Dangerous Love 44

Je mi ľúto, že až teraz je časť, ale od 15. augusta som nebola doma, oslavovala som narodky, vlastne som doma spala až v stredu (21.8.), ale aj to mi bolo prd platné, keďže som vo štvrtok išla k babke a domov idem až zajtra, na ujov notebook som sa dostala, až keď prišiel z práce :)) Ale bude mi to tu chýbať, bol tu kľud, pokoj, ticho - mala som čas nad všetkým pouvažovať :)) Takže časti už mám domyslené a aj novú story mám premyslenú :))  Kate

 

*le dead .. again :333

"Čo to do riti malo znamenať?!!" S hnevom zašepkal.

"Netuším o čom hovoríš." Pozrela som naňho: "Ja nič, ja muzikanť."

"O tom, že si odišla večer preč, nikomu si nedala vedieť a prišla si až teraz o pol jednej ráno. O tom, že si si to skoro rozdala s nejakým pankhartom priamo v aute!! Kde si nechala svoju cudnosť Elizabeth." Ďalej pokračoval hlasným šeptom.

"Ty si nahnevaný?!!! Vážne?!!! Ty?? Takže ja som stratila cudnosť??? Kde ste ju nechali vy s matkou?!! Hm!!!" skríkla som a strelila som mu facku, "To bolo za toho pankharta." dodala som a odišla do domu.

...

"El?? Kde si??" Započula som Harryho ustarostený hlas.

"Doma?? V posteli?? Spím." Povedala som rozospato.

"Asi si ešte nepozerala na hodiny, že?? Za chvíľu bude osem. Čakám tu už vyše pol hodiny." Zasmial sa.

"Čo?!! prekvapene som skríkla, "Daj mi ešte takých 15 min." Dodala som a rýchlo bežala do kúpeľne.

Tam som si rýchlo umyla zuby, trocha sa namaľovala a učesala si vlasy. Prešla som do šatníka a obliekla niečo teplé, vonku vyzeralo byť chladno a pod mračnom. Do tašky nahádzala potrebné veci a utekala, našťastie bolesť brucha takmer zmizla, dole.

V kuchyni bol Paul, mamka a otec. Prekvapene som zastala stáť medzi dverami a neveriacky sa pozerala na to ako sa robia, že sa nič nestalo. Ešte chvíľu som tam pobudla, no potom som sa spamätala, zobrala si z misy jablko a bez jediného slova odišla preč.

Harry parkoval na tom istom mieste, tak ako včera večer, s tým rozdielom, že sedel v aute a s niekym volal. Ešte presne som nevedela aká bude atmosféra medzi nami potom včerajšku, ale aj tak som rýchlo prešla cez cestu a nasadla k nemu do auta. Akurát skladal mobil a usmial sa na mňa.

"Prepáč, včera .. vlastne dnes, som nemohla zaspať." Ospravedlnila som sa a pozrela pred seba. Fakt som nevedela ako sa mám k nemu po včerajšku, vlastne dnešku správať. 

"To je v poriadku. Volal som Chris nech nás nejako vyvlečie z prvej hodiny." Usmial sa na mňa a chystal sa ma pobozkať, ale ja som sa opäť pozrela pred seba, takže jeho pery pristáli na mojom líci.

"Je všetko v poriadku??" Nervózne sa spýtal. Takže nie som jediná, komu sa zdá táto situácia divná ...

"Na to čo sa stalo a nestalo a .. j-ja som zmätená a .. nemôžme len proste ísť do nemocnice na to vyšetrenie??" Prosebne som naňho pozrela.

"Pozri, to čo sa stalo v noci ..." Skočila som mu do reči.

"Mohli by sme sa o tom porozprávať neskôr?? Ja mám v hlave taký zmätok, že keby ti mám, a ja chcem .. vážne chcem, všetko povedať, tak sa z tohto miesta nepohneme ani do zajtra."Chytila som ho za ruku a snažila sa ho prehovoriť, aby sme sa konečne pohli.

"Tak fajn." Povedal po chvíli ticha, moju ruku si priložil k svojím perám, kde na ňu vtisol malý božtek a potom konečne naštartoval.

Cesta prebehla po tichu a ja som mala konečne šancu aspoň na chvíli poriadne porozmýšľať nad všetkým čo sa stalo. Nie len dnes, včera, ale celkovo odkedy sme sa sem presťahovali. Harry sústredene pozeral pred seba a ja som mala možnosť si ho prezrieť z profilu.

Musel vycítiť môj pohľad lebo sa otočil mojím smerom a usmial sa na mňa tak, ako to vie iba on. Vyceril svoje biele zúbky, ukázal tie zlaté maličké jamky v líciach a v jeho smaragdoch nádherne zaiskrilo. Nedalo mi to a zasmiala som sa nad tým jeho pohľadom.

"Pozeraj na cestu." Ozvala som sa pomedzi smiech a hlavu mu natočila dopredu.

"Rozptyluješ ma." Povedal na svoju obranu a znovu ma chytil za ruku a pobozkal ju.

"Ja??" Prekvapene som nadvihla obočie.

"Áno ty!! Len ten tvoj pohľad má privádza do rozpakoch." Zašepkal a ďalej sledoval cestu pred sebou, aby som si nevšimla jeho tvár ako naberá červený odtieň.

"Si zlatý, keď sa červenáš." Nahla som sa k nemu a pobozkala ho na červené líce.

Iba pokrútil hlavou a ďalej sa venoval šoférovaniu. Ešte chvíľu som ho takto pozorovala a potom som sa opäť zahĺbila do seba. Prešlo pár minút a my sme zastavili na parkovisku pred nemocnicou. Harry vypol motor, vystúpil, prešiel celé auto a ako pravý gentleman mi otvoril dvere.

"To si nemusel, ale ďakujem." Jemne som ho pobozkala do kútiku pier a počkala kým zamkne auto.

Chytil ma za ruku, preplietol si som ňou prsty a spolu sme vošli do nemocnice. Na informáciach sme sa opýtali, kde je Sam, Harryho strýko, a vydali sa za ním. Bol vo svojej ordinácií, takže sme nemuseli ísť ďaleko. Prešli  sme k výťahom a odviezli sa na druhé poschodie. Tam už medzi dverami stál Sam a bozkával sa so sestričkou. Chcela som zastať a dať im chvíľku, ale Harry nebol toho názoru. Potiahol ma za ruku, prešli sme k ním a odkašlali si. 

"Nemal by si byť teraz v škole Harold??" Prekvapene sa spýtal, keď nás zbadal.

"A ty by si mal pracovať nie?? Podpichol ho Harry a pozrel na malú čiernovlásku, ktorá radšej sklopila zrak k zemi. 

"Rodina sa nezaprie, čo??" Pomyslela som si, ale keď sa na mňa všetci prekvapene pozreli, uvedomila som si, že som to povedala aj nahlas.

"Dobre to stačí. Poďte dovnútra, nech vás mám už z krku. Uvidíme sa neskôr Juls." Odstúpil od dverí, aby sme mohli vôjsť a potom pozrel na dievča stojace vedľa neho a pobozkal ju. Aký sú zlatý ...

"Tak ako sa cítiš??" Otočil sa na mňa, keď za sebou zavrel dvere.

"Koľko ju už takto .. ehm .. koľko ste už spolu??" Skočil do toho Harry a premeral si svojho strýka.

"To nie je tvoja starosť. Tak Elizabeth, ako sa teda cítiš??" Vražedne sa naňho pozrel a potom svoju pozornosť opäť upriamil na mňa.

"Fyzicky alebo psychicky?? Lebo fyzicky dobre, ale po psychickej stránke to je už horšie." Pokývala som hlavou akoby som sa v tom chcela utvrdiť aj ja sama. 

