Dangerous Love 31

Tak, čo vy na to?? Podľa mňa je to nejaké čudné :)) Kate









Keď konečne vyšli, opäť sme sa v rýchlosti presunuli do auta, no tento raz som si to všetko stihla všimnúť. Zayn, Liam a Naill sa tvárili prekvapene. Tak isto ako aj Chris, ktorá stála pri nich. Claire sa tvárila víťazne akoby získala nejakú cenu  a Harry tam pre istotu nebol.

Nemala som čas obzerať sa okolo seba, preto som rýchlo nasadla späť do auta a s myšlienkou, že mi Amerika pomôže zabudnúť a ja začnem od začiatku.

...

PAUL

"Hotovo" Rozklikol som sms-ku, ktorá mi prišla už cez víkend.

Elizabeth by mala byť momentálne na ceste na letisko.Snáď si Ameriku užije, nechcem aby sa trápila, i  keď za to svojim spôsobom môžem aj ja.

Nikdy som nemal pristúpiť na to, že zariadim, aby jej dal Harry pokoj, aby ho začala nenávidieť, aby sa v ňom sklamala, keď pritom som to bol ja, ktorý im pomáhal, aby spolu trávili čo najviac času, aby jej ukázal ako si užívať život.

Snažil som sa jej vytvoriť úsmev na tvári. Snažil som sa, aby konečne zistila aký je to pocit, keď niekoho ľúbite. Namiesto toho zistila čo je to bolesť, potupa a mne sa podarilo vytvoriť akurát tak slzy, ktoré neustále stekali po jej tvári ako dva vodopády.

Možno aj to je dôvod prečo som neodišiel s nimi do Ameriky a namiesto toho sedím v aute a smerujem do školy. Za ňou. Za človekom, ktorý za to môže. Za človekom, ktorý má na tom taký istý podiel  ako ja alebo Frank (Elizabethin otec). Za Claire.

HARRY

"Dobré ráno." Pozdravil som, keď som vošiel do kuchyne.

Od Soboty ubehli už dva dni a ja stále nechápem čo sa stalo. Ako môžem byť s Claire?? Veď som do teraz ani nevedel, že je v triede. Ako som mohol nakričať na Elizabeth?? Na moju maličkú hnedovlásku?? Ako som sa mohol pohádať s chalanmi, s El, a s Gemmou?? Ako som mohol dopustiť toto všetko??

"Ako komu." Odvrkla mi Gemma a odpila si z kávy, ktorú mala pred sebou.

"Ešte koľko krát sa ti mám ospravedlniť, aby si mi odpustila??" Spýtal som sa jej a z chladničky si vytiahol raňajky, ktoré mi tam mamka necháva každé ráno. 

"Mne?? Mal by si sa ospravedlniť niekomu inému!!" Skríkla a mal som pocit, že sama nevie prečo.

"A prečo to všetci riešite?? Vás sa to predsa netýka ..."

"Asi preto lebo nám na tebe záleží a tak isto aj na Elizabeth. A navyše asi vidím ako sa správaš pri nej a ako bez nej!!"

"Tak asi by ste si mali zvyknúť na to, ako sa budem správať pri Claire, pretože s Elizabeth to skončilo. Vlastne, to by muselo najprv aj niečo začať!!" 

"Neuveriteľné ako sa dokáže človek zo dňa na deň zmeniť ..." Pokrútila hlavou a odišla na záhradu, kde som zachytil pohľad ďalšej osoby. Zayn.

Úprimne, sám som sa nespoznával. Ešte pred chvíľou som neveril, že som El dokázal ublížiť a teraz tu vykrikujem, že som s Claire. Čo je to som ňou ...

Pomedzi myšlienky, ktoré sa mi vírili hlavou, som raňajky schoval späť do chladničky, akosi ma prešla chuť. Zobral som si veci a nasadol do auta, ktoré mi darovala mamka spolu s Robinom, nevlastným otcom. Zapol som rádio a vydal sa do školy alebo skôr pekla ...

...

Zastavil som pred známou veľkou budovou, kde sa za posledné mesiace toho veľa udialo. Moje myšlienky ma priviedli iba k jednému možnému riešeniu. Zbláznil som sa. Tie narodeniny mi udreli na mozog. Nie je možné, aby som bol v jednej sekunde na seba nasratý, že som ublížil El a v druhej som už "spokojný", že som s Claire. 

S takýmito myšlienkami som opúšťal dom a aj auto, ktoré som zaparkoval pred školou. Vonku postávalo ako vždy niekoľko ľudí, respektíve žiakov, medzi nimi aj Niall, Liam, Zayn, Chris a Claire. Všetci pozerali mojim smerom, ale nie na mňa. Otočil som sa a zbadal El ako kráča so svojim otcom + s ďalšími dvoma chlapmi v čiernom - bodyguardami.

Prekvapene som na nich pozeral, no oni si ma nevšimli. Našťastie. V hlave sa mi premietol rozhovor s El, keď mi hovorila čo je jej otec zač, koľko krát sa sťahovali, koľké hádky s ním kvôli tomu prežila .. sťahovanie. 

Ešte viac šokovaný som sa pozrel na chalanov a hlavne na Chris, ktorá ako jej kamarátka by o tom mala niečo vedieť, no vyzerala rovnako prekvapená ako asi ja. Chcel som ísť za nimi, chcel som sa ich spýtať čo sa deje, či o tom niečo vedia, no moje nohy si robili čo chcú.

Prešiel som okolo Claire, ktorá mi možno niečo hovorila, no nevnímal som ju. Išiel som stále rýchlejšie a rýchlejšie až som bežal. Jedny schody, druhé schody, ocitol som sa v telocvični. Celú som ju prebehol až som sa dostal do miestnosti, kde chodím boxovať, kde El tancuje.Vyzliekol som si kabát aj tričko, vyzul som sa. Navliekol som si boxovacie rukavice a začal udierať do vreca, ktorý tam bol zavesený.

FLASHBACK

„Bolí ťa to??“ Zachrapčal som.

„Troška.“ Prikývla a sklopila hlavu, na čo som jej ju hneď zdvihol naspäť.

„Prosím, neodťahuj sa.“ Zašepkal som a naklonil sa k nej.

Možno čakala, že ju pobozkám, no ja som mal iné úmysly. Pery som je pritlačil pod oko, na miesto kde to mala asi najviac fialové, takže ju to tam bolelo asi najviac. Všimol som si ako privreľa oči, takže sa jej to muselo páčiť a preto som pokračoval - zanechával som jej tam malé bošteky. Pusinkoval som jej celé oko, stále dookola až pokiaľ nás niekto nevyrušil.

FLASHBACK

Spomínal som na našu poslednú a jedinú chvíľku tu, v tejto miestnosti. Od vtedy to šlo všetko v poriadku, vyzeralo to nádejne, no všetko sa pokazilo.Všetko bolo mihnutím čarovného prútika preč a ja neviem či sa mám hnevať na ňu alebo na seba.

Problém bol v tom, že sa na ňu nedokážem hnevať. Nedokážem nenávidieť to krásne stvorenie s modrými očami ako nebo, s krásnym úsmevom, neodolateľným pohľadom, smiechom pripomínajúci vreskot opíc a s tvrdohlavou povahou.

"H-Harry?!!" Niekto ma poklepkal po pleci a tým ma aj vytrhol z premýšľania.