Dangerous Love 33

Som hrozná, časť tu už dávno mala byť, ale neustále ma doprevádza jedna otázka: aj vám sa zdá, že idem mimo pointy tejto story?? Kate :))









"Čo sa tam vlastne stalo??" Prehovorila zachrípnutým hlasom.

"V skratke - El mi dala retiazku, tak istú ako má ona, pobozkali sme sa, ale potom mi povedala, že nemôžme byť spolu, pohádali sme sa, ja som sa opil, vyspal som sa s Claire a od tej noci som zmetený." Vysypal som zo seba na jeden dych.

"T-Ty cítiš niečo ku Claire??" Spýtala sa prekvapene, no vtedy niekto vošiel do miestnosti.

...

"Sorry, myslel som si, že tu nikto nie je." Ospravedlňujúco na nás pozrel nejaký mladík a už ho nebolo.

"Asi nejaký prváčik." Povedala zamyslene Chris a zahryzla si do pery.

"Prváčikovia o tejto miestnosti nevedia." Zasmial som sa na nej.

"To je jedno," mávla rukou," kde sme to skončili?? Pri Claire, že??" pozrela opäť na mňa, ale už nie s tým pohľadom "všetko sa vyrieši," ale s pohľadom vraha.

"No ..."Zatiahol som a rozmýšľal čo jej poviem.

"Takže cítiš alebo nie?!!" Spýtala sa netrpezlivo.

"Pokoj hej?? Asi nie, ale na tú noc nemôžem zabudnúť. Stále to mám pred očami. Neustále na tú noc myslím. Ale netuším či to bolo lebo som to chcel alebo z hnevu na El." Prstami som si vošiel do vlasov a zrak uprel na bosé nohy. A že prečo mi je zima.

"Bože ty si prípad Styles ..." Pokrútila hlavou.

"To jediné mi na to povieš?? Dúfal som, že mi nejako poradíš." Neveriaco som sa na ňu pozrel.

"Nie, ale musím si to utriediť v hlave. Takže, ty ľúbiš El, ale nasrala ťa a tak si sa vyspal s Claire. Tebe sa to páčilo, ale stále ľúbiš El. Z toho vyplýva, že si dlho s nikým nespal a Claire prišla vhod." Neustále prikyvovala hlavou, čím mi chcela naznačiť, že má pravdu.

"Alebo je Claire v posteli fakt dobrá a tie predtým stáli za nič. Ale stále sme s El rozhádaní a viem, že jedno prepáč a kytica čiernych ruží to nespraví." Poopravil som jej teóriu.

"Prečo čiernych??" Nadvihla obočie.

"Pretože červené jej pripomínajú krv a vzhľadom na to, kto je jej otec, ich nenávidí. A čierne sú výnimočné, tak ako ona." Vysvetli som.

"Zaujímavé .. fakt je tá Elizabeth čudná ..." Povedala si skôr pre seba.

"Chris, ja som stále tu." Zamával som je rukou pred očami.

"Veď ja viem. Ja len rozmýšľam čo ti mám na toto všetko povedať. Sám si z toho zmetený. Sám nevieš čo chceš, ťažko to budem vedieť ja alebo niekto iný. Mal by si o tom poriadne popremýšľať. Skús si zabehať, choď sa niekde prejsť, boxuj ako doteraz. Možno na niečo prídeš." Povedala, skôr zašepkala a povzbudivo sa na mňa usmiala.

"Samozrejme. Čo iné som mohol čakať .." môj mozog opäť zatemnil hnev, tak ako ráno a ja som sa naozaj začínal báť o svoje zdravie.

"Čo sa s tebou deje?!!" Skríkla, keď si všimla mojej zmeny nálady.

"Sám neviem. Proste od tej noci mi každý hovorí čo mám robiť a mňa to tak nesmierne vytáča a potom mi je tu ľúto, rozmýšľam o všetkom a nikdy na nič neprídem. Stále je to o tom istom a ja sa idem už z toho zblázniť." Prevalil som sa na chrbát a rukami si opäť prešiel po vlasoch.

"Hovoril si od tej noci s Claire??" spýtala sa a po mojom zápornom pokrútení hlavou, pokračovala,"Tak možno by to tak aj malo ostať ..." pokračovala, ale to k nám zase niekto vtrhol. A tento krát to nebol nejaký mladík. Bola to Claire.

