sobota 30. marca 2013

Dangerous Love 7







Dobre ránko :)) Ako som sľúbila je tu časť, ktorá mohla byť už aj včera, ale vzhľadom na to v akom stave som prišla domov, som to radšej nechala na dnes :)) Aj táto časť je žiaľ taká o ničom, ale potrebujem sa cez ne dostať k podstatným častiam :)) Čo sa týka Paula, vysvetlenie bude až niekde pred koncom story, tak naňho nezabúdajte :)) Kate






O týždeň neskôr

Ubehol už týždeň odkedy som nastúpila na ďalšiu novú školu. Už to ani nerátam. Na čo aj?? Toto je posledná škola, do ktorej som musela prestúpiť kvôli otcovi. Za rok už my môže akurát tak ... Prebleslo mi hlavou zatiaľ čo mi na nahé telo postupne padali horúce kvapky vody.

Ako každé ráno, aj toto som si spríjemnila ranným behom a horúcou sprchou. Ani si neviete predstaviť ako vás to odviaže od všetkých podstatno - nepodstatných problémov. No dobre .. určite si to viete predstaviť.

...

Začnem tým, že od tohto týždňa začínam doučovať Harryho. Ten sukničkár s kučeravou hrivou mal pravdu, a ja som mala na druhý deň potom čo sme prišli neskoro na hodinu, rozhovor s Wilsonovu, našou triednou a zároveň učiteľkou matematiky, účtovníctva a podnikania.

Nech som sa snažila vyhovárať akokoľvek, nepodarilo sa mi ju presvedčiť, že v triede je kopec osôb, ktorým ide matika a môžu doučovať Harryho namiesto mňa. A tak som sa postupne musela zmieriť s tým, že okrem školy ho budem musieť trpieť aj v mojom voľnom čase. Čo bude dosť ťažké, byť naňho hnusná, a to od momentu kedy som ho videla polonahého.


Potom čo som sa rozhodla ísť do tej miestnosti za telocvičnou, som sa tam stretla s Harrym, ktorý boxoval do vreca. Profesorka vravela, že tam chalani boxujú no nečakala som, že budem mať také "šťastie". A práve naňho.

Odvtedy sa na mňa uškŕňa za každým, keď vkročím do triedy. A to len preto, že som si musela obzerať jeho nahé telo, kde sa nachádzalo zopár tetovaní, s otvorenými ústami. Vtedy som mala pocit, že mám sánku niekde medzi nohami. No a samozrejme, kým som sa ja spamätala, on si ma všimol a ďalej si viete domyslieť čo sa stalo.

Ak ste čakali, že sme sa na seba vrhli a nevedeli sme sa od seba odtrhnúť, tak ste si mysleli zle. Vo vašej predstave by malo byť ako som naňho nakričala, on sa zo mňa smial a z toho vzišlo, že sme sa dohodli kedy ho budem doučovať.

Dokonca sa mi podarilo presvedčiť samú seba, že ho nemám rada len kvôli otcovi, kvôli ktorému sa snažím ochrániť všetkých na okolo. Aj napriek k tomu, že na prekvapenie všetkých mám opäť svoju voľnosť a Paula smiem používať iba na odvoz alebo nákupy.

Okrem toho som sa konečne zoznámila s ostatnými spolužiakmi, ktorý sú ako som stihla zistiť, v pohode. Dostali sme už aj stáli rozvrh, ktorý sa našťastie moc nezmenil, až na to, že máme väčšinou 7 hodín.

...

Kým som spomínala čo sa mi stalo za tento týždeň, ktorý šiel až priveľmi pomaly, som na seba natiahla rifle, sveter, zviazala si vlasy do chvostu, zbalila si potrebné veci do školy, úprimne povedané je tam viac nepotrebných ako potrebných vecí, ale to je len detail, a zbehla som dole, kde už všetci sedeli za stolom a čakali na mňa. Dokonca aj Ryan, ktorý tu je už do minulého týždňa a snaží sa nabrať odvahu a povedať otcovi o Lucy, jeho priateľke.

"No že sa ti aj uráčilo prísť dole. Už som myslel, že tu zostarnem." Podpichol ma Ryan zatiaľ čo som si brala raňajky zo stola. Už som mu chcela niečo povedať, pri mojom šťastí by to určite súviselo s Lucy, ale otec ma predbehol. Našťastie.

"Ryan ty mlč a ty," ukázal na mňa, "sadaj konečne. Aspoň raz chcem mať pri raňajkách pokoj." Povedal otrávene a dopil si svojej kávy.

