Dangerous Love 47

Ďakujem za komentáre, vážim si to :)) nejaký anoným spomenul striptíz ako prekvapenie - možno ho tam zakomponujem v ďalších častiach :))  Týmto chcem vás anonymov poprosiť - podpisujte sa!!! Nech viem komu mám poďakovať potom :)) Kate

"Čo budeme teda robiť??" Spýtala som, keď som dojedla a Harry mal ešte stále  polovicu taniera pred sebou.

"Nechaj sa prekvapiť." Povedal vážne, no cukalo mu kútikmi.

"Ha-Ha-Ha .. fakt vtipné." Urazene som si prekrížila ruky na prsiach a pozerala pred seba.

...

"Prečo si dnes vlastne nebol v škole??" Spýtala som sa potom čo sme sa usadili v obývačke na pohovke. Oprava, Harry sa na nej usadil a ja na ňom.

"Pripravoval som pre teba to prekvapenie." Žiarivo sa usmial a zastrčil mi prameň vlasov za ucho.

"A kde je??" Otrávene som vzdychla a poobzerala sa okolo seba. Všetko bolo tak ako keď som tu bola naposledy, pribudlo tu len pár fotiek.

"Vonku." Povedal trocha neisto a s obavami si ma premeral.

"Vonku?? V tej zime?? Harry čo chceš robiť vonku pre lásku božiu??" Prekvapene som zamrkala a pozrela cez okno von, kde nebolo najteplejšie - veď je február. 

"Neboj sa .. tam kde je to prekvapenie, tam je teplejšie. Ale aj tak, priniesla si si teplé oblečenie čo som ti kázal, však?" Pozrel na mňa ako na malé decko.

"No nie .. mám tu len saténovú košieľku." Prevrátila som očami.

"Hm .. to znie lákavo." V očiach mu zasvietilo a rukami ma začal hladiť po zadku.

"Tak čo to prekvapenie??" Nervózne som z neho zišla a začala sa prehrabávať v taške, kde som mala zbalené veci. Vybrala som teplé ponožky, legíny a sveter.

Otočila som sa späť k nemu, pousmiala sa a vybehla hore do kúpeľne. Za sebou som počula aj Harryho kroky, takže sa šiel tiež prezliecť. Pomalým tempom som zo seba stiahla nohavice a vyzliekla sveter, pod ktorým som mala ešte tričko. Na nohy som si natiahla legíny a na tričko ešte druhý, teplejší sveter. Obyčajné kotníkové ponožky som si tiež dala dole a nahradila ich huňatými. 

Ešte som si opláchla tvár studenou vodou, vlasy zviazala do gumičky a vybehla z kúpeľne aj z vecami, v  ktorých som prišla a vrátila sa do obývačky. Veci som položila na tašku, sadla si na pohovku vedľa kudrnáča, ktorý bol už tiež prezlečený a v rukách držal zimné topánky a kabát.

Zobrala som do svojich rúk jeho a prelieplietla si sním prsty. Moja malá ruka zapadla presne do jeho veľkej akoby boli pre seba stvorené. Musela som sa nad tým usmiať. To spôsobilo, že som sa k Harrymu naklonila a vlepila mu na líčko malý božtek.

"Ty máš kabát s topánkami v kuchyni. Obuj sa, obleč sa a môžeme ísť." Usmial sa na mňa a tak isto mi vlepil na líce božtek. 

Poslúchla som ho a v kuchyni som na sveter ešte natiahla kabát a na nohy topánky. Harry sa o chvíľu zjavil pri mne, vzal ma za ruku a vyšli sme na záhradu, kde som zbadala jeho prekvapenie. Teda myslím, že to bolo to jeho prekvapenie. Videla som len nejasné svetlo prichádzajúce až z konca záhrady.

Zatvoril za nami sklenené dvere a ďalej ma ťahal do útrob záhrady. Prešli sme okolo hojdačky, kde som mu dala narodeninový darček, aj okolo veľkého dubu, kde ma prvý krát pobozkal. Všetko to boli veľmi jasné spomienky, na ktoré sa nedá zabudnúť. 

Ešte chvíľu sme kráčali hlbšie do záhrady, približovali sa k tomu svetlu, ktoré bolo o pár metrov ďalej. Lepšie povedané, o pár metrov vyššie, nad našimi hlavami. Keďže bola zima a listy opadli, perfektne ho bolo vidieť. Prekvapene som ostala stáť a nemo pozerala na vysvietený drevený domček na strome. 

"To je to tvoje prekvapenie??" Pozrela som na Harryho, ktorý ma po celý čas sledoval a očakával moju reakciu.

"No áno." Mykol plecami.

"A ako tam chceš ísť?? Je tu niekde helikoptéra, ktorá nás vytiahne hore?? Alebo sú v kmeni skryté tajné schody, ešte lepšie výťah??" Skríkla som a nervózne prešliapla z nohy no nohu.

"Kiežby." Povedal so smiechom.

"Tak tebe som opäť smiešna?!!" Vražedne som naňho pozrela, aj keď to v tej nejasnej tme nemohol vidieť a otočila sa na päte, že odídem.

"No tak El stoj. Prepáč, nechcel som. Ale ty si taká zlatá, keď sa hneváš." Ozval sa rýchlo, chytil ma za ruky a zo zadu si ma pritiahol do objatia.

"To aby som sa hnevala častejšie." Zašepkala som a položila ruky na tie jeho.

"To zase nie. A čo sa týka tej helikoptéry, schodov a výťahu, je tam lanový rebrík." Oznámil mi, na čo som sa mu vyvliekla z náruče.

"Ja tam nevyleziem." Smrteľne vážne som naňho pozrela.

"Prečo nie??" Smutne povedal, no aj tak mal na tvári úsmev.

"Lebo je tma a zima. Čo ak spadnem?? Ako vysvetlím otcovi, že som šla ku Chris a Hannah oslavovať narodeniny a vrátila som sa zo zlomenou nohou, rukou, rebrom a neviem čím??" Nadvihla som obočie.

"Nespadneš, pôjdem hneď za tebou. A navyše je tu svetlo. Aj keď nie je jasné, ale je." Pristúpil ku mne bližšie a znova ma chytil za ruky.

"Nemôžme jednoducho ostať v dome a pozerať telku??" S nádejou som sa spýtala, ale bolo mi to naprd. 

Prešla som k ľanovému rebríku, otočila som sa o stoosemdesiať stupňov a začala bežať k domu. Na moju smolu Harry hneď zareagoval a rozbehol sa za mnou. Po chvíli ma aj dobehol a proti mojej vôli ma zdvihol na ruky a odniesol späť k stromu.

"Lez!!" Prikázal mi a mne neostávalo nič iné. 

So strachom som prešla k rebríku, ktorý visel iba na konári stromu a nebol vôbec pripevnený o kmeň, a opatrne som začala liezť hore. Stále som nechápala ako ma mohol nahovoriť na to, že sem vyleziem. Vlastne on sa ma nič nepýtal. Iba mi ukázal to moje prekvapenie a násilím ma sem dovliekol.

Už mi ostávalo len pár "schodíkov", keď ma niečo pošteklilo na nohe a ja som zvrieskla na celú záhradu. A spolu som ňou sa rozoznel aj Harryho chrapľavý smiech. Urazene som potriasla nohou, zhodila tak jeho ruku z mojej nohy, a čo najrýchlejšie vyšplhala hore. Nemotorne som sa posadila na drevenú podlahu a sledovala tú nádheru okolo seba.

"Wau." Vzdychla som a moje pocity sa v sekunde zmenili. Z hnevu, strachu a neistoty sa stala láska. Láska k tomu kučeravému debilovi, ktorý ma neustále prekvapuje, aj keď vie, že to neznášam. (pozn. autora: keby je to na mne, ukončím túto časť už tu, ale moja romantická duša bola zásadne proti) 

Harry sa akurát vyštveral hore a tak som sa naňho s radosťou hodila. Ruky som mu zaplietla do kučier a sladko ho pobozkala. Nechápal, ale nebránil sa. Silno ma objal a bozk prehlboval čo najviac. No, keď mi studenými rukami zašiel pod sveter, odtiahla som sa a čelom sa oprela o to jeho.

"Ďakujem. Je to nádherné. Prepáč, že som tak vyvádzala." Zašepkala som mu do pier.

"Takže už nechceš utiecť??" Usmial sa a ja som len pokrútila hlavou. Zliezla som z neho dole a ešte raz si prezrela tú krásu. 

Domček nebol veľký, no kľudne by sa sem zmestili aj štyri - päť osôb s osobným priestorom 1x1 m. Okolo celého domčeku aj vo vnútri boli povešané vianočné žiarovky. Na zemi boli 3 veľké pospájané matrace a na nich bolo veľa veľa vankúšov a zopár diek. Vedľa nás bol položený notebook a podnos s pitím, nejakým jedlom a pukancami. Nad nami sa ešte nachádzalo okno, cez ktoré som momentálne nič nevidela, keďže už bola tma.

"Postavili sme to s dedom, keď som mal asi jedenásť." Ozval sa Harry, keď si všimol ako si to tu obzerám. 

"Chýba ti, že??" Otočila som sa jeho smerom. 

"Veľmi, ... ale nie sme tu na to, aby sme smútili." Zašepkal smutne, no potom akoby sa prebral, vyzul sa, vyzliekol bundu, ktorú zavesil na malí háčik nad nami, ktorý som si ani nevšimla a spolu s podnosom a notebookom si sadol do prostred matracov.

Nasledovala som jeho príklad, usadila sa vedľa neho a sledovala ako hľadá nejaký film pomedzi tú hŕbu čo ich tam mal. Po chvíli ho našiel ľahol si a mňa zobral zo sebou. Zababušil nás do deky a už sa venoval filmu, ktorý začínal. Nech som robila čokoľvek, nemohla som sa sústrediť, a tak som pozorovala Harryho, pre mňa, bezchybnú tvár. 

- tak čo myslíte, ako to bude pokračovať ďalej?? odpovede typu: "neviem, nemám tušenie atď." neberiem do úvahy!! dajte hocijaký typ!! inak budú kruté následky!! 10 komentárov, nezabúdajte :))