V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že je časť až takto neskoro, ale od štvrtka mi nešla wifi, tak som nemohla pridať :)) no, ale teraz už ide na plné obrátky a je tu nová časť :)) dúfam, že sa bude páčiť :)) Kto zabudol pokračuje to Haroldovým pohľadom :)) ten Paulov pohľad sa mi neľúbi, tristokrát som ho prepisovala, ale prišla som na to, že lepší už nebude ... Kate :))
"Kde si bol??" Spýtala sa mamka, keď som buchol dverami od domu.
"Predsa s chalanmi." Povedal som a prešiel do kuchyne.
"Mohol si aspoň zavolať. Alebo napísať." Povedala ustráchane a podala mi tanier s večerou.
"Ďakujem. A myslel som, že vieš kde som. Zayn Gemme aktualizoval svoju polohu každých päť minút." Povedal som otrávene a pustil sa do jedľa.
"Ešte si sa s tým nezmieril??" Spýtala sa so smiechom, pri ktorom sa jej vytvárali jamky v lícach. Nie je pochýb, že som jej syn. Jasné, a koho iného by si bol. Ozvalo sa mi v hlave.
"Ale áno. Ja som rád, že sú spolu. Zaynovi dôverujem. Len ma baví si z nich strieľať." Šibalsky som sa usmial.
"Povedz to ešte raz!!!" Skríkla Gemma, ktorá sa zrazu objavila predo mnou na stoličke.
"Čo??" Nechápavo som sa zahľadel na diktafón v jej ruke.
"No musím si to predsa zaznamenať. Toto už viackrát nepovieš." Vyplazila mi jazyk a radšej zmizla preč, keď videla ako pokojne pokladám príbor na stôl.
"Po kom len ste." Pokrútila mamka hlavou a odišla. Iba som sa zasmial, dojedol, dal si sprchu a zaľahol do postele.
Ráno bolo v pohode, až na to, že som zaspal. Nič neobvyklé. A tak som si s kľudom Angličana spravil hygienu, obliekol sa a vydal sa do školy, pred ktorou som sa zrazil s Elizabeth. Toľko šťastia hneď od rána.
"Nemôžeš dávať pozor?!" Ozvala sa vynervovane.
"Pokoj Elizabeth." Povedal som pokojne a pomáhal jej zbierať papiere zo zeme.
"Keby som tu nebola druhý deň. Bola by som pokojná." Povedala skleslo.
"Neboj." Usmial som sa, vzal ju za ruku a rozbehol sa do triedy.
...
"Ja ..." Elizabeth sa snažila nájsť nejakú výhovorku a pustila moju ruku.
"Je to moja vina pani profesorka. Pýtal som sa jej na doučovanie." Ty si debil Harold.
"Ešte sme tu len druhý deň a vy už prepadáte??" Spýtala sa nie moc prekvapene.
"Viete .. Liam maturuje, musí sa učiť, nechcem ho otravovať. A Elizabeht matika ide." Zaškeril som sa a pozrel na spomínanú osobu.
Je pravdou, že odkedy som na tejto škole a to ani netuším čo tu robím, ma Liam doučuje, ale keďže tento rok maturuje aj s Niallom a Zaynom, nechcem ho otravovať.
"Je to pravda slečna??" Moje myšlienky prerušila profka, ktorá sa tento krát pozrela na Elizabeth.
"Áno." Rýchlo prikývla a odišla si sadnúť na miesto. Sadol som si vedľa nej a dlho som na jej reakciu nemusel čakať.
"Si normálny?!!" Skríkla mi o ucha.
"Čo?? Zachránil som ťa. Aspoň by si mi mohla poďakovať." Podotkol som.
"A za čo ti mám ďakovať?? Že ťa budem musieť trpieť aj po škole??" Povedala zhrozene.
"Trpieť?? Si tu len druhý deň." Skočila mi do reči.
"To mi úplne stačí." Odbila ma.