"Rada si vypočujem dôvod, prečo by to tak malo ostať." Povedala presladeným hlasom a ja som bol ešte viac zmätený. Vážne som sa s ňou vyspal?!! Vážne sa mi to páčilo?!!

"Vieš, že počúvať za dverami je neslušné?? Vlastne, to na teba sedí." Zasmiala sa Chris a ja som jej musel dať za pravdu.

"Ty mi tu budeš hovoriť niečo o slušnosti??" Claire je vrátila úder a nebezpečne sa k nej začala približovať. 

"Claire upokoj sa." Chytil som ju za ramená a snažil sa ju odtlačiť od Chris.

"Máš pravdu láska. Táto tu mi nestojí za to, aby som si skazila deň." Falošne sa na mňa usmiala a chystala sa ma pobozkať, no to som ju opäť odtiahol. Tentokrát od seba.

"Ehm, Cliare. Mali by sme si niečo ujasniť. To, že sme sa spolu vyspali, neznamená že spolu chodíme. Prepáč, ak si si myslela, že áno, ale nie. Si krásna, miestami ti to páli, v posteli si fakt dobrá, ale to nestačí." Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrel.

"Č-Čo prosím?!!!" Jej tvár naberala červenkastú farbu, ktorú som dokonca zbadal aj cez tú hrubú vrstvu make up a ruky sa jej začali od nervov triasť.

"Naozaj to chceš počuť znovu??" Opatrne som sa spýtal.

"Jasné, že chce. Pozri Claire, skrátim to. Jednoducho ani tvoje dlhoročné skúsenosti nestačia na obyčajnú nevinnosť." Vpľula je do tváre Chris s úsmevom na tvári.

"Ty sa do toho nestaraj!! A ty si to odskáčeš!! To ti prisahám!!" Ukazovákom namierila najprv na Chris a potom na mňa. Ešte sa chystala, že niečo poviem, ale zo zvoniacim mobilu radšej odkráčala preč.

"To čo ako malo znamenať??" Otočila sa na mňa Chris.

"Čo presne myslíš??" Spýtal som sa skôr, než som si naspäť obul ponožky a topánky a cez hlavou prevliekol tričko.

"Všetko. Ale najviac tú časť, kde si povedal, citujem ťa: Si krásna, miestami ti to páli ..." Nechápavo na mňa pozrela a ja som sa na nej musel zasmiať.

"Ti vravím - sám neviem čo sa som ňou deje. Ani neviem čo ma to popadlo jej toto všetko povedať." Mykol som plecami.

"Ale urobil si správnu vec. Načo jej dávať zbytočne nádeje .." Konštatovala medzi tým ako sme vychádzali z miestnosti a prechádzali cez veľkú prázdnu telocvičňu.

"Ale aj tak mám určité pochybnosti ..." Začal som potichu.

"Harry pozri. Úprimne, neviem ako sa cítiš. Nikdy som sa do takejto situácie nedostala, úspešne sa im vyhýbam. Ale jedno viem veľmi dobre. Ty patríš k El. A to od prvej chvíle čo vošla k nám do triedy a profka ju posadila k tebe. Zapadáte do seba ako puzzle. Navzájom sa dopĺňate, nedokážete bez seba byť, keď sa trápi jeden, ten druhý je ochotný položiť aj život, len aby vyčaroval úsmev, tomu čo nevie ako ďalej. Nech to všetko dopadne akokoľvek, ste si súdení." Prehovorila seriózne a ja som pár krát zažmurkal.

"Páni .. Chris. T-To bolo .. ďakujem." Vykoktal som sa nakoniec a silno ju objal.

"Dobre, dobre to stačí!! Rozpučíš ma!!" Skríkla a pobrali sme sa na vyučovanie, ktoré sa už dávno začalo.

Cestou sme si skrátili cez veľkú sklenenú chodbu, ktorá je cez prestávku zaplnená študentami a profesormi, no teraz tu nebolo ani živej duše. Chris zrazu zastala a zahľadela sa pred seba.

"Nie je to Paulovo auto??" Spýtala sa a pozrela na mňa.

"Myslím, že áno." Prikývol som.

"A nie je tamto Claire??" Opäť sa spýtala, aj keď odpoveď dobre poznala.