Snáď sa bude páčiť, Kate :))
"Prepáčte Pani profesorka. Vediem vám novú žiačku. Elizabeth toto je profesorka Wilsonova. Mitchel, toto je Elizabeth Bonatteli." Predstavil nás.
Ja s Paulom som vošla do vnútra, zatiaľ čo otec s Gregom odišli naspäť do auta. Opäť som na sebe cítila desiatky pohľadov. Človek si myslí, že si za ten čas zvykne, ale ako sa zdá, nie.
"Takže to ste vy. Teší ma," usmiala sa a podala mi ruku. Stisk aj úsmev som jej opätovala. Zo všetkých profesoriek, ktoré som už postretávala, sa mi táto zdala byť najmilšia. Dúfam, že tu nebudú platiť otcove slová: Zdanie klame.
"A toto je?" Ukázala za mňa.
"To je Paul, ale ten už je na odchode." Usmiala som sa a prosebne pozrela na Paula.
"Neviem či je to dobrá nápad." Naklonil sa ku mne, pošepkal mi a premeral si triedu.
"Neboj sa. Keby niečo, tak zavolám. A otcovi to vysvetlím," usmiala som sa a zo slovami, "choď už." som ho podstrčila, aby odišiel von z triedy. S úsmevom som sa otočila na spať na riaditeľa a profesorku a dúfala som, že si túto malú scénku nikto nevšimol.
"Dobre. Posaď sa, nebude ti vadiť, keď ti budem tykať, že nie?" Nesmelo sa opýtala. Ako inak. Opäť to vedia všetci učitelia. A opäť majú strach, že sa im niečo stane. Prečo práve ja musím mať za otca mafiána??
"Samozrejme, že nie." Milo som sa usmiala a dúfala som, že sa toto už nezopakuje.
"Tak si sadni dozadu, vedľa Harolda. Snáď to neprekáža." Opäť sa nesmelo usmiala a ukázala na chalana vzadu, ktorému oči iskrili o sto šesť.
"Nie." Odvetila som a posadila sa vedľa neho. Všimla som si, že sa uškrnul a rýchlo niečo naťukal do mobilu. Pretočila som očami a sústredila sa na profesorku, ktorá písala nejaké rovnice na tabulu.
"Elizabeth, poď to vyrátať." Pozrela mojim smerom.
Postavila som sa, prešla k profesorke, od ktorej som si zobrala fixku. Pozrela som na rovnicu, ktorá je možno pre niekoho ťažká, ale pre mňa je to úplná malina. Som čudná, ale milujem rovnice. S úsmevom som to vyrátala a vrátila sa späť na svoje miesto.
"Takže ďalší šprt. Už som myslel, že ty budeš normálna." Pošepkal mi na oko smutný Harold alebo ako ho mám volať. Nič som nepovedala, vytiahla som si zošit a pero a písala ďalšie rovnice.
"Inak som Harry." Opäť zašepkal, no ja som ho ďalej ignorovala. Už na prvý pohľad vyzerá ako sukničkár a s tým si teda rozhodne začínať nemienim. I keď by mohla byť zábava.
"Takže ty si tiché žieňa?" Naklonil sa ku mne a prepaľoval ma svojimi smaragdovými očami.
"Po 1. moje meno vieš. Po 2. nie som šprt. Za to, že to ty nevieš, ja nemôžem. Po 3. tichá rozhodne nie som, len sa nechcem zahrávať s ľuďmi ako si ty." Vysypala som zo seba a konečne naňho pozrela.
Oči mu priam svietili. Jeho kučeravá hriva bola nasmerovaná doprava a na tvári sa mu rozlieval lišiacký úsmev, ktorý mu vytvoril jamky v lícach.
"A aký som?" Nedal sa a ďalej ma pozoroval.
"Podľa tvojich gest , tipujem, že sukničkár." Odpovedala som a odvrátila zrak smerom k profesorke.
"Takže ty si tiché, nepoškvrnené žieňa. Typujem, že oteckov maznáčik." Pošepkal a aj on už konečne niečo začal písať. Ale nie do zošita, ak vôbec nejaký má, ale do mobilu.
