Dangerous Love 30

Dúfam, že sa časť bude páčiť, snáď tam nie je priveľa chýb, už sa mi to po sebe nechce čítať :))  Hlavne nezabudnite, že nič nie je také ako sa zdá byť, Kate :))










"Nie, ty mne prepáč. Určite sa cítiš mizerne a ja ti moc nepomáham. Si v poriadku??"

"Asi nie. Prídeš prosím ťa?? Nechcem byť sama. Už nie." 

"Som tam ako na koni." Povedala a kým ja som stihla povedať obyčajné "ahoj", zložila.

Iba som pokrútila hlavou a odišla do kúpeľne. Pohľad do zrkadla bol taký aký som očakávala. Opuchnuté oči, rozmazaná špirála, strapaté vlasy. Radšej som rýchlo prešla k sprchovému kútu, zhodila zo seba všetky veci a pustila na seba horúcu vodu.

...

Dúfala som, že ma horúca sprcha privedie na iné myšlienky, aspoň na chvíľu. No bolo to oveľa horšie ako som očakávala. Všetko sa to opakovalo stále dookola. Všetky momenty  prežité s ním sa mi v hlave prehrávali stále dookola a ja som sa mohla zblázniť. 

Plač sa neustále stupňoval a ja som čakala kedy sem vtrhne Paul, mamka alebo niekto z otcových goríl. Ale nestalo sa tak. Namiesto toho som si len čupla na zem a ruky zaborila do vlasov. Nikdy som sa necítila tak na dne ako teraz. Vlastne, nikdy som sa ešte nedostala na úplne dno. Nemala som na to dôvod. Až teraz ... 

"Elizabeth?? Si tam?!" Keď už som myslela, že si tie vlasy vytrhám, niekto mi zabúchal  na dvere a ja som v hlase spoznala Eleanor.

"Počkaj chvíľu prosím ťa!" Zakričala som jej späť, umyla si vlasy nejakým šampónom, ktorý som ako prvý schytila do rúk a telo si umyla malinovým sprchovým gélom. 

Keď som to všetko zo seba zmyla, vyšla som zo sprchy, obmotala okolo seba osušku a otvorila dvere na kúpeľni. Skôr ako som spravila ďalší krok alebo čo i len vydala zo seba hlásku, ocitla som sa v medveďom objatí od Eleanor a ďalšie slzy boli na svete.

"Vyplač sa. Vypusti to zo seba." Zašepkala, pričom ma neustále hladila po mokrých vlasoch.

"Ale ja už nechcem plakať. Nechcem cítiť tú bolesť, ktorá tam neustále je. Strašne to bolí." Vymotala som sa z jej objatia, prešla do izby a sadla si na posteľ.

"Ver mi, bude to tak lepšie." Sadla si vedľa mňa a opäť ma objala.

"Vieš čo je na tom najsmiešnejšie?? Že tu plačem akoby sme sa rozišli po neviem koľkých rokov a pritom medzi nami ani nič nebolo." Ironicky som sa zasmiala.

"Nebolo?? A čo všetky tie pohľady, dotyky čo medzi vami boli?? Čo tie bozky?? Čo tie momenty, keď ste tu boli jeden pre druhého?? To je podľa teba nič??" Skríkla a mne sa opäť začali vynárať momenty s ním. 

"Podľa neho určite." Odvrkla som a prešla do šatníka, kde som si obliekla nejaké legíny a tričko. Okrem toho som vytiahla aj veľký kufor a položila ho pred El.

"A podľa teba??" Nadvihla obočie. 

"Asi by som sa tu neutápala v slzách." 

"Zlatko pozri. Viem, že je to pre teba všetko nové. Všetky tieto pocity a ..."

"El, stop!! Ak to pôjde stále takto dookola tak sa zbláznim." 

"Idem si srať do huby, ale je mi to jedno. Povedala som ti, aby si sa vyplakala a mám pocit, že si to za túto noc aj stihla, takže teraz žiadne slzy ..."

"Máš pravdu. Serieš si do huby."

"Neskáč mi do reči!! Musíš zabudnúť na toho idiota, o ktorom som si myslela, že ho poznám. Musíš zabudnúť na všetko. A preto pôjdeme dnes večer do klubu. Pôjdeme sa zabaviť. Odreagovať sa. Užiť si. Zabudnúť na to čo bolo ..."

"Nemôžem."

"Kašli na školu. Povieš Paulovi a on zavolá, že neprídeš. Otca tu aj tak nemáš."

"El, ale ja fakt nemôžem. A ani nechcem."

"A mne je to jedno. Teraz sa pekne pohrabeme tuto v tvojom kráľovstve a vyberieme niečo pekné, okey?? A musíš mi niečo požičať, ja sa na intrák vracať nebudem."

"Eleanor ale ..." Skočila mi do reči. 

"Žiadne ale Elizabeth. Už som rozhodla a ty nemáš na výber. A aj keby, viem čo je pre teba najlepšie a predsa .. auuu!! Čo robí ten kufor uprostred miestnosti??" Spýtala sa, kým sa zdvíhala zo zeme.

"To sa ti tu snažím povedať ..."

"Ty sa opäť sťahuješ?? Prečo si mi to do teraz nepovedala?? Od kedy to vieš?? Ty nemôžeš odísť!! Nemôžeš ma tu nechať!! Rozumieš?!! Tak to preto si ma zavolala, že?? Chceš sa rozlúčiť?? Nie, nie, nie .. to nie. Ja ťa nepustím.Počuješ?!! Nenechám ťa odísť." Začala som ňou triasť.

"UPOKOJ SA!!!!" Odtrhla som sa od nej.

"Ako sa mám upokojiť??"

"Tým, že ma necháš dohovoriť."

"Prepáč."

"Nesťahujem sa. Otec ide s mamkou do Ameriky niečo vybavovať. Musím ísť s nimi. Preto ten kufor. A zavolala som ťa, aby si mi pomohla zbaliť a pretriediť veci ..."  

"A aspoň na chvíľu zabudnúť na to všetko." Dokončila za mňa.

"Tak nejako." Pousmiala som sa.

"Vieš ako som sa zľakla, keď som zbadala ten kufor??" Zasmiala sa a opäť si ma pritiahla do objatia.

"Ty si ho aj zbadala??" Tiež som sa zasmiala. Aspoň som sa o tom pokúsila.

"Prestaň, okey??" Štuchla ma medzi rebrá a vrhla sa medzi obrovské kopy šiat.

...

"Elizabeth vstávaj." Budil ma nie príliš milý Paulov hlas.

"Ešte chvíľku." Zamrmlala som a prehodila sa na druhý bok.

"Rád, ale potom ma tvoj otec vyhodí, tak vstávaj." Povedal rázne, roztiahol žalúzie, otvoril okná a  s tresknutím dverí odišiel. Dokonalý budíček.

S nechuťou som sa postavila z postele a odkráčala do kúpeľne, kde som vykonala rannú hygienu a jemne sa namaľovala. Potom som odpochodovala do šatníka, kde som mala pripravené pohldlné veci na vyše 8 hodinový let, ktorý ma čaká.

Už oblečená som spolu s kufrom zišla dole a prisadla si k našim na raňajky. Po nich sme všetci opustili dom a vydali sa smer škola, kde sme sa museli zastaviť, lebo môj otec si fakt dáva na čas.

Ako sme sa blížili k tej veľkej budove, v hrdle sa mi vytvorila veľká hrča, žalúdok mi zvierala bolesť a mne sa tlačili slzy do oči. A to som si myslela, že už tam žiadne nemám.

"Elizabeth vystúp. Ideš som ňou." Rozkázal mi otec, keď sme zastali pred školou. Už z diaľky som zahliadla Nialla, Liama, Zayna, Harryho spolu s tou blondínou. S Claire.

"Musím??" Spýtala som sa a mne sa pri pohľade na Harryho roztriasli nohy.

"Čo myslíš??" Nadvihol obočie a čakal čo urobím.

"Veď už idem." Rezignovala som a spolu som ňou vystúpil aj Andy, otcova ďalšia gorila, ktorá ma bude strážiť v Amerike. Aspoňže Andy patrí medzi tých normálnejších.

V rýchlosti sme prešli do školy a ja som ani nestihla zistiť, či si ma Harry všimol alebo nie. Malo by mi to byť jedno, ale chcem vedieť ako sa bude tváriť, keď zistí, že odchádzam. Aj keď to je len na týždeň, ale to je detail, ktorý on zatiaľ vedieť nemusí.

Otec spolu s Gregom (jeho verný poskok kto zabudol :)) vošli dnu a ja som ako vždy zostala stáť vonku. No tento raz s Andym, takže mi nič iné neostávalo, len si sadnúť a čakať kedy konečne odídeme. El mala pravdu. Plač mi pomohol, ale potrebujem zabudnúť a ako povedal Paul, Amerika prišla vhod.

Keď konečne vyšli, opäť sme sa v rýchlosti presunuli do auta, no tento raz som si to všetko stihla všimnúť. Zayn, Liam a Naill sa tvárili prekvapene. Tak isto ako aj Chris, ktorá stála pri nich. Claire sa tvárila víťazne akoby získala nejakú cenu  a Harry tam pre istotu nebol.

Nemala som čas obzerať sa okolo seba, preto som rýchlo nasadla späť do auta s myšlienkou, že mi Amerika pomôže zabudnúť a ja začnem od začiatku.

PAUL

"Hotovo" Rozklikol som sms-ku, ktorá mi prišla už cez víkend.