You Are The Only Thing That Stayed After Her - Epilóg

dúfam, že ma nezabijete, muselo to tak byť :)) Či to bude happy end alebo nie, je iba na vašej fantázii, Kate :))
P.S.: Všetkým maturantom a hlavne tým čo píšu zajtra monitor, držím palce :)) Viem aké to je, tiež som si tým prešla, ale nebojte sa, o nič nejde :)) Na nejakú školu vás zoberú tak či tak :))

25. Máj 2020

Dnes sú to presne dva roky. Dva roky, čo nás opustil anjel s modrými očami, blond vlasmi, zo srdcom zachrániť každé jedno dieťa na tejto zemi. Dva bolestné roky, v ktorých sa stalo toľko, že by sme o tom mohli hovoriť hodiny. Dva roky bez nej. Bez jej žiarivých kukadiel, úsmevu, smiechu, vône.

No dnes sú to aj dva roky, čo sa narodilo stvorenie, ktoré bolo splodené z lásky dvoch ľudí. Síce nám život zobral človeka, ktorého stále všetci neskutočne ľúbime, ale za to nám dal ďalšieho človeka, ktorý pochádza z nej, ktorý je jej tak podobný, nie len výzorovo, ale aj v správaní. Dal nám malého Tomma.

Dieťa, bez ktorého by som si nevedel predstaviť život. Dlho mi trvalo kým som sa spamätal z jej smrti. Naučil sa prijať fakt, že mám dieťa, že ho musím ochrániť pred nástrahami, ktoré si preňho život pripravil. Že mu musím vymieňať plienky, kŕmiť ho, vstať k nemu aj o pol noci, keď sa prebudí zo zlého sna. Hrať sa s ním, zdieľať s ním radosť a vyčariť mu na jeho malej ružovej tváričke úsmev, keď sa mu niečo nepáči.

Toto všetko som sa naučil od osoby, bez ktorej si teraz neviem predstaviť svoj život slávnej hviezdičky, zo synom, ktorému umrel žena. Abby - dievča s hnedými vlasmi po plecia, hnedými očami, s úsmevom, ktorý jej na tvári vydávam čo raz častejšie. Dostala ma z depky, otvorila mi oči, naučila, že život ide ďalej, aj keď tu Lottie nie je.

"Chýbaš nám." Povedal som položil kvety na jej hrob a malého si pritiahol viac k telu. Vietor, ktorý do teraz jemne pofukoval, sa zdvihol a mňa ovial studený vánok. Akoby tu bola s nami ...

"Je to ťažké, ale zvládame to. Obaja. Rodina, aj chalani nám pomáhajú.. No najviac Abby. Je to skvelá osôbka. Už chápem prečo si ju považovala za ďalšiu sestru. Vždy si vravela, aby som sa pri prvej prekážke nevzdal. No ja som tak urobil, a keby niet jej urobil by som najväčšiu chybu v živote. Vzdal by som sa jedinej veci, osoby, ktorá mi po tebe ostala." Dostal som zo seba cez slzy, ktoré som nechal voľne padať na bundu.

"Mama." Povedal Tommo a tiež mu ušlo pár slzičiek. Iba som sa usmial, zotrel mu ich a postavil sa s Tommom na rukách.

"Chceš ..." Prerušila ma.

"Bola som tu včera." Usmiala sa a zobrala si malého na ruky. Ten sa jej začal hrať s vlasmi a škeril sa na jej grimasách, ktorými dávala najavo, že sa jej to nepáči.

"Kam vlastne ideme??" Spýtal som sa, keď som konečne dohnal malého Tomma, ktorý sa rozhodol, že si zahráme naháňačku. Chytil som ho a zo smiechom ho vyzdvihol do vzduchu.

"Čo tak do parku?? Sú tam aj preliezky." Povedala s úsmevom a napravila malému bundičku. Zadíval som sa jej do očí, a až teraz som si uvedomil, že ma priťahuje. Že mi na nej záleží viac akoby malo. Že ma zaujíma čo robí, keď nie je s nami. Možno je to skoro, no musím to urobiť ...

Bez toho, aby som si vôbec uvedomil čo robím, som prilepil svoje pery na tie jej a čakal na jej reakciu.