"Bingo, Lotto, Keno .. čo len chceš." Odvrkla som mu a zbalila si veci, keďže zazvonilo.
Vydala som sa do svojej skrinky vyskúšať kľúčik, ktorý som dostala po ceste do triedy. Tak isto ako aj plán školy, aby som vedela, kde sú triedy. Kľúčik pasoval a tak som sa vybrala na hodinu dejín.
...
Celý deň prešiel akosi rýchlo a ja som už kráčala k Paulovi, ktorý ma čakal pri aute.
"Zmena plánu El. Musíme ísť domov." Povedal a nasadol do auta, tak isto ako ja. Dvere som mu tiež zakázala otvárať.
"Moc sa hnevá?" Spýtala som sa, keď sme zastavovali pri našom dome.
"Nie. Čakal to. Ale niečo pre teba má." Usmial sa a tento krát mi otvoril dvere, aby nemal u otca problémy.
"Choď rovno za ním." Usmial sa a vrátil auto spať do garáže. Pomaly som prešla cez chodbu, kuchyňu až do otcovej a pracovne a zaklopala som.
"Ďalej. Ozval sa a ja som vstúpila do vnútra, kde ma čakalo prekvapenie.
"Ryan?!" Skríkla som a celá šťastná som sa mu zavesila okolo krku. Otec aj s mamkou, ktorú som si tam ani nevšimla sa iba zasmiali. Vedeli, že budem mať radosť, že prišiel.
"Och, krpec. Pribrala si." Zasmial sa a zložil ma na zem.
"Aj ja ťa rada vidím bratček." Povedala som mu ironicky a buchla ho do ramena.
"Aj mne si chýbala sestrička." Zasmial sa a opäť ma stisol vo svojom objatí.
Takto sme sa tam ďalej rozprávali, až pokiaľ sa naši nerozhodli odísť na skorú večeru a my sme zakotvili v mojej izbe s pukancami a nejakou komédiou.
"Vlastne čo tu robíš? Čo si zas vyviedol." Spýtala som sa a hodila po ňom ďalšie várku pukancov. Moja obľúbená činnosť okrem jedenia, keď dostanem do rúk pukance.
"To nemôžem pozrieť svoju milovanú sestričku len tak." Nadvihol obočie a začal si z hlavy vyberať kúsky pukancov.
"Nikdy nechodíš len tak. Poznám ťa. Trpím ťa už 17 rokov. Tak, čo si vyviedol." Zasmiala som sa a opäť po ňom hodila pukance.
"Ty ma trpíš? Kto ťa musel počúvať, keď si bola malá a pokakaná a hladná? Hm? Síce aj teraz sa tak správaš." Zasmial sa a tiež do mňa hodil pukance. Pozrela som naňho a sánku som mala až niekde pod posteľou.
"Ten pravý sa ozval." Odvrkla som mu a svoj zrak presunula na televízor, kde práve skončila reklama.
"Počúvaj ma na chvíľku." Povedal a vypol film.
"Ja som vedela, že tu nie si len tak." Skríkla som a celá šťastná som sa naňho otočila.
"Áno máš pravdu. Ako vždy." Prekrútil očami a odložil pukance, aby som ich do neho zase nehodila.
"Ja viem. Tak to vyklop." Povedala som a posadila sa do tureckého sedu.
"Mám priateľku." Dostal zo seba asi po 5 minútovom tichu, pričom mi neustále pozeral do očí.
"Čo?! Ktorá sa nad tebou zľutovala?" Povedala som a vybuchla som smiechom.
"Hahaha, fakt vtipné." Povedal urazene a už vstával z postele.
"Kam si sa vybral. Tu si sadni a hovor. Keď mne otec nedovolí byť šťastná, tak aspoň ty." Pousmiala som sa a stiahla ho na posteľ.
"Ešte stále nevieš pochopiť, že ti chce dobre?" Povedal trocha hnusne. Ako vidím, krv sa nezaprie.
"Chceš sa hádať alebo mi konečne vyklopíš kto to je?" Povedala som tento krát vážne.
"Dobre, dobre." Povedal a začal mi hovoriť o nejakom dievčati menom Lucy.
super <333
OdpovedaťOdstrániť