Dangerous Love 9

Snáď sa bude páčiť, Kate :))









"Pýtal si sa či informujem svojho priateľa tak isto ako Zayn." Povedala som cez malú pauzu kedy som sa snažila upokojiť, no nešlo to. Ruky som si priložila k ústam, aby som nezačala vydávať divné zvuky ako som zvyknutá a snažila som sa upokojiť.

"Nie nie je. Takže máš priateľa??" Spýtal sa smutne. To ma rozosmialo ešte viac a dokončil to Harryho nechápavý pohľad. Je zlatý, keď je zmätený. Opäť mi prešlo myslou.

"A-ako by som mohla mať priateľa, keď je môj otec mafián a neustále som ňou posiela jeho gorily?!" Dostala som zo seba v návale eufórie a smiech ma hneď prešiel. Ruky, ktoré som medzitým stihla zloziť, som opäť priložila k ústam a pozerala na Harryho, ktorému so pohľad menil z nechápavosti na zmätený, prekvapený a šokovaný.

...

Pozeral mi hlboko do oči a ja som nevedela čo mám robiť. Prečo aspoň raz si nemôžem dávať pozor?!! Prečo práve teraz sa musím prekecnúť?!! Nadávala som si v hlave, zatiaľ čo som pozorovala Harryho, ktorý otváral a zatváral ústa akoby chcel niečo povedať. No žiaden zvuk nevychádzal. Bohužiaľ.

"Ak sa chceš hrať na rybu, mal by si zájsť pri najbližší rybník." Povedala som ironicky asi po desiatich minútach, keď ešte stále nič nepovedal.

"Ešte stále spracuvávam to čo si mi tu povedala." Ozval sa zachrípnuto a od čašníčky, ktorá šla okolo, si vypýtal pohár vody.

"Najlepšie bude, keď na to zabudneš. Nič som nepovedala." Povedala som a začala z tašky vyberať peniaze.

"Ja to zaplatím a ty nikam nejdeš." Povedal a chytil ma za ruku, keď som sa chystala postaviť.

"Pusť ma." Zavrčala som.

"Nie. Pekne dokončíš to čo si začala." Povedal a konečne si odpil z toho pohára, ktorý mu doniesla čašníčka, ktorá sa naňho len tak mimochodom pozerala ako ne debila. Šak jasné. Ktorý idiot si objedná čistú vodu .. Harry.

"Prečo by som mala?? A navyše som ti povedala, aby si na to zabudol." Zopakovala som svoju vetu spred niekoľkých minút.

"Chcem to vedieť." Povedal a ma hypnotizovala svojimi zelenými kukadlami.

"Chcieť je pekná vlastnosť."

"Ale mať ešte krajšia."

"Škoda, že ty to mať nemáš a navyše .. môžem si robiť čo chcem." Nemôžem, ale to je nepodstatné. Povedala som si a vytrhla si svoju ruku z tej jeho. Rýchlo som sa postavila a prudko otočila, čo sa mi vyplatilo. Za nami totižto stáli Harryho kamaráti a ešte nejaký chalan, do ktorého som mala tú česť vraziť.

Vyzeral o niečo staršie ako ostatní. Na rozdiel od Harryho, ktorý má tmavé a kučeravé vlasy, tento ich mal hnedé, rovné a na hlave mal čiapku. Spadnutú ofinu si odhrnul z tváre a upriamil na mňa svoje zeleno - modré oči. Čierne tričko s nápisom THE KILLERS, tak isto aj čierne nohavice a čierne vansky. Na ruke mu svietilo niekoľko tetovaní v podobe pandrláka na skate, kompas, foťák, vták a ešte niekoľko nápisov. Menšiu cestovnú tašku spustil z ramena na zem a s úsmevom spravil menší krok smerom ku mne.

"To je na tom Harold až tak zle??" spýtal sa ma so smiechom, zatiaľ čo si ostatný posadali za stôl, "my sa ešte nepoznáme. Ja som Louis." Usmial sa a chcel ma objať, no ja som odstúpila o krok ďalej.

"J- ja už musím ísť." Vykoktala som zo seba a rozbehla sa preč. Nevnímala som kam utekám a ani prečo utekám. Proste som prekladala nohu cez nohu a bežala a bežala. Malé kvapôčky sĺz sa mi kotúľali z očí a rozmazali mi aj tú trochu špirály, ktorú som mala na očiach.

...

Ani neviem ako a ocitla som sa v parku. Konečne som zastala a snažila sa chytiť dych. Pomaly som prešla k lavičke, ktorá bola kúsok odo mňa, posadila sa na ňu a zavrela oči. Prečo vlastne plačem! Nič zlé sa nestalo. Iba som naňho vytiahla, že je môj otec mafián. Veď predsa každý druhý človek je mafián, nie?? Hovorila som si sama pre seba a spomínala čo sa práve teraz stalo.

Bolo neuveriteľné, že som s Harrym normálne hovorila. Ešte väčšie prekvapenie bolo, že sme sa spolu smiali. No a ja som to proste dorazila ...

Moje myšlienky prerušilo malé chlpaté klbko, ktoré sa mi obšmietalo pomedzi nohy a za sebou ťahalo vôdzku. Musela som nad tým zasmiať. Zohla som sa a opatrne som ho zobrala na ruky. Položila som si ho na kolená a začala škriabkať medzi malými uškami. Očividne sa mu to zapáčil, keďže zavrel malé čierne očká a pohodlne sa usadil.

"Timo!! Ja ťa raz zabijem." Skríklo odrazu nejaké dievča a pribehlo k nám. Udýchane si sadla vedľa mňa, oprela si lakte o kolená, tvár schovala do dlaní a snažila sa upokojiť. Po chvíli sa jej to podarilo, vystrela sa a s úsmevom sa na mňa otočila.

"Dúfam, že ti to nevadí. Študujem tu blízko na univerzite a prišla ma pozrieť mamka, ale musela odísť a nechala mi na starosť to tu. A ono mi ušlo ako vždy." Vysypala zo seba a a jej tvár sa zmenila z úsmevu na škeriacu.

"Samozrejme, že nie. Aspoň som prišla na iné myšlienky. Aj keď len na chvíľu." Uvoľnene som sa zasmiala a podala jej malého yorkšíra.

"Tak to mi odľahlo. Naposledy otravoval nejakú starú pani, ktorá má alergiu na srsť. Asi si vieš predstaviť ako to dopadlo. Skoro po mne hodila aj topánku." Povedala kyslo, no potom sa jej tvár opäť zmenila na škeriacu. Táto ženská je šialená ...

"Skoro som zabudla!" vykríkla a ruku si capla po čele," ja ti tu vykecávam čo toto šidlo vyviedlo a ani neviem ako sa voláš." Povedala a už ma objímala.

"Som El."

"Som El."

Povedali sme naraz. Prekvapene sa odo mňa odtiahla a pozrela mi do očí. Zatiaľ čo tie moje mali farbu mora, tie jej mali farbu čokolády.

"Tak asi poviem celé meno. Som Eleanor." Zasmiala sa až som mala pocit, že sa na nás pozerá celý park.

"Elizabeth." Odpovedala som a tiež sa zasmiala.

Už išla opäť niečo vykríknuť, ale prerušil ju zvoniaci mobil, ktorý začal vyhrávať na celý park. Vytiahla ho a ako sa pozrela na to kto volá, zamilovane sa usmiala. Ak je jej chalan taký istý blázon ako ona, tak to potom ľutujem všetkých na okolo. Opäť som sa zasmiala na svojej myšlienke a sústredila sa na to ako bľaboce niečo do telefónu. Stačilo mi jedno meno a mne opäť zamrzol úsmev na tvári.

"Louis, ale ja ..." ďalej som už nevnímala.