Dangerous Love 36

Pokračuje to flashbackom :) viem, že ho naťahujem na tri časti, ale tak čo už som ňou :)) chcem, aby ste si ho užili kvôli tej mesačnej odluke :)) a nezabúdajte, že v story je zima, pár časti do zadu sme oslavovali Harryho narodeniny, Kate :))
                                         








"O čo ti vlastne ide??" Priama otázka, ktorú som mala použiť hneď na začiatku.

"Zistiť či mám šancu." Chlapče, chlapče, keby si ty vedel.

"Nemáš." Sama som sa musela zasmiať na svojom tóne.

"Takže ti nebude vadiť, keď teraz pôjde za tvojim otcom." Typické. Nemá čo chce, pobehne za otcom. 

"Čo to má znamenať?!" Akoby si to nevedela. Bliklo mi v hlave.

"Len chcem, aby si mi dala šancu." Povedal a zrazu som sa ocitla v jeho náručí.

...

"Čo to robíš??" Skríkla som naňho, no predtým som mu vlepila.

"Pokoj ..." Povedal potichu a pošúchal si červené líce.

"To ty by si mal upokojiť svoje rozbúrené hormóny," za každé vyslovené slovo som mu pichla ukazovákom do hrude, "za toto ti otec hlavu odtrhne." dodala som a poobzerala sa okolo seba, či nás niekto nesleduje.

"Čo oči nevidia, to srdce nebolí." Citoval ma a ja som mu len tak tak nevlepila ďalšiu facku.

"Takto bude počuť." Prekrížila som si ruky na prsiach.

"Si roztomilá, keď sa ti niečo nepáči." Zasmial sa a pohladil ma po líci, na čo som jeho ruku okamžite striasla.

"Mohol by si sa prosím ťa prestať pokúšať o .. o čokoľvek sa pokúšaš??" Dostala som na koniec zo seba a prebodla ho vražedným pohľadom.

"A keď nie??" Nadvihol obočie a znova pristúpil bližšie ku mne.

"Myslím, že otec nebude nadšený, keď zistí, že syn jeho dobrého kamaráta obťažoval jeho dcéru, na ktorej mu nesmierne záleží, a ktorú sa snaží chrániť pred všetkými debilmi ako si ty." Tento raz som nadvihla obočie ja a odstúpila som od neho na dva kroky.

"Zasa nemusíš byť taká hnusná." Povedal na oko dotknuto.

"A ty nemusíš byť taký debil a mohol by si mi pomôcť." Usmiala som sa, keď sa mi v hlave zrodil plán.

"Toto vyzerá zaujímavo, počúvam." Zasmial sa.

"Pôjdeš za mojím otcom a poprosíš ho o zvolenie, či by si ma mohol zajtra odviesť do školy, po prípade aj zo školy. Ja sa zbavím ochranky och sladká voľnosť." Žiarivo som sa usmiala, pri tej predstave.

"Čo z toho bude mať ja??" Opäť nadvihol obočie, až to ani normálne nebolo.

"Ber to ako druhú šancu, ale už dopredu ti hovorím, že z toho nič nebude." Rukami som zamávala okolo, čím som naznačila celú tuto situáciu.

"A kde je napísané, že na to tvoj otec pristúpi. Sama si povedala, že ťa drží ďalej od chalanov ako som ja." Hm .. dobrá otázka.

"Spolieham sa na to ako si ho predtým, keď ste sa rozprávali, očaril." Mykla som plecami a spolu s Edmundom za chrbtom som odišla do vnútra.

Otec s Henrym spolu s mamou a Rose sa na niečom skvelo zabávali, čo mi prišlo ako vhodná situácia na to, aby Edmund naňho vytiahol môj plán. Očkom som pozrela potom debilovi, ktorý sa škeril od ucha k uchu. "Opatrne," tak aby si to nikto nevšimol, som doňho drgla a hlavou naznačila, že je časť začať.

Prikývol, úškrn ho okamžite prešiel a objavil sa tam malý nepatrný náznak úsmevu. Pomalými krokmi sme kráčali k stolu a ja som sa v duchu modlila, aby to vyšlo. Keď si Edmund sadol, napila som sa a vmiešala sa do otcovho vtipu s tým, že mu chce Ed niečo povedať.

"Em .. p-pane," začal koktať a mňa opäť prepadol pocit ho prefackať,"viete, chcel som sa vás spýtať, či by vám vadilo, keby som Elizabeth ráno odviezol do školy, poprípade aj doviezol domov. Je to veľmi krásne a múdre dievča, očarila ma, chcel by som ju viac spoznať." pokračoval ďalej s jemným úsmevom na perách a ja som nemohla uveriť, čo všetko povedal na moju adresu. Úprimne, lichotilo mi to.

"Chlapče, na svoju dcéru som veľmi háklivý. Je mojím všetkým, samozrejme spolu s manželkou. Som si vedomí, koľko mužov musí jej krása priťahovať. Ale verím a viem, že si múdry muž a máš dobré úmysly." Usmial sa naňho a podal mu ruku.

"Takže to znamená áno??" Spýtal sa s iskričkami v očiach.

"Ak mi sľúbiš, že na ňu dáš pozor, neublížiš jej a vrátiš ju celú a živú, tak áno." Otec sa tento krát zatváril vážne a aj Edmundovi nebolo všetko jedno.

"Sľubujem pane." Pokúsil sa o úsmev, ale vyšla z toho len nejaká grimasa.

"Otec, si v poriadku?? Nie si chorý??" Spýtala som sa na oko prekvapujúco, aby to bolo dôveryhodné, i keď to čo predviedol Edmund, je hodné ocenenia.

"Elizabeth som v naprostom poriadku. Vieš je rozdiel medzi nejaký cudzím faganom a medzi takým to mladým mužom." Usmial sa a potom pozrel na Eda, ktorý mal na tvári opäť svoj široký úsmev.

"Jasné, chápem. Aj tak ďakujem. Ed vyzerá byť veľmi milý, tiež by som o ňom chcela vedieť viac." Povedal som svoju verziu aj ja a vlepila otcovi ďakovný bozk na líce. Istota je istota.

Večera ďalej prebiehal v poriadku, naši sa veselo bavili, zatiaľ čo ja som po Edmundovi strieľala vražedné pohľady. Za to, on sa na mňa vyškieral ako slniečko na hnoji, čo ma privádzalo, ešte k väčším nervom a už som len netrpezlivo čakala, kedy konečne odídeme.

Ten čas nastal asi hodinu potom, čo sme sa vrátili s terasy naspäť do reštaurácie. Vonku som bola medzi prvými a už som len vyzerala, kedy sa stade vymoce Henry s Rose spolu s ich "vydareným" synom a otec s mamou.

Keď tak urobili, s úsmevom som ich objala a poďakovala za pekný večer. Pri Edovi som sa nezdržala dlho, rýchlo som ho objala a pošepkala nech ma ráno o pol ôsmej čaká pred domov. Posledný krát som sa naňho pozrela a potom som nasadla do pripraveného auta, ktoré riadil Paul.

...

Ráno bolo kruté. Veľmi kruté. S postele som ledva vstala bola mi zima, všetko ma bolelo, hlava sa mi motala, ani som nevedela ako je možné, že ešte stojím na nohách. Pomaly, pričom som sa pridržiavala všetkého čo mi prišlo pod ruky, som prešla do kúpeľne a ten pohľad naozaj nebol pekný.

Vlasy strapaté a mokré, tvár celá biela, kruhy pod očami akoby som nespala týždeň. Čím dlhšie som sa na seba pozerala, tým viac mi bolo zle, až som sa na koniec otočila k záchodu a všetko to zo seba dostala.

Nechápala som čo mi je, krámy som už predsa mala, aj keby, takto zle mi nikdy nebýva. Zhodila som zo seba veľké tričko, ktoré som včera na seba navliekla po únavnej večery, a vliezla do horúcej sprchy s tým, že mi to pomôže.

Nepomohlo. Ba sa to ešte zhoršilo. Zima mi bola viac a viac, dokonca sa prejavila aj menšia triaška. Odraz v zrkadle sa nezmenil, stále som vyzerala ako po trojdňovom žúre. Opatrne som si umyla zuby, aby som zahnala tú hroznú chuť po predošlom incidente. 

Vlasy som si učesala do strapaté drdolu, na nič viac som sa nezmohla. Ešte som na seba naniesla trochu make upu, aby som zakryla tie príšerné kruhy a odišla do izby, kde som na seba navliekla teple legíny, na vrch som si obliekla nejaké tričko s kvetinovou potlačou a na to sveter. Okolo krku som si obkrútila šál, vzala kabelku s vecami do školy a slimačím tempom som zišla dole.

V celom dome bolo ticho a pokoj, takže nikto nebol doma. Samozrejme okrem otcových opíc. V kuchyni som si zobrala až jablko, v chodbe obula čižmy, obliekla kabát a vyšla von, kde ma čakalo auto spolu s Edmundom.