"Ber to tak, že som ti ušetril rozhovor s Wilsonovu. Neskôr by ti to navrhla tak či tak." Víťazoslavne som sa uškrnul. Neviem prečo, ale niečo na nej je zvláštne a ja musím zistiť čo.
"Tam by som mala šancu sa aspoň vyhovoriť."
"Až také hrozné to nie je."
"Ale tu nejde o teba!!"
"Tak o čo ide?? Alebo lepšie, o koho?!"
"To nie je tvoja vec." Venovala mi posledný pohľad a začala si písať to, čo Loweringová písala na tabuľu.
"Styles!!" skríkla profka až to s Elizabeth myklo, "vytiahnete si konečne ten zošiť a začnete písať alebo chcete doučovanie aj z jazyka??" Spýtala sa a nemilosrdne sa usmiala. Prečo som si ja debil začínal s jej dcérou??
PAUL
"Už idem pani Bonatteli." Povedal som a rýchlo sadol za volant. Pred školou sme vyhodili El a ja som sa podľa pokynov jej matky vydal do mesta.
Celou cestou, ktorá bola veľmi krátka, sme boli ticho. Ja som sa snažil sústrediť na cestu a pevne som zvieral volant, i keď mi občas, no dobre stále, ubiehalo oko na Erin, Elizabethinu matku.
Vlasy, ktoré mala ako vždy zopnuté v drdole, jej zvýrazňovali lícne kosti. Malý nožtek jej presne zapadal medzi dve modré okrúhle kukadlá, ktoré Elizaneth zdedila po nej. Malé pery, ktoré vždy stisne v rovnú čiaru, keď sa hnevá alebo jej niečo nevychádza. Občas pár vrások, ktoré zakryje jemným púdrom.
Na sebe mala opäť jednu z jej povestných sukní, ktorá jej obopínala pevný zadok a dlhé chudé nohy, ktoré vždy zvýrazní nejakými loďičkami. Top, ktorý jej perfektne pasoval k sukni, jej zvýrazňoval prsia, ktoré aj po dvoch deťoch, stále držia formu. Vôbec nevyzerala na to, že má 2 deti, z toho jedno už dospelé. A už vôbec nevyzerala na to, že jej vek sa točí okolo 45.
"Kam sa to pozeráš?? Dávaj pozor na cestu. Ešte by som sa rada dožila vnúčat." Zasmiala sa, čím mi pripomenula zážitky z mladosti.
"Sme tu. Kam teraz??" Prerušil som ju pri zapisovaní nejakých čísel a pozrel sa na semafor, kde už hodnú chvíľu svietila červená.
"Pri Oxford Street zaboč doľava. Je tam taká malá kaviareň." Povedala milo a ďalej sa venovala svojej práci, zapisovania nejakých čísel.
Počkal som kým na semafore naskočí zelená a vydal som sa pri Oxford Street, kde som, ako mi kázala, zabočil doľava. Hneď som zbadal malú, ale na prvý pohľad útulnú kaviareň.
Odstavil som auto za ostatné autá, ktoré tu parkovali a pomohol som vystúpiť Erin z auta. Ladným krokom sa vydala pri kaviareň, kde ma počkala, aby som jej pomohol otvoriť dvere, keďže ona mala tie svoje plné papierov. Obsadili sme si jeden stôl vzadu pri okne a potichu čakali na čašníčku, ktorá k nám už smerovala.
"Dobrý deň, čo to bude??" Spýtala som milo a pozrela raz na mňa a raz na Erin.
"Ja si dám len obyčajnú čiernu kávu." Usmial som sa a tiež sa pozrel na Erin.
"Ja si dám to isté, ale mne môžete doniesť kúsok z tej čokoládovej torty." Usmiala sa a uprela na mňa svoje krásne oči, ktoré si vždy pretrie len špirálou, občas ich zvýrazní čiernou linkou.
"Konečne samy." Usmiala sa na mňa a prilepila svoje pery, ktoré vždy chutia po malinách na tie moje.
:OOOOOOOOOO
OdpovedaťOdstrániť