Dangerous Love 46

Kto náhodou nečítal info, tak prepísala som 45. časť, takže kto ju ešte čítal neprepísanú, tak si ju prosím prečítajte, sú tam nejaké dôležité vecičky, ktoré by vám v ďalších častiach mohli byť nejasné :)) Kate

"Odkiaľ to tu vlastne poznáš??" Spýtala som sa, zatiaľ čo som sa mu usádzala v lone.

"Gemma, keď bola mladšia, skúšala tanec. Toto štúdio bolo kedysi dosť známe. Vlastne stále je, ale pod iným názvom a na inom mieste." vysvetlil a hlavu si položil na moje rameno, "Môžem sa ťa niečo spýtať??" Dodal a pozrel na mňa s vážnym výrazom.

"Len do toho." Povzbudila som ho s úsmevom. 

...

"Harry no ták. Už to vyklop." Zasmiala som sa na ňom, keď sa ani po piatich minútach neozval.

"M-Myslíš .. myslíš, že by ťa pustili na víkend ku mne??" Nervózne sa ošil a sledoval moju reakciu.

"Čo??" Prekvapene som sa spýtala.

"Vieš, Gemma spí u Zayna a mamka ide za starkou do Holmes Chapel, tak ma napadlo, že či by si u mňa neprespala na tie dva dni. Ale potom mi došlo, kto je tvoj otec a tak teraz nie som si celkom istý, akú odpoveď mám očakávať. Ak ťa pustí bude to super, ale ak nie, tak nevadí. Nehádaj sa s ním. Nechcem, aby si mala kvôli mne pr ..." Pobozkala som ho.

Myslela som, že sa tak umlčujú hlavne ženy, ale ako sa na to pozerám, tak aj nervózny Harry, ktorý začal tak rýchlo rozprávať, že som mu nič nerozumela. A to normálne hovorí jednu vetu aj hodinu. Odtiahla som sa od neho a pozrela do jeho zmätených očí.

"Pššt. Ukľudni sa a povedz mi to ešte raz. Nič som ti nerozumela." Pohladila som ho po líci a čakala kým začne rozprávať.

"Mamka ide pozrieť starkú cez víkend. Tak sa Gemma rozhodla, že prespi u Zayna. A mňa napadlo, že či by si ty neprespala u nás. Len potom som si spomenul, že kto je tvoj otec a tak si nebol istý či sa ťa to mám spýtať. Ale potom som si povedal, že za skúšku nič nedám." Vykoktal zo seba neisto.

"Harry ja ..." Zasekla som sa hneď na začiatku a nevedela pokračovať. 

"Blbý nápad, viem. Zabudni na to." Povedal smutne a hlavou sa opäť oprel o moje rameno.

"Spýtam sa, ale nič nesľubujem. Je to milión ku jednej, že to nevýjde, ale ako si sám povedal, za skúšku nič nedám." Zašepkala som nakoniec a prehrabala sa mu v kučerách.

"Vážne??" Pozrel na mňa s povestnými iskričkami v očiach.

"Áno, ale neteš sa ešte, dobre??" Upozornila som ho a potom čo mi na to prikývol, pobozkala ho. 

No ako sa u nás zvykom vstáva, opäť nás niečo vyrušilo. Tentokrát to bol výťah. Prekvapene som sa od neho odtiahla a vybehla na chodbu, kde som zbadala pohybujúce sa čísla nad dverami výťahu. Zaťala som ruky v päsť a vrátila sa naspäť k Harrymu.

"Takže výťah je pokazený, hej??" Pristúpila som k nemu a udrela ho do hrude.

"Hééj no ták kľud." Povedal zo smiechom a chytil mi ruky, ktorými som ho udierala ďalej.

"Vieš ako ma bolia píšťaly z tvojich blbých schodov??" Skríkla som a z hnevom som si sadla na zem do tureckého sedu a ruky prekrížila na prsiach.

