Dangerous Love 32

Dúfam, že sa časť bude páčiť, ďalšia bude skôr, snáď tam nie sú chyby (ak áno, potom ich opravím), Kate :))








iba dve veci:
1. mrem z tohto videá, zaujímalo by ma koľko to chalani (kapela 1D) nacvičovali :))

2. v sobotu alebo v piatok sa spustil predaj lístkov na turné Where we are na rok 2014 a bude to vlastne štadiónové turné a prosím pekne na štadióne vo Wembley (obr. nižšie), kde sa hrávajú futbalové zápasy (v sobotu tam hrali nemci o pohár) sa vypredalo všetkých 90 000 lístkov za 6 min :OOO som na nich hrdá lebo keď sa pozriete na ten obrázok a predstavíte si, že na 1D to bude niečo podobné, tak ma napadá len jedno slovo a to je WAU ...

                                       


Spomínal som na našu poslednú a jedinú chvíľku tu, v tejto miestnosti. Od vtedy to šlo všetko v poriadku, vyzeralo to nádejne, no všetko sa pokazilo.Všetko bolo mihnutím čarovného prútika preč a ja neviem či sa mám hnevať na ňu alebo na seba.

Problém bol v tom, že sa na ňu nedokážem hnevať. Nedokážem nenávidieť to krásne stvorenie s modrými očami ako nebo, s krásnym úsmevom, neodolateľným pohľadom, smiechom pripomínajúci vreskot opíc a s tvrdohlavou povahou.

"H-Harry?!!" Niekto ma poklepkal po pleci a tým ma aj vytrhol z premýšľania.

...

"Chris?? Čo tu robíš??" Spýtal som sa jej zadýchane a zložil si rukavice.

"Ja ani neviem. Videla som ťa akosi sem bežal, tak som šla za tebou či si v poriadku," povedala a zložila si veci na stoličku, ktorá bola pri dverách, "takže, si v poriadku??" spýtala sa na koniec a uprela na mňa tie svoje smaragdové oči.

"Toto by aj mňa zaujímalo." Prikývol som a posadil sa na zem.

"Čo sa deje?? Teda okrem toho čo sa stalo." Posadila sa vedľa mňa, nohy si zložila pod seba a čakala čo zo seba vypustím. Ale sám som nevedel čo poviem.

"Čo tu robil Elizabethin otec??" Spýtal som sa nakoniec. Predsa to spolu súvisí.

"Neboj. Tiež som si myslela, že sa opäť sťahuje. Ale cestou sem som volala s Eleanor a po dlhom prehováraní, že ti nič nepoviem, mi povedala čo sa deje." Široko sa na mňa usmiala.

"Takže len niekam odchádza?? Na koľko??" Zvedavo som sa pýtal.

"Sľúbila som, že ti nič nepoviem." Pokrútila hlavou.

"Ale už si mi povedala, že sa nesťahuje. Tým si sľub porušila." Nadvihol som obočie.

"Na to si prišiel sám. Ja som nepovedala, že sa nesťahuje," žmurkla na mňa, "ale môžem ti povedať, že budeš mať primerane veľa času na to, aby si si usporiadal myšlienky." Prstom si poklepkala po čele a tým mi naznačila, že tuší čo sa som ňou deje.

"A čo keď mi to nebude stačiť??" Sklonil som hlavu a začal o všetkom premýšľať.

"Nechceš sa vyrozprávať??" Prisunula sa bližšie ku mne a ruky mi položila na plecia.

"A čím mám asi tak začať?!" Vyhŕkol som na ňu. Sama musí uznať, že sa toho stalo veľa od začiatku roka.

"Čo tak od začiatku??"  Zasmiala sa.

"Si si vedomá toho, že to bude na dlho??" Možno bude fajn, keď niekomu poviem ako sa cítim.

"Ja mám času dosť." Prebehla pohľadom na hodinky, ktoré mala na ľavej ruke a potom opäť na mňa.

"Naozaj?? Nemám teraz nejakú hodinu náhodou??" Spomenul som si na hodinu jazyka, ktorý sme už pomerne dlhšiu dobu nemali. Alebo ja som na tej hodine už pomerne dlhšiu dobu nebol?? 

"Plánoval si na ňu ísť??" Ona mi vidí do hlavy!!

"Ani nie." Priznal som.

"Ani ja, tak spusti." Rukami si podoprela hlavu a hypnotizovala ma očami.

"Tak fajn. Predtým než som spoznal El, tak som nechcel o vzťahu ani počuť. Bolo pre mňa nepredstaviteľné, že by som sa mal každý deň prechádzať s nejakou školáčkou po parku, držať ju za ruku, šepkať jej sladké rečičky a vymieňať si s ňou malé božteky. Išlo mi iba o sex, ale myslím, že je to pochopiteľné v mojom veku, však??" Pozrel som na Chris, ktorá našťastie prikývla a ja som pokračoval.

