Ďalšia časť a zároveň posledná predpísaná, takže držte palce, aby Kačenka nakopla tú svoju lenivosť niekam a napísala ďalšie časti :)) Táto časť je taká o ničom, ale potrebujem sa cez ňu dostať tam, kde potrebujem :)) Kate P.S.: Mrkva to s tým Paulom sa dozvieš až na konci story :)) až sa k nemu dopracujem :))
ELIZABETH
Na Harrym bolo vidno zhrozenie, a tak si vytiahol zošit a začal písať. Vážne ho mám doučovať?? Nie som tip človeka, ktorý si urobí mienku o niekom koho ani nepozná, ale pri Harldovi si neviem pomôcť. I keď .. nie, nie, nie!! Žiadne i keď nie je.
"Ideš??" Zamával mi rukou pred tvárou.
"Čo?? Kde?!" Prekvapene som pozrela po triede. Nikto tam už nebol.
"Máme predsa ďalšiu hodinu. Ekológiu." Povedal so smiechom.
"Niečo smiešne??" Nadvihla som obočie.
"Nie." Snažil sa zadržať smiech, ale nešlo mu to. Prevrátila som očami a odišla s triedy
.
"Ehm, Elizebth??" Zakričal za mnou.
"Čo?!" Otočila som sa naňho.
"Tadiaľ to." Povedal pobavene.
Cítila som ako sa mi červeň hrnie do tváre. Hodila so naňho vražedný pohľad a zo sklonenou hlavou som prešla okolo neho.
...
Ekológia prebehla v pohode. Zistila som, že profesorka sa každú hodinu rozpráva s Harrym, ktorý jej s radosťou odpovedá. Počujete tú iróniu??
Po hodine som podľa Harryho pokynov, ktorý mal administratívu a korešpondenciu, do telocvične, ktorá bola úplne dole. Potom so zišla ešte jedny schody a ocitla sa na chodbe medzi dvoma dverami. Jedny boli chlapčenské a druhé dievčenské. Teda aspoň podľa obrázku na nich.
Vošla som teda do dverí, ktoré boli určené nám ženám a ako inak, bola to šatňa. Aké prekvapenie, že?? Kupodivu tam nebolo veľa báb. Vlastne tam nebol nikto. Tak som sa prezliekla a akurát, keď som si pretiahla tričko cez hlavu, vošli do dverí ostatné baby, ktorých mená ešte neviem.
Telesná ubehla rýchlo, keďže sme ju celú prebehali. Ako som zistila, tak profka je bývala futbalistka a trénerka, takže toto je tu na dennom poriadku.
"Slečna Bonatteli?? Môžete na chvíľku??" Zavolala na mňa.
"Áno?" Podišla som k nej a čakala čo na mňa vytiahne.
"Zaoberáte sa nejakým športom??" Spýtavo sa na mňa pozrela a premerala si ma pohľadom.
"No .. behávam, ale to len tak rekreačne." Odpovedala som a pozrela sa do zeme.
"Fyzicky ste na tom veľmi dobre. Ste veľmi rýchla, nezadýchate sa tak skoro, nohy a ruky máte slušne vypracované. Pozerala som si aj vaše výsledky z predchádzajúcich škôl. Dúfam, že vám to nevadí." Pozrela na mňa zo zdvihnutým obočím. Iba som pokrútila hlavou, že nie a čakala čo bude ďalej. Nesmeruje to dobrou cestou.
"No .. keď som bola malá, tak som hrávala zo starším bratom nejaké tie športy. A ako som povedala, občas si zabehám. Ale skôr tancujem." Priznala som.
"Vy tancujete??" Spýtala sa prekvapene.
"Snažím sa." Povedala som po tichu.
"Prečo to hovoríte, akoby to bolo tajomstvo??" Spýtala sa podozrievavo. Tá je horšia ako môj otec a to už je čo povedať. Aj on sa priveľmi vypytuje. Lenže tu nie je možnosť odbiť ju a odísť preč.