"Tak prepáč, ale ja za to nemôžem, že ťa furt niekto otravuje s problémami, ktoré by si vôbec nemusel mať keby si b-lhvxdfgvbfj" ako vždy som mu chcela podotknúť fakt, že je mafián a je to len a len jeho problém, ale Ryan mi zapchal ústa. Vražedne som naňho pozrela a jeho ruku som zhodila s mojich úst.

Otec sa na mňa len nechápavo pozrel a už chcel niečo povedať, ale opäť mu zazvonil mobil. Iba som prevrátila očami a pustila sa do raňajok.

"Odchádzam." Povedal otec, keď si asi po 15 minútach sadol naspäť za stôl.

"Čo??" Spýtala sa mamka a ja s Ryanom sme naňho prekvapene pozreli.

"Musím odísť na dva mesiace naspäť do Talianska. Niečo sa tam stalo a nevedia to vyriešiť." Povedal akoby to bolo na dennom poriadku. Vlastne, ono to bolo na dennom poriadku.

"Kedy odchádzaš??" Spýtala som sa s neskrývaným úsmevom.

"Až za dva, tri týždne zlatko." Usmial sa otec a pohladkal ma po tvári. Samozrejme, že to spravil náročky.

"Čo sa tam vlastne stalo??" Spýtala sa tento krát mamka a odpila si z kávy.

"To ti poviem potom Erin." Odpovedal otec a zobral sa preč. Samozrejme aj s telefónom pri uchu.

"Nemôže odísť už teraz??" Povedala som svoju myšlienku na hlas. Ryan sa začal smiať ani neviem prečo a mamka sa na mňa smutne pozrela.

"Elizabeth nemôžeš s ním vychádzať normálne?? Aspoň teraz, keď ti dal voľnosť??" Spýtala sa.

"Nie." Jednoducho som povedala, zobrala si veci a odišla do školy.

Už veľa krát som sa zamýšľala prečo som na otca taká odporná, ale odpoveď nie a nie prísť. Možno raz na ňu prídem, ale dovtedy musím trpieť otcove gorily, mamine papiere, ktoré sú po celom dome a toho blázna, ktorý si hovorí môj brat.

...

Cesta do školy ubehla rýchlo, a ani som sa nenazdala a už som vyberala knihy na právo a vchádzala do triedy. Na moje prekvapenie tam už bol aj Harry spolu s nejakými chalanmi, ktorý neboli z našej triedy.

"Môžeš sa prosím ťa posunúť??" Spýtala som sa milo. Teda myslela som si, že milo, ale či sa to na milý tón podobalo neviem.

"Rozkaz mami." Priložil si ruku k čelu ako to robia vojaci a zo známou frázou, ktorou mi odpovedal za posledný týždeň asi stokrát, sa posunul.

"Ty budeš Elizabeth však?? Harry nám o tebe veľa rozprával." Ozval sa jeden s chalanov, ktorý nás celý čas pozorovali.

"Asi to tak bude." Povedala som a poriadne si ho prezrela.

Krátke hnedé vlasy, hnedé oči, úzke pery, ktoré tvorili krásny úsmev, bielu košeľu, ktorá mu obopínala vypracovanú postavu, úzke jeany na pol zadku a nízke biele conversy.

" A ty si?" spýtavo som nadvihla obočie.

"Liam. A toto je Niall a Zayn," predstavil sa a postupne ukázal na blondiaka, ktorý mal krásne modré oči a ešte krajší úsmev aj napriek tomu, že má strojček a na tmavo vlasého típka, ktorý mal čokoládové oči, náušnicu v uchu a jeho pleť bola tmavšia ako majú ostatný. "sme Harryho najlepší kamoši." Žiarivo sa usmial.

"Tak to ma teší." Ironicky som sa usmiala.

"Prečo toľko irónie??" Spýtal sa ten čiernovlasý, myslím, že Zayn. No skôr ako som sa stihla ozvať, ozval sa niekto iný.

"Malik, Payne a Horan! Hodina sa začala." Skríkla profesorka Loweringová, ako som sa dozvedela z rozvrhu, ktorá nás učí jazyk a právo.

"Prepáčte pani profesorka." Povedal Niall?? Áno Niall a s čudným prízvukom a odišiel. Žeby to nebol Brit?? Prečo ťa to vlastne zaujíma?! Ozvalo sa mi v hlave.

"Platí to doučovanie dnes??" Spýtal sa opatrne Harry, keď so profesorka otočila k tabuli.

"Šak čo už s tebou narobím." Povedala som a sa ma sa zasmiala na svojej poznámke. Harry sa najprv na mňa prekvapene pozrel, no potom sa tiež uškrnul.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára