Dangerous Love 26

Tak je tu ďalšia časť, snáď sa bude páči, i keď ste podľa mňa očakávali niečo iné :)) Sama sa čudujem, že takto skoro, no moje plány padli mihnutím čarovného prútika a ja som sa celý víkend tvárila ako Harry Potter a to ma za následok, že som nad časťou rozmýšľala, tak je tu :) Kate
P.S.: čo tak 5 komentárov??

"Prišlo mi to ako dobrý nápad vzhľadom na to všetko ..." Zašepkala som a či sa mu to páčilo alebo nie, retiazku som mu pripla na krk.

"Je to krásne, " povedal potom čo si tú retiazku prezrel ešte raz a pritiahol si ma ešte bližšie, "môžem si niečo priať??" Zašepkal a pozrel mi do očí, v ktorých určite našiel aj strach.

"Máš predsa narodeniny. Dnes môžeš všetko." Zašepkala som tiež a sama sa k nemu priblížila ešte viac.

Zahryzol si do pery a konečne spravil to, v čo som dúfala, že spraví. Svoje ruky priložil na moje boky a pery prilepil na tie moje. Ja som kabelku pustila na zem a ruky obmotala okolo jeho krku. Prsty som si zaplietla do jeho kučier a bozky mu oplácala.

...

Bozky začali naberať na intenzite, Harry mi čo raz častejšie jazykom prechádzal po hornej pere, snažil sa mi dostať do vnútra. Ale to som nemohla dovoliť. Tak ďaleko to zájsť nemôže. Povolila som svoj stisk, ruky mi skĺzli na jeho hruď, ktorú zakrývala košeľa. Pomaly som sa od neho odtiahla a otvorila oči.

"Stalo sa niečo??" Zachrapčal a jednu ruku presunul na moje líce, ktoré pohladil. Pri jeho dotyku som opäť zavrela oči a jemne pokrútila hlavou na znak toho, že je všetko v poriadku.

"A-Asi .. asi by som mala ísť." Zašepkala som po chvíli a zohla sa pre kabelku. 

"Čo?? Prečo??" Spýtal sa nechápavo a chytil ma za ruku.

"Harry, t-toto čo sa tu stalo .. ja .." Hľadala som správne slová, ale tie nie a nie prísť.

"Prečo?!!" Zašepkal rozrušene a pustil moju ruku.

"Nie je to tak ako si to myslíš." Pozrela som mu do očí, v ktorých sa nachádzali slzy.

"Ako to potom je?!!" Odstúpil a čakal na vysvetlenie.

"Vieš dobre, že keby to je na mne, tak neváham. Možno sa poznáme len niečo cez pol roka, no dôverujem ti. Si tu vždy pre mňa. A ja ťa mám rada, dokonca viac než to. Ale aj vieš prečo to odmietam. Mám strach." Posledné slová som len zašepkala a sklonila hlavu.

"Spolu by sme to zvládli Elizabeth, " povedal zdrvene, no pristúpil ku mne a chytil moju tvár do rúk, " spolu by sme mu čelili a dokázali, že nie je jediný, ktorý sa dokáže o teba postarať. Že nie je jediný, ktorému na tebe záleží, ktorý ťa ma rád, ktorý bez teba nedokáže žiť." Zavrel oči a oprel si čelo o to moje.

"Možno raz áno. Ale teraz ti ponúkam iba toto." Chytila som do rúk svoju aj jeho retiazku.

"K čomu mi bude nejaká retiazka, keď ty tu nebudeš!!" Vyštekol, aj keď to tak nemyslel.

"Táto retiazka, ktorú mám aj ja, ti ma vždy pripomenúť, že nie všetko má svoj koniec. Vždy je tu nádej. Musíš len počkať. Ale je na tebe či si ochotný čakať dlhšie ako je potrebné ..." 

...

"Tak ako to dopadlo?? Kde je Harry?? Nemal tu byť teraz náhodou s tebou?? Držať ťa okolo bokov, nepúšťať ťa z dohľadu?? A prečo sa tváriš, tak zdrvene?? On ťa odmietol?? Elizabeth povedz konečne niečo!!!" Zatriasla som ňou Eleanor, keď som sa vrátila z koncu záhrady naspäť do preplnenej obývačky Harryho domu.

"Celé som to pokazila. Na čo som sem vlastne chodila??" Povedala som si tak povediac pre seba, obišla El a pomalými krokmi som sa presúvala do kuchyne, kde som zahliadla fľašku nejakého neznámeho alkoholu.

El ma celý čas nechápavo prenasledovala. Aj cez ten hluk som počula klopkanie jej opätkov, cítila som jej sladkú vôňu, ktorú Louis tak zbožňuje. Postavila som sa pred kuchynskú linku, zobrala malý pohárik, ktorý bol položený vedľa fľašky a naliala si neznámu tekutinu. Už som sa ju chystala vliať do seba, keď mi ju El vytrhla z ruky, kopla to do seba a fľašku zobrala, aby ma nenapadlo si naliať z nova alebo si odpiť rovno z fľaše.

"Neviem čo sa stalo, ale toto ti nepomôže!!" Povedala karhavo, vzala za ruku a tak isto ako Harry pred chvíľou, ma niekam ťahala. Až keď za sebou zavrela dvere a zažala svetlo v miestnosti, zistila som, že sa nachádzame v kúpeľni.

"Tak vrav." Povedala, keď ma posadila na okraj vane.

"J-ja .. m-my .. pobozkali sme sa." Vykoktala som zo seba.

"Ale veď to je predsa super. Tak prečo sa potom tváriš akoby ti uleteli včely??" Nechápavo na mňa pozrela.

"Ale potom som mu povedala, že mám strach. Že nech mi dá čas." V dvoch vetách som jej opísala celý náš rozhovor, ktorý sa začal síce krásnym bozkom no skončil úplne inak.

"Ty si sa zbláznila!!!" Skríkla a ja som jej musela dať za pravdu.

"Myslíš, že si to neuvedomujem?? Pobozkali sme sa. Dala som mu nádej a potom som ho vlastne poslala do rite!!"

"Choď za ním. Naprav to!! Choď kým nebude neskoro."

"Nemôžem. Nejde to. Nedokážem sa skrývať. Nechcem sa skrývať. Mala som si to najprv premyslieť. Mala som sa to oznámiť otcovi, že existuje niekto ako Harry. Až potom som mala jednať bezhlavo, zamilovane."

"To by bola tá najväčšia chyba Elizabeth."

"Ale bolo by to najlepšie riešenie.Zamkol by ma v izbe. Okolo celého domu by postavil tie jeho odporné gorily a ja by som neublížila Harrymu. Nevieš si predstaviť akú bolesť mal v očiach, keď som odchádzala. Ako sa tváril, keď som ho pobozkala a potom povedala, aby mi dal čas. Dúfala som, že to pochopí, ale keď sa nad tým zamyslím, ani ja sama by som to nepochopila."

"Riešením by bolo keby si šla za ním a hodila sa mu okolo krku. Keby si mu povedala čo k nemu cítiš a že mal pravdu. Spolu zvládnete všetko."

"Nie. Nemôžem."

"Ľutuješ, že ste sa pobozkali?? Ľutuješ, že si ho spoznala?? Ľutuješ tie chvíle, ktoré si s ním prežila??"

"To by som nikdy nedokázala. On jediný a vlastne aj prvý, ktorý mi ukázal tie všetky veci, ktoré som do teraz videla len vo filmoch a čítala v časopisoch. Bol prvý človek, vďaka ktorému som riskovala. Bol prvý človek, ktorému som sa dokázala otvoriť. Nič zlom El."

"Ja ťa chápem. Máš strach. Bojíš sa lebo je to pre teba všetko nové. A možno je ten strach väčší než si myslíš a preto máš pocit, že to je kvôli otcovi."

"Už hovoríš ako Paul."

"Tak niečo na tom bude, nemyslíš??"

"Asi áno. Ale čo keď tam teraz za ním prídem o on ma pošle preč. Povie, že som mala šancu, ale premrhala som ju??"

"Tak to potom Harryho nepoznáš. Je pravdou, že je sukničkár a vystriedal ich už veľa, ale to len preto, že bol zamilovaný len raz a to nedopadlo dobre. A ja nedovolím, aby znova trpel, a aby si si ty premrhala svoju šancu na nový svet, ktorý ti on ponúka."

"Ale ..."

"Veríš mi??"

"El čo je toto za otázku??"

"Nepýtaj sa a odpovedz!!Veríš mi??"

"Samozrejme, že áno."

"Tak ma teraz poslúchaj. Utrieš si tie slzy, postavíš sa, pôjdeš za ním a povieš mu to čo mne. rozumieš??" Spýtavo sa na mňa pozrela.

Nič iné mi neostávalo, iba spraviť to čo mi povedala. Tak som sa postavila, utrela si slzy, trocha sa opláchla studenou vodou, napravila šaty, ktoré sa mi vyhrnuli a spolu s El sme vyšli von. Ľudí to bolo o niečo vyše ako predtým a aj hudba hrala hlasnejšie.

Prešli sme k záhrade, kde sa nachádzali chalani, no Harry s nimi nebol. Poobzerala som sa po záhrade, no medzi tými ľuďmi som ho nemohla nikde nájsť a chalani povedali, že ho tiež nikde nevideli. Moje odhodlanie začalo opadať a opäť ho nahradil strach.

El si to všimla a povzbudivo sa na mňa usmiala. Pomaly sa ku mne naklonila, aby mi niečo pošepkala, ale to by do mňa niekto nesmel vraziť. Bolestivo som sa chytila za ruku a otočila sa na osobu, ktorá si ma podľa všetkého nevšimla. No to čo so zbadala ma zarazilo.

Bolo to nejaké dievča, ktoré za ruku ťahal Harry a smerovali hore, kde sa nachádzala jeho izba. Tie kučery, tá košeľa, tá chôdza. Bol to on. Zo slzami v očiach som sa pozrela na El a rýchlo som sa začala pretláčať pomedzi ľudí, ktorý tam tancovali, von. Už je neskoro ...