Dangerous Love 21

Tak je tu ďalšia časť :)) ťažko povedať či sa mne osobne páči, ale tak koho to zaujíma, že?? :)) Dúfam, že sa nový blog páči, a kto má blog, tak budem rada, keď nás budete zdieľať a dúfam, že sme o veľa čitateľov neprišli, tým že sme presunuli blog, ale takto to je najlepšie :)) a chcem spraviť reklamu aj mojej mrkvičke, ktorá musela tiež presunúť blog, lebo administratórom j*blo ...  http://natalystories-1d.blogspot.sk užite si časť, Kate :))






„Chýbala si mi. Strašne moc. Chýbali mi tvoje prenikavé modré oči. Tvoj úsmev. Smiech. Postoj. Odmietanie, proste všetko.“ Zašepkal a pobozkal ma na vrch hlavy.

„Vieš o tom, že toto vyznelo akoby sme spolu niečo mali, ale sme sa rozišli a teraz sme sa po úkrutne dlhých rokoch dali opäť dokopy??“ Nadvihla som obočie a pozrela naňho.

„Nestačilo by povedať: „ Aj ty si mi chýbal Harry“??“ Povedal na oko urazene.

„Hm .. počkaj, porozmýšľam. Nie.“ Odpovedala som rázne a zasmiala sa na jeho výraze, podobnému malému šteniatku. Znova ma objal a tento krát som mu aj ja zašepkala: Chýbal si mi.

„Elizabeth!!!“ Skríkol niekto a my sme sa od seba odtrhli. Otočili sme sa a neveriacky pozerali na osobu, ktorá práve vošla do školy.

...

„El?!!“ Skríkli sme naraz s Harrym a neveriacky pozerali na toho vyškereného blázna.

„Čo tak pozeráte?? Prerušila som vám romantickú chvíľku?? Och, to mi je ľúto. Tak ja zase odídem a vrátim sa tak o päť minút, okey?? Hádam to stihnete!!“ Zakričala na nás, vyšla von a oprela sa o dvere.

„Ako s ňou môže Louis vydržať??“ Neveriacky som sa pozrela na Harryho, ktorá ešte stále pozeral vypúlenými očami na dvere.

„On je taký istý,“ poznamenal, keď sa spamätal, „ vieš aký strach som dostal, že je to tvoj otec??“  Vykoktal sa na koniec a oprel sa o stenu.

„Veď El ani zďaleka nemá hlas ako môj otec.“ Začala som sa smiať na celú školu.

„Hahaha ...“ Urazene povedal a odišiel k svojej skrinke. Prevrátila som očami a prešla k nemu.

„Prepáč. Chápem ťa.“ Zašepkala som mu do ucha a oprela hlavu o jeho rameno. Iba si povzdychol a objal ma. Pevne som mu obkrútila ruky okolo krku a hlavu zaborila do jeho ramena.

„Ste taký sladký.“ Ozvala sa El blízko nás a my sme sa od ľaku  od seba opäť odtiahli.

„Ale inak si normálna, hej??“ Povedala som ironicky, zatiaľ čo som sa chytala za srdce.

„Vieš čo?? Buď rada, že som sem vôbec prišla.“ Povedala nahnevane a pozrela sa okolo seba.

„Kázal ti niekto?? Mala som prísť ja za tebou. Ja zsmfgskldmvsl.“ Harry mi zakryl ústa svojou rukou skôr, že som sa po nej rozkričala. Už má pozná.

„Takže teraz sa prestanete hádať, okey?? A ideme do kaviarne za ostatnými.“ Rozkázal Harry a už nás obe ťahal preč.

„Počkaj, ale ja musím ísť domov. Otec bude šalieť a ja nemám náladu počúvať ten každodenný monológ.“  Povedala som otrávene a zatiahla Harryho za ruku.

„El choď prosím ťa na pred. Za chvíľu sme tam.“ Usmial sa na El, zatiaľ čo som krútila hlavou, že nie.

„Harry no ták. Od kedy sa vrátil, tak sa stále len hádame.“ Povedala som zo sklonenou hlavou.

„Pozri sa na mňa.“ Zašepkal a zdvihol mi hlavu.

„Nekukaj sa tak na mňa.“ Povedala som smiechom a uhla hlavou, aby som sa nemusela pozerať do tých smaragdových očí.

„Že tam nechceš ísť kvôli chalanom?“ Spýtal sa pobavene, keď som stále uhíňala jeho pohľadu.

„To je na mne tak vidno??“ Spýtala som sa smutne a sadla si na jednu z mnoha lavičiek,, ktoré boli pred školou.

„Tak povedzme, že viem, že ti jedno či sa budeš hádať alebo nie. Takže určite sa nikam neponáhľaš.“ Sadol si vedľa mňa a chytil ma za ruku.

„Ja len .. som stále len s tebou, El, Chris a Hannah. S chalanmi som bola asi len 3 krát. Aj to som raz zdrhla a potom to bolo na pohrebe.“  Povedala som a stisla ma ruku.

„Neverím, že ty máš strach.“ Pozrel na mňa prekvapene.

„Nemám strach. Ja sa len ... bojím.“ Zašepkala som na koniec.

„Chalani sú v pohode, neboj. Keď to tam už vydržala El. A keď ty si to vydržala s El, tak už sa nemáš čoho obávať.“ Zasmial sa a ja spolu sním.

„A čo keď nenájdeme spoločnú reč??“

„Je tam El, takže určite nebudeš ticho. To sa skôr ja obávam, že my nepoviem ani hlásku.“

„Lenže mne aj pri El už dochádzajú slová. Vlastne ona sa väčšinou rozpráva sama zo sebou.“

„To pochytila od Louisa.“

„A čo keď ..“

„Žiadne čo keď. Jednoducho tam ideme.“ Povedal rázne, ale keď videl, že to som ňou nehlo, tak spravil niečo čo som nečakala. Prehodil si ma cez plece.

„Harold ty nie si normálny!! Daj ma dole!!! Harold, daj ma dole!!!“ Kričala som, búchala ho do ramena, kopala nohami na všetky svetové strany.

„Pššt, ľudia sa na nás pozerajú.“ Povedal karhavo a pleskol ma po zadku, kde nakoniec nechal aj svoju ruku.

„Daj ma dole!!! Daj tú ruku preč lebo ti odseknem všetky prsty!!! Harry!!!!“ Kričala som ďalej, nevšímajúc si zmätené a pobavené pohľady okolo idúcich.

„Ale nooo .. potrebuješ sa trošku uvoľniť.“ Povedal akoby nič a pokračoval ďalej.

„Harry prosím ťa, daj ma dole. Prosím.“ Povedala som prosebne.

Harry sa len zasmial a opatrne ma dával dole. Možno by som sa aj nohami dotkla zeme, keby nenechal obidve ruky na mojom zadku a ja som si kvôli svojej bezpečnosti obmotala nohy okolo jeho pásu a ruky okolo krku.

„Čo to zasa vyvádzaš??“ Spýtala som sa zo smiechom.

„Ja??“

„A snáď ja??“

„No neviem kto sa tu na mňa zavesil ...“

„Lebo ja za to môžem, že??“

„Naozaj chceš vedieť odpoveď??“

„Prečo používaš moje zbrane proti mne??“

„A ty??

„Ja nič nerobím.“

„Si tak strašne sexy Elizabeth.“ Zašepkal mi do ucha a mňa striaslo. Neveriacky som naňho pozrela, zoskočila z neho a kráčala smerom ku kaviarni.

„El stoj!!No ták, bol to vtip.“ Dobehol ma a postavil sa predo mňa.

„Vtip?? Takže podľa teba nie som sexy??“

„Vieš o tom, že si divná??“

„Vieš, že si od veci??“

„Vieš, že to mám na tebe najradšej??“

„Vieš, že by sme si mali pohnúť?? Som hladná.“ Povedala som na koniec a dosvedčil mi to aj môj žalúdok, ktorý sa ozval.

„ÁÁÁ, naše hrdličky prišli.“ Zakričal Louis na celú kaviareň. El mu sedela na kolenách, chalani sa nás smiali a my sme na nich pozerali pohľadmi "my ich  nepoznáme".

„Hééj, kam idete??“ Spýtali sa nechápavo, keď sme ich stôl prešli bez povšimnutia.

„My ich poznáme??“ Spýtala som sa Harryho.

„V živote som ich nevidel.“ Povedal a odsúval mi stoličku pri stole, z ktorého bolo vidno na park.

„Hahhahah.“ Došla za nami Eleanor a ťahala nás k ich stolu.

„Tak, kde ste boli tak dlho?? Priznajte sa , že ste sito rozdali v kríkoch?!!“  Skríkla El a ja som myslela, že sa prepadnem od hanby.

A takto sme tam sedeli možno hodinu aj dve. Reč nestála a my sme sa bavili na všetkom možnom. Niekedy mi to prišlo až morbídne, ale tak boli to vtipné chvíľky. A ja som za ten čas zistila, že som šťastnejšia ako nikdy pred tým. Konečne mám pocit, že niekam patrím. Že sem zapadám. Presne sem, do tejto bandy idiotov, ktorých aj tak milujem. No nič netrvá večne.

„Utíšte sa!!“ Skríkla som, keď nastal ďalší výbuch smiechu. Nechápavo na mňa pozreli, no utíšili sa.

„Áno Paul??“ Ozvala som sa do telefónu, ktorý vyzváňal ako nepríčetný.

„Otec ide za tebou!!“ Povedal a mne sa zahmlelo pred očami.