Sorry ženy, ale inak to nešlo .. ale piču, išlo .. ale takto to je naplánované už od začiatku :))
P.S.: prepáčte, že to tak dlho trvalo - celý víkend som preležala v posteli kvôli teplote z vytrhnutého zubu a potom som mala veci do školy, teraz je toho fakt veľa, nestíham, neviem kde mi hlava stojí, nevládzem ...
P.S.S.: niektoré pasáže sa mi tam fakt, že nepáčia, ale čo už .. ak sú chyby, tak ma prosím ospravedlňte
P.S:S.S.: šlaho to som nou o zem :OOOOO Kate
"Čo tak na mňa pozeráš??" Spýtala som sa, keď sa Harry oprel o veľký dub a skúmal ma pohľadom, ktorý som na ňom ešte nevidela.
Nič nepovedal, iba natiahol svoje, ruky, ktorými ma chytili za boky a pritiahol k sebe. Rukami som narazila do jeho hrude a opatrne zdvihla hlavu, keďže moja výška ani vďaka opätkom nestačila na tú jeho.
V jeho očiach som zbadala náznak iskričky, ktorú som v nich videla ajpo prvý krát v škole a skôr než som stihla niečo povedať, pritlačil svoje pery na tie moje.
...
Od toho bozku s Harrym ubehli 2,3 mesiace a ja som na to pomaly, ale isto zabudla. Koho chcem oklamať?? Neustále myslím na ten moment, keď položil svoje hebké dlane na moje rozpálené líca. Keď priložil svoje veľké krojené pery na tie moje ...
"Zase nad tým rozmýšľaš??" Zašepkala mi do ucha Chris, spolužiačka, počas anglického jazyka, poslednej hodiny, na ktorú sme boli rozdelení, takže Harry bol v inej triede.
Potom čo ma Harry pobozkal sme sa spolu moc nerozprávali. Doučoval ho opäť Liam a okrem toho, že sme pri sebe sedeli na hodinách, sme iný čas spolu netrávili. On sa mi vyhýbal a ja som nemohla nájsť v sebe tú odvahu a prísť za ním.
S Chris, som sa zoznámila pár dni po pohrebe Harryho deda. Vrazili sme do seba, keď sme vchádzali do šatne na telocvik. Obidve sme sa nad tým zasmiali, dali do reči a tak sme sa nejako skamarátili.
"Nie. Rozmýšľam ako ťa oholím." Pozrela som na ňu vražedným pohľadom a vytiahli si pár jej vlasov z úst, ktoré sa tam dostali, keď sa naklonila.
Chris je pomenšia blondýna s kučeravými vlasmi, na ktoré je psychicky pripútaná, čo znamená, že keď sa ich niekto dotkne, dokáže ju upokojiť len jej sestra, Hannah, ktorá študuje umenie. Sú dvojičky, obidve kučeravé blondýny so zelenými očami a flirtujúcim úsmevom.
"Hahaha." Urazene sa odtiahla a ochranársky si prešla po vlasoch.
Hodina sa ďalej vliekla pomaly, Chris sa ku mne už viac nepribližovala, čo mi prišlo dosť smiešne. Učiteľka neustále niečo vysvetľovala a zábavne pritom gestikulovala rukami. Keď zazvonilo, učiteľka konečne odišla a ja som sa pomaly začala baliť.
"Počuj El, musím ísť zaniesť hentej blondýne výkresy, nepôjdeš som ňou??" Spýtala sa ma Chris, keď som kráčala k mojej skrinke, ktorá bola o poschodie nižšie.
"Prečo ju voláš blondýna, keď s ňou sama si??" S nadvihnutým obočím som sa na otočila.
"Začínaš byť horšia ako Hannah," prižmúrene na mňa pozrela, "tak pôjdeš??" Spýtala sa na koniec.
"Prepáč. Musím sa ešte zastaviť za El." Ospravedlňujúco som na ňu pozrela.
Chris a Hannah vedia o tom čo sa deje alebo vlastne nedeje medzi mnou a Harrym, na toľko im dôverujem. Poznajú aj jeho kamarátov, keďže Hannah je zamilovaná do Nialla, ktorý o tom nevie. Zatiaľ. S Niallom sa baby poznajú už od malička, keďže aj oni pochádzajú z Írska tak isto ako on a sem prišli kvôli škole.
