mám zvládnuť bez neho. On je moja opora. Moje svetlo, ktoré je tu vždy pre mňa.

"Myslíš to vážne??" Prekvapene sa spýtal.

"Smrteľne. Len ho nechaj ísť. Prosím." Zaplakala som a dúfala, že to splní. Aj keď by to znamenalo, že už nikdy nebudem šťastná.

"Tento prístup sa mi páči. Pustite ho." Pyšne sa na mňa usmial, pozrel na gorilu, ktorá držala Harryho a tá ho pustila. S bolesťou v očiach sa na mňa pozrel, no ja som len pokrútila hlavou. Nemohla som sa naňho pozrieť. Na tú bolesť. Zabilo by ma to. O chvíľu som počula len buchnutie dverí a to znamenalo, že je preč. Navždy. Ale za to živý a zdravý.

"Choď sa obliecť. Za 10 minút odchádzame na letisko a potom do Talianska." Rozkázal mi s úsmevom na tvári a chystal sa odísť preč, no mňa ešte zaujímala jedna vec.

"A čo mamka a .. a .. ehm .. Paul??" Vykoktala som sa na koniec.

"Ak ich nezastihli chlapci, tak sú v poriadku. Nezaujímajú ma. Čo som chcel najviac, už mám. A teraz sa bež obliecť. Nechcem, aby si nachladla." Stále sa usmieval, ani sa nečudujem, ako vždy dosiahol to čo chcel a odišiel von.

Ja som sa rozbehla hore do izby, obliekla si spodné prádlo, legíny a Haryho tričko. Stále voňalo ako on. Na stole som uvidela papier a pero, vzala to a rýchlo naškrabala pár slov. Ešte som si navliekla na tričko sveter, prešla dole, kde som si obula topánky, obliekla a kabát a opustila tento dom. Navždy. S krásnymi spomienkami. Spomienkami na neho. Na Harryho

Odpusť mi prosím, ale musela som. Takto si v bezpečí. Navždy ťa budem milovať, 
Elizabeth.

THE END

- nebojte, ešte bude epilóg :)) ale je len a len na vás kedy :))