Dangerous Love 24

Tak je tu ďalšia časť :)) Mohla byť už aj včera, ale proste toho bolo teraz trošku moc, ak sú tam chyby ospravedlňujem sa, fakt toho bolo trochu veľa ... chcem poďakovať za návštevnosť, som rada, že vás tento blog neomrzel a že aj vďaka presunu ho ďalej sledujete :)) Kate








"Bolí ťa to??“ Zachrapčal.

„Troška.“ Prikývla som a pozrela mu do oči.

„Prosím, neodťahuj sa.“ Zašepkal tesne pri mojej tvári.

Čakal som, že ma pobozká, no on svoje pery pritlačil pod moje oko, na miesto kde ma to bolelo asi najviac. Privrela som oči a užívala si tie jemné dotyky jeho pier. No aj táto chvíľa sa musela skončiť.

„Tak tu si Ha – chalani stojte!!“

...

„Tak tu si Ha – chalani stojte!!“ Írsky prízvuk prerušil Harryho činnosť a mňa prebral s tranzu.

Harry sa odo mňa odtiahol s pozrel mi do očí. Pousmial sa, pohladil ma po vlasoch a otočil sa ku škeriacim chalanom. Ja som sa im otočila chrbtom, zobrala si zo zeme rifle a sveter, ktorý som si hneď aj obliekla.

„Vyrušili sme vás??“ Spýtal sa Liam.

„Nie!!“ Skríkla som skôr než Harry zareagoval.

„Čo ste to vlastne robili??“ Ozval sa Zayn. Aj keď som sa na nich nepozerala, vedela som, že sa stále usmievajú ako idioti.

„Rozprávali.“

„Nevyzeralo to tak.“

„Tak si sa pozeral zo zlého uhla.“

„Asi, asi. Čo tu vlastne robíš??“

„A ty? Vlastne vy??“

„Voľná hodina.“

„Nápodobne.“

„Aká náhoda.“

„Predstav si.“

„Prečo vlastne nie si doma??“

„Ty??“

„Chalani.“

„Zlý vzduch.“

„Čo??“ Spýtal sa nechápavo a ja som sa k nemu pootočila. Všimla som si, že nás chalani zo smiechom pozorujú. Iba som pokrútila hlavou, vytiahla make up a prešla k zrkadlu. Aj tak by to zistili ...

„Čo sa ti stalo?!!“ Spýtal sa Liam.

„Keď vám poviem, že som nešťastne spadla, tak mi neuveríte, že??“ Nadvihla som obočie a oni len záporne pokrútili hlavami.

„Vedia to??“ Otočila som sa na Harryho, ktorý tiež pokrútil hlavou.

„Môj otec je mafián a včera to prehnal.“ Vyklopila som akoby nič a otočila sa naspäť k zrkadlu. Harry sa len zasmial nad mojou drzou úprimnosťou a chalani ostali nemo stáť. Popravde, sama som bola prekvapená z akou jednoduchosťou som to povedala.

„Takto priamo si to nepovedala ani mne.“ Zasmial sa Harry.

„Tak vieš, nechcela som, aby si zdrhol.“

„A my môžeme??“ Spýtal sa neveriacky Niall.

„No to je na vás.“ Sykla som, pretože som si prstom prechádzala po modrine.

„Ale teraz by si nám mohla povedať pravdu.“ Ozval sa tento krát Liam.

„To je pravda Liam.“ Pozrela som naňho.

„Naozaj Liam. Ich dom je plný bodyguardov. Okrem iného ...“ Skočil do toho Harry a ja som sa naňho ďakovne pousmiala.

„Takže si to zhrňme. Harrymu sa páči dcéra mafiána. Ty vole.“ Zasmial sa Niall a sadol si na zem vedľa ostatných.

Opäť som pozrela na Harryho, už niekoľký krát za posledných desať minút. Celý červený v tvári pozrel na Nialla a potom sklonil hlavu. Teraz by som najradšej prišla za ním, pohladkala ho po líčku a sladko ho pobozkala. No nemohla som. Nechcela som zhoršovať situáciu a ani mu dávať nádeje. Má ho príliš rada na to, aby sa mu niečo stalo, čo som nemohla dopustiť. Radšej ho budem mať pri sebe ako kamaráta.

Pomedzi svoje myšlienky som sa otočila naspäť k zrkadlu a domaľovala sa. Upravila som si vlasy, narovnala sveter a zapla gombík na riflách. Schovala som si ostatné veci a otočila som sa naspäť ku chalanom, ktorý viedli debatu o mojom otcovi. Ako inak.

„Koľkých ľudí už zabil??“ Spýtal sa z ničoho nič Niall a všetci sa na mňa pozreli.

„Neviem, nepočítam to. Radšej. A navyše sa mi nezveruje. Idem hore, Chris by tam už mala byt. Zatiaľ ai revoir.“ Pozrela som na nich a odišla hore to triedy.

...

Škola prebehla rýchlo. Väčšinu som sa rozprávala s Harrym a Chris. Občas prišli chalani a spýtali sa ma na otca. Mám pocit, že sa dnes nad ničím iným ani nezaoberali. Aj sa mi celkom uľavilo, že to zobrali dobre. Že to otočili na srandu a nezdrhli.

„Čo potrebuješ??“ Ozvala sa pri mne Chris.

Stála som pri skrinkách, vymieňala si veci – nepotrebné hádzala do skrinky a tie potrebné, ktorých sa aj tak asi nedotknem, hádzala do tašky.  Chris stála vedľa mňa a čakal kedy konečne na ňu pozriem a dostanem zo seba, prečo som jej volala asi dvadsaťkrát za minútu, pričom som ju vyrušila pri debate s Niallom a ostatnými chalanmi. Dohadovali sa o sobotňajšej party, ktorú organizuje Harry, keďže ako som sa dozvedela,  za dva dni bude mať osemnásť.

„Potrebujem pomoc.“

„You don´t say." 

"To je prvý krát čo od teba niečo chcem."

„Dobre, dobre. Vyklop to už konečne.“

„Neviem čo mám kúpiť Harrymu.“

„Ty si mu ešte nič nekúpila?!!“

„Nepozeraj tak na mňa. Ešte len pre hodinou som sa dozvedela, že sa narodil prvého februára.“

„On ti nepovedal kedy má narodeniny ani ťa nepozval na jeho oslavu.“

„Nebola príležitosť. Pomôžeš mi?? Už som písala aj Hannah a El.“

„Že si to ty. Počkaj ma tu, idem si pre veci.“

„Si poklad.“

„Ja viem.“ Vyškerila sa na mňa a už bežala ku svojej skrinke. Ja som si dovymieňala svoje veci, obliekla si kabát a čakala kým ta blondýnka príde.

...

„No čo ako na to zareagoval Louis??“ Spýtala som sa El, keď sme prišli pred univerzitu, kde nás čakala. S Hannah sme sa mali stretnúť až v meste, keďže jej škola je asi najbližšie k centru.

„Kto?? Načo??“ Spýtala sa nechápavo zatiaľ čo objala mňa a potom aj Chris.

„Predsa Louis. Nehovor mi, že si mu to nepovedala. Kto by predsa odolal jeho krásnym očiam??“ Napodobnila som jej hlas, čomu sme sa s Chris zasmiali.

„Ale fakt. Nedalo sa odolať.“ Ospravedlňujúco sa na mňa usmiala.

„To je už jedno. Teraz potrebujem pomoc.“ Povedal som jej v rýchlosti o čo ide a už som ju ťahala do mesta.

...

„Neviem či je to dobrá nápad.“ Povedala som El a sadla si na stoličku, ktorá sa neviem z akého dôvodu nachádzala v miestnosti.

V centre sme boli už nejakú tú hodinku. Prešli sme takmer všetky možné obchody od kuchynských potrieb až po obchod s kočiarmi pre malé deti a stále bez výsledku. Stále som nevedela čo by som mu mala dať. Nevedela som čo by sa mu mohlo páčiť, čo by nebral ako niečo viac akoby mal.

Nakoniec sme sa rozhodli, že nejaký prívesok bude to najlepšie, nech to berie akokoľvek. Aj tak sa to raz dozvie. A tak beháme po klenotníctve, vyberáme jeden prívesok za druhým a nevieme sa rozhodnúť.

 Až do teraz. Zrak mi padol na dve retiazky, ktoré sa navzájom dopĺňali. Prečo?? Pretože každá z nich mala prívesok v tvare rozpolené srdca, ktoré keď spojíme, vznikne jedno , ktoré by vysvetľovalo všetko. No aj tak som si nebola istá.

„Prečo nie?? Ty budeš mať jedno a on jedno.“ Usmievali sa na mňa všetky tri.

„Nie je to také ľahké. Viete čo by to preňho znamenalo a dobre viete prečo to odmietam.“

„Teraz ser na otca. Nedovoľ, aby ti zničil život!!“ Skríkla El na celé klenotníctvo.