A vedia aj kto je Eleanor. A naopak El vie kto je Chris a Hannah. Už sme boli spolu aj nakupovať, na káve atď. Sadli si čo ma potešilo, takže keď nemôže El, som s babami a opačne. Konečne som našla ľudí, ktorým môžem dôverovať a zavolať aj o pól noci, keď budem mať nejaký problém.
"To je v pohode. Pozdrav ju." Objala ma a už jej nebolo.
Pomaly som prešla schodami do dolnej chodby a kráčala k smerom ku skrinke. Hrabala som sa v kabelke, snažila sa nájsť mobil, ktorý som nevidela asi od druhej, tretej hodiny. Už som rozmýšľala, že sa vrátim naspäť do triedy, či tam náhodou nie je, keď som zrazu do niekoho narazila. Zdvihla som pohľad z kabelky a zadívala sa do tých známych smaragdových očí.
"Prepáč." Zašepkala som okamžite a chcela ho obísť, ale zastavila ma jeho ruka na mojom zápästí.
"Asi hľadáš toto." Vytiahol môj mobil z vrecka a hypnotizoval ma pohľadom.
"Kde bol??" Spýtala som sa a zobrala mu ho z ruky.
"V triede." Zasmial sa akoby to bola samozrejmosť.
"Ďakujem." Pousmiala som sa a znova sa otáčala, keď ma zastavil jeho chrapľavý hlas.
"Elizabeth počkaj, prosím ťa." Povedal a opäť ma chytil za ruku.
"Čo chceš!" Nechtiac som naňho skríkla. Nechápavo sa na mňa pozrel, čo bolo pochopiteľné.
"Ospravedlniť sa."
"Za čo?!!" Vôbec nechápal moje správanie. Ani ja nie.
"Za to, že som ťa ignoroval. Že som ťa nechápal. Za ten bozk."
"Za to sa predsa ospravedlňovať nemusíš." Povedala som už pokojnejšie.
"Ale chcem." Zašepkal a pristúpil bližšie ku mne.
"A k čomu to bude dobré??"
"Nechcem, aby sme sa jeden druhému vyhýbali, vôbec sa nerozprávali len kvôli jednému hlúpemu bozku. Nechce m ťa stratiť. Pomohla si mi, aj keď si nemusela. Stála si pri mne, keď som to najviac potreboval. Takých ľudí si vážim a chcem sa im za to odvďačiť. Nie s nimi prestať komunikovať." Ako to hovoril, tak sa ku mne pomaly približoval a posledné dve vety bol na mne natisnutý a ja som mohla cítiť jeho srdce ako splašene bije.
"Takže ten bozk bo vlastne iba z vďaky??"
"Nie. To bola slabá chvíľka."
"Takže inak by si to nespravil??"
"Vieš o tom, že ideš sama proti sebe??" Zasmial sa a utrel si pár slzičiek, ktoré mu stekali po tvári. Potom nežne zotrel aj tie moje.
"A ty vieš, že ti momentálne nič okrem kamarátstva nemôžem ponúknuť??"
"Takže v budúcnosti ..."
"Nerieš to!!" Skríkla som a po dlhých 2,3 mesiacoch som ho konečne objala.
"Chýbala si mi. Strašne moc. Chýbali mi tvoje prenikavé modré oči. Tvoj úsmev. Smiech. Postoj. Odmietanie, proste všetko." Zašepkal a pobozkal ma na vrch hlavy.
"Vieš o tom, že toto vyznelo akoby sme spolu niečo mali, ale sme sa rozišli a teraz sme sa po úkrutne dlhých rokoch dali opäť dokopy??" Nadvihla som obočie a pozrela naňho.
"Nestačilo by povedať: "Aj ty si mi chýbal Harry"??" Povedal na oko urazene.
"Hm .. počkaj, porozmýšľam. Nie." Odpovedala som rázne a zasmiala sa na jeho výraze, podobnému malému šteniatku. Znova ma objal a tento krát som mu aj ja zašepkala: Chýbal si mi.
"Elizabeth!!!" Skríkol niekto a my sme sa od seba odtrhli. Otočili sme sa a neveriacky pozerali na osobu, ktorá práve vošla do školy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára