Dangerous Love 38

je len a len na vás, kedy bude nová časť :)) Kate 

"Nerob si zo mňa srandu! Ako dlho som tu vlastne??" Rýchlo som otvorila oči, keď mi konečne došlo, že som v nemocnici.

"Pár hodín .. myslím, že teraz by sme mali predposlednú alebo poslednú hodinu." Povedal a pozrel sa na hodiny visiace nad dverami, ktoré sa otvorili.

"Elizabeht!!"

                          

...

"Elizaeth!! Som rád, že ste sa prebrali. Som Doktor Styles. Ako sa cítite??" Do izby vtrhol muž v bielom plášti s menovkou na ľavom prsníku. Bol o niečo vyšší ako Harry, kučery mu padali do tváre, ktorú ozdobovali veľké zelené oči, presne tak ako Harrymu.

"Bolí ma hlava a brucho tak isto." Odpovedala som a pozrela na Harryho, aby som našla ďalšiu podobnosť medzi týmito dvoma ľuďmi.

"Vypláchli sme vám žalúdok, otrávili ste sa jedlom. Podľa obsahu žalúdka to priraďujeme k pokazenej zelenine, čo ste jedli na posledy??" Spýtal sa a s vrecka, na ktorom mal pripnutú menovku vytiahol pero - vlastne to bola baterka, ktorou mi začal svietiť do očí.

"Zeleninový šalát včera večer. Bola som s rodičmi na pracovnej večeri v jednej reštaurácií niekde v meste, názov si nepamätám." Odpovedala som a snažila sa potlačiť bolesť, ktorú mi spôsobil keď odhrnul paplón a začal mi stláčať brucho.

"Sam no ták. Nevidíš, že ju to bolí?!" Ozval sa Harry, keď som mu stlačila ruku, za ktorú ma ešte stále držal.

"Harold, buď rád, že si ešte tu. Je to len bežné vyšetrenie." So zúženými očami naňho pozrel a potom mi začal opäť stláčať brucho.

"Vy ste rodina??" Nadvihla som obočie, aj keď mi to bolo jasné.

"Je to môj strýko." Povedal otrávene Harry.

"Ty máš čo hovoriť," ozval sa Sam, ako ho Harry nazval, ktorý kontroloval prístroje, " takže Elizabeth, životné funkcie sú v poriadku, hlavu ste si udreli pri náraze, nič to nie, ale ak by to bolo neznesiteľné, tak vám dám niečo od bolesti. Na brucho som vám dal antibiotiká, za pár dni by ste opäť mali byť ako rybička." Usmial sa na mňa a zakryl ma naspäť paplónom.

"Za pár dní?? Ste sa zbláznili?? Vidno, že ste s Harrym rodina!! Za dve, tri hodiny musím byť doma!!" Začala som kričať na celú izbu, ak nie nemocnicu, pri pomyslení na to ako bude vyvádzať otec, keď ma tu nájde. Aj Harryho.

"Ukľudnite sa lebo vám dám niečo na upokojenie. A navyše ste v nemocnici." Vražedne na mňa pozrel a ja som prosebne pozrela na Harryho.

"Sam ak je to všetko, tak by si mohol ísť." Harry sa naňho pozrel a naznačil mu, aby odišiel.

"Za hodinu ju prídem skontrolovať." Povedal Sam a už ho nebolo.

"Harry, fakt tu nemôžem zostať. Vieš aký je otec." Povedala som zúfalo a začala si sadať na posteli, čo mi spôsobilo ďalšiu bolesť v bruchu.

"El upokoj sa. Volal som Paulovi. Sú v Škótsku. Povedal, že príde čo najskôr a o všetko sa postará." Povedal a sadol si vedľa mňa na posteľ.

"Volal si Paulovi??" Spýtala som sa prekvapene.

"No hej. Hneď ako som ťa priviezol. Zdalo sa mi to ako najlepší nápad." Mykol plecami.

"Ďakujem." Usmiala som sa naňho.

"Ako bolo v New Yorku??" Spýtal sa po chvíli, ktorú sme vyplňovali očným kontaktom.

"Ako vieš, že som bola v NY??" Opäť som nadvihla obočie.

"Tak trochu sme debatovali s Chris." Zasmial sa a ja som prevrátila očami.

"Čo ti poviem, steny hotelovej izby boli v skutku zaujímavé." Povedala som ironicky.

"Čože??" Nechápavo na mňa pozrel.

"Akosi som sa nezhodla s otcom. Opäť. A tak to aj dopadlo." Pousmiala som sa a načiahla sa pre mobil, ktorý ležal na skrinke, pri posteli.

"Ako inak," zasmial sa," El?? Ráno som niečo začal, rád by som to teraz dokončil." dodal na koniec a s obavami na mňa pozrel.

"Harry, j-ja .. ja fakt neviem či som schopná sa o tom rozprávať. To všetko čo sa udialo a neudialo medzi nami. Nikdy v živote som nebola v takejto situácií. Otec ma od tohto vždy držal späť a ja chápem prečo. Je to pre mňa ťažké. Chcela .. chcela som to skúsiť. Chcela som, aby sme mi dvaja .. aby bolo medzi nami niečo viac, ale ja .. proste som sa potom zľakla a potom .. ty a tá ..." Nedokázala som to dokončiť, slzy mi začali stekať po tvári.

"Prosím neplač. Bolí ma ťa takto vidieť. Viem, som strašný debil. Mrzí ma čo sa stalo. Ja neviem čo ma to napadlo. Keď si ma pobozkala, cítil som sa ako najšťastnejší človek, vlastne som ním aj bol. Zo začiatku som ťa chcel dostať do postele ako každú pred tým. Ale potom .. potom som ťa spoznal viac a ja som to nedokázal urobiť." Sklonil hlavu a snažil sa mi chytiť ruku.

"Chcel si ma dostať iba do postele??" Znechutene som naňho pozrela.

"Iba na začiatku. Potom sa to všetko zmenilo a ja som ťa začal brať inak. Začal som k tebe niečo cítiť, niečo čo som pred tým necítil. Aj pre mňa to bolo všetko nové. Všetky tie pocity a .. všetko to čo sme spolu zažili. Bola si tu pre mňa, vtedy keď mi zomrel dedo. Pomohla si mi preniesť sa cez to a ja som sa ti chcel poďakovať a .." Skočila som mu do reči.

"A tak si ma pobozkal," dokončila som zaňho," odvtedy to bolo medzi nami také zvláštne. To napätie a všetky tie dotyky." dodala som ešte.

"Keď si potom odišla, nevedel som čo mám robiť. Nikdy sa nestalo, že by ma nejaká baba odmietla, nie to niekto koho ľúbim. Kypel vo mne hnev, potreboval som sa odreagovať, zabudnúť na posledných pár dní. Zobral som si fľašu, ktorá bola za pár minút prázdna. Potom prišla Claire, bol som opitý a zrazu sme boli v izbe. Ráno som sa zobudil, myslel som si, že si nič nebudem pamäť, ale pamätal som si. Všetci boli na mňa nasratý, chalani, El, a aj Gemma mi to vytmavili. Chcel som ísť za tebou, ospravedlniť sa, dať všetko do poriadku. Ale skôr než so sa odhodlal, odišla si. Nevieš si predstaviť ako som sa bál, keď som ťa videl ako kráčaš s otcom do školy. Myslel som si, že odchádzate a ja ťa na vždy stratím. Ale potom som sa rozprával s Chris a tá mi všetko vysvetlila, pomohla mi to všetko pochopiť. Po týždni si sa vrátila, doviezol ťa nejaký chalan a ja som mal chuť prísť za vami, vytrhnúť ťa z jeho náruče a zmlátiť ho až do bezvedomia. Ale vtedy sa pri mne objavila Chris a odviedla ma do triedy, do ktorej si neskôr vkročila aj ty. Bola si celá bledá a ani make up nezakryl tie kruhy pod očami. Vedel som, že to nie je vhodná situácia, ale potreboval som ti to všetko povedať. Ale ty si na mňa nakričala a odišla. Išiel som rýchlo za tebou, chcel som to hneď vyriešiť lenže to už si ty ležala na zemi. Skoro som sa tam zložil pri teba. Srdce som mal až v krku, nevedel som čo mám robiť. Nevedel som ťa prebudiť, triasol som s tebou, ale ty si nereagovala. Tak som ťa zobral do náruče a odviezol sem. Cestou som volal Samovi a v rýchlosti vysvetlil čo sa deje, preto keď sme sem prišli, hneď ťa zobrali preč. Od nervov som si skoro vlasy vytrhal, tá neistota ma ubíjala. Sam nechodil, nevedel som či si v poriadku, nikto mi nechcel nič povedať. Mal som tvoje veci, keď ti prišla sms-ka od Paula, že sú v Škótsku. Preto som mu zavolal a povedal čo sa deje. Po chvíli ťa priviezli a Sam mi všetko vysvetlil a nechal ma samého s tebou v izbe s tým, že mám čakať kým sa preberieš. A tak som čakal a čakal, až kým si sa neprebrala." Kým hovoril, stále mal sklonenú hlavu, iba občas sa na mňa pozrel. Ja som naňho nemo pozerala a snažila sa spracovať všetky tie veci, ktoré zo seba dostal.

"Ľúbiš ma??" Na koniec som sa zmohla len na to.

"Ani si nevieš predstaviť ako." Pozrel na mňa a v očiach mal tie známe iskričky.

Usmiala som sa naňho, zdvihla ruku a pomaly mu ňou prešla po líci. Zavrel oči, priložil si ruku na tú moju a vychutnával si ten dotyk tak isto ako ja. Rukou som prešla vyššie, do jeho vlasov a čakala či pochopil. Usmial sa na mňa a naklonil sa, aby ma pomohol pobozkať.

"Ani sa o to nepokúšaj!"