"Keď som sa tu bol pred týždňom pozrieť, tak nešiel. Idú to tu prerábať. Museli ho opraviť." Ospravedlňujúco na mňa pozrel, sadol si oproti mne a roztvoril náruč, do ktorej som po chvíli skočila.

...

"Paul?? Kde je otec??" Vošla som do kuchyne, kde sedel za stolom spolu s mamkou o niečom diskutovali.

"Prečo??" Strach v jeho hlase a panika v očiach boli badateľné. 

"Potrebujem sa ho niečo spýtať." Pretočila som očami a čakala kým sa niekto z nich ozve.

"Je v pracovni alebo v záhrade. Poď sa navečeriať." Odpovedala mi mamka a už stávala od stola, aby mi naložila jesť.

"Ďakujem. A nie som hladná." Zamrmlala som potichu a šla na záhradu, ktorá bola bližšie ku kuchyni.

Okrem bodyguardov, ktorý sa na mňa ako na povel otočili, tam nikto nebol. Tak som zavrela dvere a odišla do otcovej pracovne. Dvere boli otvorené, otec sedel v kresle, otočený k oknu a nad niečim rozmýšľal. Zaklopala som na dvere, aby som upútala na seba pozornosť a pristúpila bližšie k stolu.

"Vyrušujem??" Spýtala som sa opatrne.

"Nie." Usmial sa milo, zdá sa, že má dobrú náladu.

"Chcem sa ťa niečo opýtať." Načala som potichu.

"Odpoveď znie nie!" Povedal podráždene a začal sa prehrabovať nejakými papiermi, akoby mal zrazu veľa práce.

"Ani nevieš o čo ide." Zašepkala som smutne.

"Nech je to čokoľvek, odpoveď bude znieť rovnako." Nervózne sa ošil a čakal, že odídem. 

"Chris a Hannah majú  v sobotu narodeniny a chcú usporiadať takú menšiu pyžamovú party. A ja som pozvaná tiež." odignorovala som jeho vyhadzovací tón a ďalej pokračovala s mojím malým klamstvom, ktoré som vymyslela cestou domov, "Navrhli mi, či by som u nich neprespala s piatka na sobotu, aby sme si spísali, čo všetko by sa šlo nakúpiť. A potom večer by prišli aj ďalšie baby a spolu by sme oslavovali." Dodala som.

"Jasne som ti povedal, že nie!! Nechápem prečo ma s takými to sprostosťami otravu -" Niekto zaklopal na dvere od pracovne a následne vošiel dnu.

"Myslím, že by si jej to mal dovoliť. Má 17, vie sa o seba postarať. A navyše Chris a Hannah poznáš, nič jej nehrozí. Aj tak ju nebudeš ochraňovať dokonca života. Navyše je to len obyčajná pyžamová party. Takú decká zažívajú už v 14, dnešnej dobe to už je skôr aj bez pyžama." Mamka sa postavila za mňa a rozhodne si vymieňala s otcom pohľady. 

"Tou poslednou vetou si mi fakt pomohla." Ozvala som sa- 

"V žiadnom prípade ju nepustím na dva dni preč." Postavil sa a rukami sa oprel o stôl, akoby bol na nejakom obchodnom stretnutí.

"Dobre, fajn. Nejde to takto, pôjde to inak. Neprišla som sa ťa pýtať! Oznamujem ti, že zajtra večer spím u dvojčat a prídem až v nedeľu poobede." Taktiež som sa zdvihla zo stoličky a zaujala tú istú polohu.

"Na. To. Rovno. ZA-BUD-NI!!" Napätie v miestnosti by sa dalo krájať.

"Ty zabudni, že budem do smrti skákať tak, ako ty pískaš. Nie som cvičená opica ako tí chudáci vonku!! Zajtra o šiestej večer za sprievodu Paula opúšťam tento dom a vrátim sa v nedeľu o tretej poobede, bodka!!" Vpľula som mu do tváre, ďakovne som pozrela na mamku, ktorá sa tak či tak postavila na moju stranu a odišla preč.