"Keď prišla El, tak sa všetko zmenilo. Už na prvý pohľad bola iná. Neviem či to bolo tým, že nikto o nej nič nevedel alebo tými jej modrými očami, ktorými si vie získať snáď každého, no povedal som si, že tá musí byť moja. A teraz nemyslím, len do postele, ale celkovo. Chcel som to byť ja, kto by mohol všade rozprávať, že je moja, že patrí mne. Chcel som to byť ja, kto by cítil ten pocit hrdosti, keď by som hovoril, že som si ju získal. No netušil som, že bude až takým ťažkým orieškom, akým bola." Sám pre seba som sa zasmial a zistil, že Chris hltá každé jedno slovo, ktoré vypustím z úst.

"Vždy to bola a vždy bude oteckovým dievčatkom. Možno preto bolo také ťažké docieliť, aby mi verila. Aby verila, že jej neublížim, že sa vo mne nesklame, že tu budem vždy pre ňu. Mohol som sa správať akokoľvek - či priateľsky, či ju nenávidieť a ignorovať alebo jej nadávať a byť na ňu odporný, nikdy sa mi to nepodarilo. Až do Mike-ových narodenín. Vtedy som sa strašne opil a nevedel som čo robím, na nič som si nespomínal. Až som sa na druhé, myslím, že to bolo druhé, ráno zobudil na vyzváňanie nejakého mobilu. Môj prvý pohľad smeroval na nejaké dievča v kraťasoch, vážne malých kraťasoch a tielku. Až podľa hlasu som zistil, že je to El a ja som u nej doma." Pri predstave Elizabeth v tých kraťasoch a tielku mi srdce začalo búchať ako splašené a ja som sa na moment ocitol opäť v jej izbe s očami prilepenými na jej zadku.

FLASHBACK

"You've read the books, you've watched the shows ..." Ozvalo sa odniekadiaľ a ja som mal pocit akoby mi hlavou prešla parná lokomotíva. 

S ťažkosťami som sa prevalil na druhú stranu a snažil sa spať ďalej, ale neustáli hlas, ktorý sa nachádzal niekde blízko mňa, mi to nedovolil a bolesť bušiaca v mojej hlave taktiež nie. Preto som sa prevalil na chrbát a opatrne otváral jedno oko, druhé oko. Prudké svetlo, ktoré sa žiaľbohu nachádzalo v miestnosti spôsobilo, že som očami musel niekoľkokrát zamrkať, aby si zvykli.

Nadvihol som sa na lakťoch a snažil sa spomenúť čo sa stalo, kde sa momentálne nachádzam, prečo som vyzlečený, odkiaľ ide ten hlas a prečo je tu do pekla taká zima?!! Na moje otázky sa však dostavili len dve odpovede, a to, že zima ide z vonku, keďže niekto otvoril okno, a že ten hlas vydáva nejaká holka so sexy postavou, hmm.

Neustále niečo bľabotala do telefónu, pritom neustále rozhadzovala rukami a vyzerala z okna, až som mal pocit, že vypadne. Keď konečne stíchla a mne sa v hlave ako tak utíšila bolesť, odpochodovala ku skrini a navliekla si na seba župan. A mne konečne došlo kde som. Elizabeth.

FLASHBACK

"Vtedy sa mi konečne zverila a začala mi dôverovať. Odvtedy to šlo všetko dobre. S El som trávil čo raz viac času, boli sme tu jeden pre druhého, hlavne ona pre mňa, keď mi zomrel dedo. Prišla za mnou na pohreb, utišovala ma, vravela, že všetko bude dobre. Tam som sa neovládol a pobozkal ju a urobil chybu, kvôli ktorej sa to začalo všetko kaziť." Pokračoval som ďalej v mojom výleve.

"2 mesiace sa som ňou nerozprávala, vyhýbala sa mi. Až keď sme do seba vrazili, sa mi odhodlala pozrieť do očí a ja som sa jej ospravedlnil. No aj tak bolo medzi nami stále čosi viac. Od toho bozku sme sa k sebe začali správať inak - viac sme si dovoľovali, padali tam všelijaké dotyky. No prišli moje narodeniny a všetko sa to zničilo. Sám neviem čo si mám o tom myslieť, na koho sa mám hnevať." Konečne som sa dopracoval k hlavnému problému a na Chris som sa pozrel s nádejou, že mi nejako poradí.

"Čo sa tam vlastne stalo??" Prehovorila zachrípnutým hlasom.

"V skratke - El mi dala retiazku, tak istú ako má ona, pobozkali sme sa, ale potom mi povedala, že nemôžme byť spolu, pohádali sme sa, ja som sa opil, vyspal som sa s Claire a od tej noci som zmetený." Vysypal som zo seba na jeden dych.

"T-Ty cítiš niečo ku Claire??" Spýtala sa prekvapene, no vtedy niekto vošiel do miestnosti.