"Otec ma odlišný názor na tance ako ja. Preto väčšinou tancujem iba po škole, keď mám tú možnosť samozrejme. Už, keď sme pri tom tanci, nie je tu niekde nejaká tanečná miestnosť?? Tu v škole alebo v meste??" Spýtala som sa s nádejou v hlase. Možno predsa len bude nejaká šanca, že nebudem musieť doučovať Harryho. Nech si požiada pekne krásne niekoho iného.
"Vidíte tamtie dvere??" prstom ukázala za mňa a ja som prikývla, " sú tam zrkadlá, voláme ju aj zrkadlová miestnosť, a väčšinou to používame, keď cvičíme gymnastiku. Ale najčastejšie tam chodia chalani boxovať." Usmiala sa na mňa a odišla.
"Ďakujem."Zakričala som za ňou, ale pravdepodobnosť, že ma počula, je asi taká ako aj šanca, že ja a Harold budeme kamaráti. Žiadna. Rýchlo som zbehla dole, prezliekla sa a bežala na ďalšiu hodinu, ktorá mala byť v triede.
Deň ubehol rýchlo, dostali sme dočasné rozvrhy na tento a budúci týždeň. Zatiaľ to vyzerá ružovo. Celý týždeň šesť hodín, okrem stredy, tam máme 8. Nemuselo by sa to zmeniť, ale určite sa to zmení. Určite by tretiakom nenechali len šesť hodín. Pribehla som ku skrinke a chcela zavolať Paulovi, ale predbehol ma.
"Áno?" Spýtala som sa pomedzi to, ako som pchala nepotrebné veci do skrinky a potrebné pchala do tašky.
"Kedy končíš??" Spýtal sa nejako zadýchane. Čo preboha robí?!
"Prečo??" Namiesto odpovede som sa spýtala tento krát ja.
"Neučili ťa, že na otázku sa otázkou neodpovedá??" Spýtal sa ako môj otec a niečo nezrozumiteľne zašepkal. To asi mne nepatrilo. Pomyslela som si.
"Už si ako môj otec. Vieš, že to nemám rada. Tak čo teda chceš??" Spýtala som sa otrávene a sadla si na lavičku oproti skrinke.
"A ty .. no to je jedno. Ak chceš ísť domov autom, tak budeš musieť ešte vydržať asi tak hodinu." Odpovedal pomedzi známy smiech. S kým len tak môže byť ...
"Paul?? Kde si?!! A s kým?! A čo robíš??" Spýtala som sa zvedavo.
"Ehm .. no .. v-vieš, niečo vybavujem. Musím ísť." Povedal a rýchlo zložil. Jasné .. vybavuje.
Ako som tak sedela na tej lavičke a rozmýšľala čo mám robiť, keď mi napadla tá miestnosť za telocvičňou. Pre seba som sa usmiala a rozbehla sa tým smerom. Predsa už je to vyše dvoch mesiacov, čo som netancovala. A to len kvôli otcovi, ktorý bol neustále pri mne a pozoroval ma dokonca aj pri spánku. A keď nie on, tak niekto iný z jeho opíc, ktoré sa ho boja.
Toto sa stane, keď ma prichytí pri tanci. Na tento šport máme odlišný názor. A jeho názor vystihuje jediné slovo. Šľapky. Ale či to vysvetľuje aj to psycho správanie vám povedať neviem , ale jedno viem na 100%. Ak ma prichytí s nejaký chalanom, som mŕtva.
A to je asi aj dôvod prečo som na Harryho hnusná a nechcem ho doučovať. Nechcem, aby boli problémy. A z toho môžem mať problém nie len ja, ale aj Paul a nakoniec aj Harry.
Dobehla som teda do telocvične, z kade sa ozývala nejaká hudba, presnejšie to vychádzalo zo zrkadlovej miestnosti. Prebehla som rýchlo ku dverám a potichu ich otvorila.
<33
OdpovedaťOdstrániť