"Odkedy majú dvojčatá 1,80 m, tetovanie po tele, hnedé kučeravé vlasy a zelené oči??" Zastavil ma Paul na chodoch.

"Odkedy sa ty správaš akoby sa nič nedialo." Odsekla som a zmizla v izbe, kde som sa hodila na posteľ a zakryla dekou. Do rúk som zobrala mobil a vyťukala sms-ku.

*Mám dobrú správu :)* 

*Nehovor, že ťa pustili??* 

*Ty si, ale múdra hlavička.*

*Nevtipkuj! To ťa fakt pustili??*

*Asi áno. Inak by som ti nehovorila že mám dobrú správu.*

*Nerob si zo mňa srandu. Vieš dobre, že som počítal s "nie."*

*Tak už počítaj s "áno." Zajtra o šiestej som u teba :**

*Teším sa :**

...

"Paul!!! Kde si?? Odchádzame!!" Skríkla som, keď som schádzala aj s menšou cestovnou taškou dole po schodoch.

Po únavne dlhom dopoludní, ktoré vďaka Harrymu, ktorý ešte stále neviem z akého dôvodu, sa nedostavil do školy, nemalo konca, je tu konečne večer, niečo krátko po pol šiestej a ja sa teším kedy konečne vypadnem k Harrymu, pre otca ku dvojčatám.

Ešte stále s tým nesúhlasí, dokonca, ako som počula od Paula, sa kvôli tomu s mamkou pohádali a otec spal v hosťovskej izbe. Malo by ma to mrzieť a štvať, že klamem vlastnému otcovi, ale sama seba sa pýtam, kde ostal ten pocit viny. Snáď niekde dole v pivnici, kde som dnes bola asi po sto rokoch kvôli menšej cestovnej taške, zapadnutý krabicami. 

Zišla som aj posledný schod, tašku, ktorá ale vôbec nebola ľahká, som nechala dopadnúť na zem a vydala sa za Paulom, ktorý stál na terase a vôbec nevnímal moju prítomnosť. Dôvod bol jednoduchý. Otec ho ovešal všeliakými vecičkami na ochranu človeka a dával mu kázania. Neveriacky som naňho pozrela a rozhodla sa prerušiť túto nezmyselnú "poradu."

"Ty si sa zbláznil?? Veď idem preč len na dva dni. Budem v tej istej krajine, v tom istom meste, len pár kilometrov odtadeto. Tieto veci nebudú potrebné." Povedala som vyčerapane. fakt ma nebavilo mu prízvukovať stále dookola tie isté veci, a opatrne som z Paula podávala dole všeliaké zbrane a nože.

"Ty a tvoja matka ste také isté!! Privediete ma do blázinca." Odvrkol a urazene odišiel preč. 

"Dobre, dajme tomu, že som čakala viac snahy z jeho strany, ale s takou to reakciou som spokojná." Prekvapene som zašepkala Paulovi, keďže tú boli ešte aj bodyguardi.

"To ti trvalo. Myslel som, že mi dá aj kľúče od tanku." Zobral si zo stola svoju zbraň a odišiel dovnútra. 

"My máme tank?!!" Zavolala som za ním, no odpoveďou mi bolo len prikývnutie jednoho z otcových mužov, ktorý stál pri dverách.

Pobavene som pokrútila hlavou a odišla za Paulom, ktorý už na mňa kričal. Rýchlo som sa obula, obliekla si kabát a prebehla do auta. Cesta ubehla rýchlo, tešila som sa ako malé decko, už som chcela byť s Harrym. Predstava mňa a Harryho ako sme spolu celé dva dni sami, bola príjemná. 

Paul zastavil pred veľkým, mne dobre známym, tehlovým domom s nie moc nadšeným výrazom. Za to Harry, ktorý vybehol akurát z domu, sa usmieval ako slniečko na hnoji. Vybehla som z auta a hodila sa mu okolo krku. 

"Ahoj." Zašepkal a vlepil mi krátky bozk na pery. 

"Ahoj." Usmiala som sa a podišla k Paulovi, ktorý akurát vyťahoval zo zadných sedadiel moju tašku. 

"Varujem ťa. Ublížiš jej a si mŕtvy. Myslím to vážne." Nedôverčivo sa naňho pozrel a Harry sa zase so strachom v očiach otočil na mňa.

"Prosím ťa prestaň. Si ako otec." Odvrkla som, zobrala si tašku, ktorú mi Harry vytrhol z rúk a spolu sme za sprievodu Paulových varovaní odišli do domu. 

"Ako je možné, že pustli??" Hneď ako sme za sebou zavreli dvere sa na mňa Harry spýtavo pozrel.

"Povedzme, že otec Chris a Hannah pozná a verí im. I keď je pravdou, že vyvádzal a riadne. Ale nemal na výber." Zamrmlala som skôr pre seba a vyzliekla si kabát a vyzula  topánky.

"Čo s tým má spoločné Chris a Hannah?? Počkať!! On si myslí, že si u nich?? Elizabeth!!" Skríkol až to som ňou myklo.

"Tak prepáč, že som chcela byť s tebou." Zašepkala som a chcela odísť do obývačky, ale Harryho ruky, ktoré si ma stiahli do objatia ma zastavili.

"Nebuď smutná. Ja len nechcem, aby si mala kvôli mne problémy." Odhrnuli mi vlasy z čela a sladko ma pobozkal.

"Prosím nehnevaj sa. On by ma inak nepustil. Vlastne ani k dvojčatám ma nechcel pustiť. To sme sa aj pohádali." Ďalej som mu šepkala do pier.

"Neboj. Ja už niečo vymyslím, čím ťa prinútim zabudnúť na všetky problémy čo máš." Šibalsky sa usmial, ruky položil na moje stehná a vyzdvihol ma.

"Čo to stváraš!!" Skríkla som so smiechom a obmotala si nohy okolo jeho bokov. 

"Teraz sa ideme najesť." Oznámil mi a odniesol ma do kuchyne, kde ma zložil na kuchynský ostrovček.

"Hm .. a čo budeme papať??" Zvedavo som sa nahla nad jeho plece.

"Ja ti nestačím??" Urazene sa odtiahol.

"Úchylák." čapla som mu po chrbte, zoskočila z pultu dole a začala okukávať hrnce, s ktorých šla úžasná vôňa, "Špagety!!" Opäť som skríkla, tentokrát nadšením a začal hľadať taniere.

Harry tam len tak stál, pozoroval ma a nechal nech prehľadám aj celú kuchyňu kým nájdem taniere, poháre a príbor. Nepomáhali na mňa ani otcove vražedné pohľady, ktoré som sa naučila, aby som dokázala vyhrať naše hádky. 

"Dobre sa ti pozerá??" Spýtala som sa, keď som po 10 minútach konečne našla taniere. 

"Ani nevieš ako." Odpovedal zasnene.

Prižmúrila som oči, naložila si plný tanier, zobrala si príbor a sadla si za stôl. Ešte som sa vrátila pre pohár, do ktorého som si naliala vína, ktoré bolo otvorené chladničke, a konečne som ochutnala tú dobrotu. Harry ma chvíľu pozoroval, potom si tiež nabral a sadol si vedľa mňa.

"Čo budeme teda robiť??" Spýtala som, keď som dojedla a Harry mal ešte stále  polovicu taniera pred sebou.

"Nechaj sa prekvapiť." Povedal vážne, no cukalo mu kútikmi.

"Ha-Ha-Ha .. fakt vtipné." Urazene som si prekrížila ruky na prsiach a pozerala pred seba.

- no čo myslíte?? aké ma Harry pre ňu zase prekvapenie?? a napíšte niečo :DD aj keby to bola hovadina 1. stupňa :DDD predsa musíte mať nejaký typ :)) nezabúdajte na 10 komentárov :))