Opäť takto neskoro, ale trošku som sa rozpísala a to čo som chcela dať do jednej kapitoly som nakoniec dala do dvoch, ale to je jedno, čakám váš názor, Kate :))
"Čo sa stalo??" Zašepkala som a prisadli si bližšie, teoreticky som bola v takom polo sede.
Harry sa pri mojom hlase zatriasol a prekvapene na mňa pozrel. Pár krát zaklipkal očami, aby zahnal doterné slzy a potom si ma bez zaváhania pritiahol k sebe, hlavu položil na moje brucho, ruky obmotal okolo môjho pása a začal plakať odznova.
...
Pomrvil sa, prešiel si po uslzených očiach a konečne zdvihol hlavu. Pozrela som mu do utrápených a bolesťou zaliatými očami. Opatrne som zdvihla ruku a prešla ňou po líci. Privrel oči a užíval si ten dotyk.
"Môj starký .. o-on .. on z-zomrel." Zachrapčal po chvíli a posunul sa vyššie. Hlavu si oprel o môj krk a ja som cítila jeho slzy ako mi stekajú po studenej pokožke.
"T-To mi je ľúto." Zašepkala som mu do ucha a pritiahla si ho k sebe bližšie.
"Od narodenia b-bol mojím vzorom. Vždy nám pomáhal, v-všetko ma naučil. Keď sa naši rozviedli, veľmi som sa naňho naviazal. Strašne to b-bolí." Hovoril tlmene a s posledným slovom prišla aj nová vlna sĺz.
"Pššt, bude dobre. Neboj." Opäť som zašepkala.
Takto sme tam sedeli hodinu, dve?? Ak nie viac. Harry mi ležal v lone, občas mi prechádzal prstom po stehne a ja som mu upokojujúco prehrabávala jeho kučery. Hovoril o tom aký bol jeho starký. Ako vyzeral, ako sa správal, s čím všetkým mu pomohol. Nikdy som si nemyslela, že je Harry taký zraniteľný ...
"Prosím??" Zašepkala som potichu, keď som vytiahla mobil zo zadné vrecka nohavíc. Harry už vyše hodiny sladko spal na mojich nohách, čo bol dôvod prečo som si ich už vôbec necítila. No potom čo sem prišla Gemma, či niečo nepotrebujeme , a oboznámila ma s tým, že konečne zaspal, mi to bolo akosi jedno.
"El kde si?? Za chvíľu má byť večera. Ostatným je divné, že si na nich už druhý deň nenakričala." Skríkol Paul do telefónu a ja som mala pocit, že budem musieť zájsť k ušnému.
"Pokoj. Som v poriadku." Opäť som zašepkala a znova som začala Harryho hladkať po vlasoch, keďže sa pomrvil.
"Kde si?? A prečo šepkáš??" Spýtal sa už nervózne.
"Som u Harryho a - "
"Si kde??" Skočil mi do reči a ja som musela prevrátiť očami.
"U Harryho. Zomrel mu starý otec a chcel, aby som prišla. Momentálne spi takže sa ukľudni. A prestaň sa správať ako môj otec." Povedala som zvýšeným hlasom no ku koncu som opäť šepkala.
"Ou, to mi je ľúto. Mohla si aspoň napísať. Kedy mám pre teba prísť??" Už pokojne sa spýtal.
"Zabudla som, prepáč. Neviem, asi tak za hodinu." Nadiktovala som mu adresu a zložila. Môj pohľad som z okna opäť presunula na Harryho a zistila som, že ma pozoruje.
"Opäť počúvaš cudzie rozhovory??" Pousmiala som sa a pohladkala ho po líci.
"Prepáč." Oprel si hlavu o moje brucho a ruky premiestnil na moje boky.
"Ako ti je??" Spýtala som sa po chvíli a nadvihla mu hlavu.
"Stále rovnako." Povedal smutne a z oka sa mu vykotúľala slza, ktorú som palcom jemne zotrela.
"M-Mal by si niečo zjesť. A dať si sprchu. Usporiadajú sa ti myšlienky." Vykoktala som zo seba, potom čo ma hypnotizoval svojimi smaragdovými očami.
"Nie som hladný." Povedal rázne, postavil sa prešiel k oknu, na ktorom konečne zdvihol žalúzie. Čo bolo aj tak zbytočné, keďže vonku bola tma a navyše stále pršalo.
"Musíš niečo zjesť." Povedala som starostlivo a so stŕpnutými nohami som odkryvkala k Harrymu, ktorý iba pokrútil hlavou.
"Prosím." Zašepkala som a pozrela mu do očí, keď som si ho otočila k sebe. Nič nepovedal iba sa pousmial, vlastne sa o to len pokúsil, prameň vlasom mi zastrčil za ucho a prešiel k skrini. Vytiahol odtiaľ čisté veci a zavrel sa v kúpeľní.
Keď som započula zvuk vody, pozbierala som vreckovky, ktoré boli na kôpke pri jeho posteli, a zahodia so, och do koša pri stolíku. Spolu s mojimi vecami som zišla dole, kde na gauči sedela Gemma so Zaynom.