"Tak po fyzickej stránke vyzeráš dobre. Bolí ťa ešte brucho?? Čo hlava??" Rukou mi ukázal na lehátko, ktoré bolo uprostred izby. Ľahla som si naň a Sam mi naň zatlačil z každej strany. Potom mi tou malou baterkou zasvietil do očí a skontroloval tlak.

"V poriadku." Usmiala som sa, skôr sama pre seba, že ta odporná bolesť je preč.

"Hlava by mala byť v poriadku. Ak by ťa bolela tak uži lieky, ktoré som ti predpísal. Tlak máš v poriadku a jedz iba niečo ľahké, zatiaľ žiadne mastné jedlá, ani nič sladkého," usmial sa na mňa, "daj na ňu pozor. Mala by sa vyhnúť aj stresu." Pozrel na Harryho a potľapkal ho po ramene. 

"Rozkaz pane!!" Zasalutoval ako to robia vojaci.

"Myslím to vážne. Ak sa dostane do veľkého stresu, tak môže znovu odpadnúť a tentokrát to nemusí dopadnúť šťastne." Vážne sa na nás pozrel, odišiel k svojmu stolu a niečo zapisoval do karty.

"Neboj sa. Postarám sa, aby sa vyhla akýmkoľvek problémom." Už aj Harry sa na mňa vážne pozrel, no potom svoj pohľad zmäkčil a silno ma objal.

"V to dúfam. Nech sa deje medzi vami čo chce. Tu máte papiere do školy. Elizabeth o týždeň prídi ešte na jednu kontrolu, aby som si bol istý, že už si v poriadku. A teraz choďte, niekto na mňa čaká." Usmial sa na nás, v očiach mu zaiskrilo, tak ako sa to stáva Harrymu, a už utekal preč.

"Ideme??" Zašepkal mi do ucha a jemne ma doň kusol.

Iba som prikývla, nebola som schopná mu odpovedať, po tomto jeho čine. Nohy som mala zo želatiny, nevedela som či sa na nich udržím. Rukami som sa radšej chytila Harryho rúk a opatrne zoskočila z lehátka. Keď som to ako tak ustála, pustila som sa jeho rúk a obliekla si kabát. 

Už som sa chcela otočiť a odísť preč, no Harry mi ako vždy skazil plány. Chytil ma za ruku, otočil k sebe a pobozkal ma. Rukami chytil moju tvár a opatrne, zároveň vášnivo preplietal jazyk s tým mojim. Svoje ruky som mu položila na lakte a natisla sa k nemu ešte viac. Potrebovala som ho cítiť, vedieť že je po dnešnej noci všetko v poriadku.

"Toto som chcel spraviť hneď ako si mi nasadla do auta." Zadýchane povedal, keď sa odo mňa odtiahol na krátku vzdialenosť.

"A prečo si to nespravil??" S menším hnevom, ktorý prešiel, keď ma Harry opäť sladko pobozkal, som sa spýtala.

"Bál som sa. Veď aj ja som len smrteľník." Povedal na svoju obhajobu.

"Neverím!! Sám veľký Harold Styles vie čo je to strach??" Prekvapene, no so smiechom, som sa naňho pozrela.

"Odkedy pozná Elizabeth Bonatteli, tak áno." Pyšne vypol hruď a znovu ma pobozkal.

"Šťastné to dievča." Zasmiala som sa, keď som ho od seba odstrčila.

"Myslíš, že bude mať dnes čas??" S obavami si ma pritiahol do objatia.

"Kto??" Nechápavo som zašepkala do jeho hrude.

"Predsa Elizabeth." Tiež zašepkal.

"Podľa toho na čo." Zdvihla som hlavu a spýtavo sa pozrela do jeho krásnych očiek, ktoré opäť iskrili. 

"Mám pre ňu, také menšie prekvapenie." Tajomne sa na mňa pozrel a zdvihol ma na ruky.

- tak čo myslíte?? aké prekvapenie má Harold pre El?? :))