Dangerous Love 42

Ak by sa náhodou našiel niekto to píše poviedky a nemá ich kde zverejňovať alebo by chcel písať a nie si istý, či by to niekto čítal, tak sa prihláste na niekoľkokrát spomínaný blog, možno sa z vás stane aj nový/á admin/ka :)) Kate

"Áno, chcem!! Svoju dcéru, ktorá sa vďaka tebe na mňa už nikdy pozrie!!" Skríkla a hodila po mne vankúš. Keďže ju poznám nejaké tie roky, očakával som tento krok a vankúš chytil skôr, než by mi vrazil do tváre.

"Nemysli hneď negatívne. Ju to prejde. Na teba sa hnevať nedokáže. Je presne ako jej otec. Je presne ako Frank. Miluje ťa, nech sa deje čokoľvek." Poslednú vetu som povedal až príliš nechutným tónom.

"Je presne ako jej otec. V tom máš pravdu. Miluje ma nech sa deje čokoľvek. Škoda, že Frank nie je jej otec!!" 

...

V izbe na stalo ticho., pred očami sa mi mierne zatemnilo, v hlave mi dookola chodili Erin-ine posledné slová. Bol to ako kolotoč, ktorý nie a nie zastať. Keby som si nesadol už predtým, tak teraz sa tu váľam niekde po zemi.

"Čo??" Na sucho som preglgol. 

"Keď som ti oznámila, že som tehotná, myslela som si, že ti to dôjde. Ale nie. Uveril si tomu, že je to Frank-ove. A ja som ťa nechala v tom. Bolo to tak bezpečnejšie." Opäť prehovorila tichým hlasom.

"Bezpečnejšie pre koho?!!" Hlas som každým jedným slovom zvyšoval, nervy vo mne rástli, napätie v izbe by sa dalo krájať. 

"Pre Elizabeth." Šepla.

ELIZABETH

Autom sme sa neviezli dlho. Harry neustále niečo rozprával - smial sa, snažil sa ma rozptýliť. Aj keď nevedel od čoho, ale darilo sa mu to. Aspoň na chvíľu sa mi podarilo zabudnúť na to, že mi celý život klamali. Miestami som sa presvedčovala, že mal Paul pravdu a spravili to len preto, aby ma ochránili. 

"El, vnímaš ma??" Harry mi stisol pravú ruku, ktorou som sa mu hrala z prstami, a pozrel na mňa. Ani som si nevšimla, že sme zastali.

"Prepáč, iba som nad niečim premýšľala." Ospravedlňujúco som naňho pozrela. Zase. Tieto dve vety sa v aute ozývali častejšie ako Harryho hlášky. 

"Skús sa trochu uvóľniť a nemyslieť na to čo sa stalo." Povzbudivo sa usmial. Keby to bolo také jednoduché, pomyslela som si. 

"Snažím sa, ale nejde to. Stále na to musím myslieť." Zašepkala som a zotrela si tie dotieravé slzy. Čudovala som sa, že ešte nejaké mám, keďže som už musela pri najmenšom vyplakať nejaké to menšie jazierko. 

"Láska neplač," naklonil sa ku mne a chytil ma za ruky,"nenávidím vidieť ťa takto. Takú slabú a bezbrannú keď viem, že si silná a dokážeš sa pobiť s celým svetom. Nech sa stalo čokoľvek, vyrieši sa to. Nežiadam ťa o to, aby si mi to teraz povedala. Viem, že keď budeš sama chcieť a budeš potrebovať vyrozprávať sa, povieš mi to. A ja tu budem. Vždy tu budem." dodal a jemne priložil svoje pery na tie moje. 

Bol to krátky bozk, ale za to krásny. Zľahla obtrel svoje pery o tie moje a čelom sa oprel o moje. Aj keď to celé trvalo len pár sekúnd, stále som cítila jeho horúce a mäkké pery na tých mojich popraskaných. Po chvíli sa odtiahol a ja som konečne otvorila oči, zbadala som ako ma pozoruje. Usmiala som sa a hlavu si položila na jeho rameno.

"Kde to vlastne sme??" Spýtala som sa po chvíli.

"Poď, nech dlho nečakajú." Usmial sa na mňa a vystúpil von. 

Nasledovala som jeho príklad, vystúpila som, a prešla k Harrymu, ktorý ma čakal na druhej strane. Zamkol auto a cez cestu sme prešli na druhú stranu, kde sa nachádzala kaviareň, kde som ho kedysi doučovala. Prekvapene som naňho pozrela, no on sa stále len usmieval.

Vošli sme dnu a mne padla sánka. Pri našom stole sedeli všetci. Liam, Niall, Zayn, Gemma, Louis, El, Chris a Hannah. Všetci tam pekne pokope sedeli, smiali sa na niečom čo práve hovoril Louis a El si pritom schovávala tvár do jeho ramena. Spýtavo som sa pozrela na Harryho.

"V telefóne si znela zúfalo, tak som myslel -" Nestihol ani dopovedať a Eleanor sa k nám rútila závratnou rýchlosťou.

"El!!" zvýskla a už som sa ocitla v jej náručí," Harry mi volal, aby som všetkých pozháňala, že potrebuješ rozveseliť. Tak sme tu." dodala a ešte pevnejšia ma stlačila.

"El?!! V-Vážim si to, ale nemôžem dýchať." Šepla som, keď mi dochádzal kyslík.

"Prepáč, prepáč, prepáč. Keď ja len .. si v poriadku?? Čo sa deje?? Vyzeráš hrozne dievča." Prekvapene pozrela na moju tvár zaschnutou slzami a začali mi naťahovať líca.

"Neviem či som v poriadku, ale ak neprestaneš, tak určite nebude." Povedala som otrávene a snažila som sa dostať od nej čo najďalej.

"Prepáč," ospravedlňujúco na mňa pozrela," poďte za ostatnými." dodala a ťahala nás ku stolu z kade nás všetci pozorovali. Harry si prisunul stoličku z vedľajšieho stola, sadol si a mňa si stiahol na kolená. 

"Takže ste spolu??" Spýtala sa Chris a všetci sa začali vyškierať.

"Ja neviem. Sme??" Pozrela som na Harryho.

"Dúfam, že áno." Usmial sa a pobozkal ma. No tentokrát to nebolo len tak. Teraz sa mi prisal na pery z toľkou vášňou, až nás od seba musel rozdeliť Louis zo slovami: Toto si nechajte na neskôr. Všetci sa tomu zasmiali a ďalej sa venovali svojej debate. Harry ma opäť pobozkal a potom sa pridal do rozhovoru.

...

Bolo pár minút pred pol nocou a my sme ešte stále sedeli v kaviarni a smiali sa na všetkom čo sme vypustili z úst. Až keď som pozrela na hodinky, uvedomila si, že kaviareň je otvorená len do desiatej. Poobzerala som sa dookola a zistila, že sme tu samy. Dokonca ani čašníčky tu už neboli.

"Čo sa deje??" Pošepol mi Harry a mňa pri dotyku jeho dychu na moju kožu príjemne striaslo.

"Nič, ja len, že je pomaly pol noc a -" Skočil mi do reči.

"Budeš mať moc zle?? Ideme už??" Pokrútila som hlavou.

"Nie, teda asi áno, ale myslela som niečo iné. Nikto tu už nie je okrem nás. Ani čašníčky." Vysvetlila som a opäť sa poobzerala.

"Vlastní to Louisov otec. Má od toho kľúče." Pozrel na Louisa a potom ma sladko pobozkal.

"Nemá Louisov otec nejakú firmu náhodou??" Nadvihla som obočie.

"To áno. Ale toto patrí jeho nevlastnému otcovi. Jeho rodičia sa pár rokov dozadu rozviedli." Opäť sa pozrel na Louisa, ktorý horlivo gestikuloval rukami. Už som mu chcela niečo na to povedať, keď mi zazvonil mobil. Vytiahla som ho z tašky a pozrela na meno volajúceho. Paul.