"Tak čo??" Spýtala sa opatrne.
"Je v sprche. Dúfam, že máte niečo na jedenie. Donútila som ho niečo zjesť." Usmiala som sa na ňu a pozrela na Zayna, ktorý ju celý čas pozoroval s láskou v očiach.
"Aspoň to. Objednala som pizzu, je v kuchyni." Usmiala sa na mňa a zavŕtala sa hlbšie do Zaynovho objatia. Iba som prikývla a odišla do kuchyne, kde ma na stole čakali dve pizze. Jedna šunková s kukuricou a šampiónmi a druhá syrová.
Otvorila som tú krabicu, kde sa nachádzala šunková, odtrhla si z nej jeden trojuholník a s chuťou som si do nej zahryzla. Vyrušili ma až ruky, ktoré sa mi obmotali okolo pásu a hlava opretá o moje rameno. Pootočila som hlavu a nasmerovala kúsok pizze do Harryho úst.
"Ham." Zasmiala som sa, keď nechcel otvoriť ústa, ktoré nakoniec aj tak otvoril. Takto sme zjedli celú šunkovú pizzu a pustili by sme sa aj do tej sirovej, ale naše plány prerušil môj mobil, ktorý oznamoval, že už je tu Paul.
"Musím ísť." Povedala som, keď som mobil vrátila naspäť do vrecka.
"V sobotu je pohreb. V Holmes Chapel, o tretej. Prosím príď, potrebujem ťa." Povedal opäť skleslo a chytil ma za ruky.
"N-Neviem či je to dobrá nápad. Ani som ho nepoznala." Ospravedlňujúco som sa pozrela do jeho očí a prešla k dverám, kde som sa obula.
"To ani chalani, ale prídu. Ako podpora. Prosím." Zašepkal mi do ucha, keď ma objímal.
"Premyslím si to." Povedala som posledný krát a rýchlo som prebehla k autu.
DEŇ POHREBU
A tak ležím na posteli z ľadovým obkladom na nohe a premýšľam či sa mám o 7 hodín ukázať v Holmes Chapel alebo nie. Harry sa mi snažil dovolať, aj mi posielal niekoľko sms - iek, no ani raz som mu to nedvihla a ani raz som mu neodpovedala na sms-ku.
"Prečo ešte nespíš??" Spýtal sa začudovane Paul a pozrel na hodiny, na ktorých svietilo len 08:00 AM.
"Nemôžem." Povedala som bez nálady a zložila si ten obklad dole. Členok vyzeral byť už v poriadku, ani to už nebolelo.
"Stalo sa niečo?? Ublížil ti??" Spýtal sa a sadol si na posteľ vedľa mňa.
"Prečo?"
"Už druhý deň si ticho a bez nálady."
"Harryho starký má dnes pohreb a on chce, aby som tam prišla." Zašepkala som a schúlila sa mu do náručia.
"Kde je problém." Spýtal sa opatrne.
"Necítim sa na to."
"Máš strach z toho miesta alebo z toho, že by to mohol brať ako niečo viac??"
"To druhé. Nechcem mu ublížiť. Mám ho rada, ale otec .. možno sa ti zdá, že som silná, že sa mu dokážem postaviť, ale to je len z vonka. Z vnútra ma to ubíja. Každá naša hádka. Každý deň, keď je preč a ja mám pocit, že ho mám rada menej a menej ..."
"Nemôžeš sa doživotne trápiť kvôli tomu aký je tvoj otec." Skočil mi do reči.
"Ja viem, ale ja Harryho nechcem stratiť. A keď sa otec dozvie čo sa deje, stratím ho." Zašepkala som a zotrela si slzy. Nič nepovedal, vedel že mám pravdu. Iba ma tam silno objímal a čakal kým sa upokojím. Ani som nevedela kedy, ale zaspala som.
Zobudila som sa až na to ako mi slnečné lúča príjemne svietia na nohy, čím mi ich zohrievajú. Posadila som sa na posteli a pozrela na mobil, ktorý ukazoval takmer 11:00 AM.
Spomenula som si na rozhovor s Paulom a potom na Harryho. Na jeho oči, v ktorých vyhasol ten plamienok radosti, ktorý som v nich videla hneď prvý deň, keď som nastúpila do školy. Na jeho jamky v lícach, ktoré za posledné dni vôbec neukázal. Jeho drzý úsmev, ktorým naznačoval, že mu je aj tak všetko jedno. Vtedy som sa rozhodla.
- už pár krát som tu spomínala blog toanotherworld.wordpress.com :)) dve šikovné kočeny tu píšu brutálne príbehy :)) prvý sa volal Another World, ktorý už dopísali a ja som si myslela, že po tomto dokonalom príbehu nemôžu prísť s ničím lepším :)) ale prišli s PUSZTV - Plýýýn už siččí z trouby venn (až teraz som pochopila prečo ten názov :)), ktorý je úplne úžasný, skvelý, bohový :)) a teraz ich dobrá kamarátka urobila k tejto poviedke trailer, ktorý je brutálny, výstižný, zimomriavky mi zneho naskakujú :)) odporučám si pozrieť a prečítať :))
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára