Ako som sľúbila časť :)) Opäť sa mi nepáči, taká o ničom, ale už sa konečne dostávam tam kde som chcela :)) Ešte bude pár častí a potom budú také menšie časové sklzy, lebo písať o tom, čo bolo každý deň je fakt unavujúce, Kate :))
Debil, debil, debil, debil!!! Búchal som si hlavu o kachličky. Musím sa ospravedlniť. Prebleslo mi hlavou. Rýchlo som sa osprchoval, okolo pása si obmotal osušku a vyšiel von z kúpeľne do izby, kde ma čakalo nemilé prekvapenie ...
...
"Ježiši Harry, čo tu robíš?? Nevieš klopať?? A prečo si sa nemohol aspoň obliecť?!!" Skríkla na mňa Gemma, zhodila zo seba Zayna a prikryla sa prvým tričkom, ktoré jej prišlo pod ruky. Mojim tričkom.
"To mám klopať do vlastnej izby?? Tak prepáč, ale ak si si nevšimla, tak toto je moja izba." Povedal som a prekrútil očami. Nie je to po prvý krát čo sme si pomýlili izby.
Izba veľká 4x4m, zladená do modra, v strede posteľ z dreva a oproti visel na stene televízor. Za dverami, ktorými sa vchádza do izby, sú dvere, ktoré vedú do kúpeľne, ktorá patrí k izbe. Vedľa nich sa nachádza skriňa, ktorá je taktiež z dreva ako posteľ. Oproti sa nachádza stolík, na ktorom okrem notebooku a lampičky, ležia iné k životu nepotrebné vecičky. Nad nich je okno, z výhľadom do ulice, hlavný dôvod prečo sme si vymenili izby.
Gemma potrebuje na spánok úplný kľud, ktorý jej však nie je umožnený keďže nočné ulice Londýna neustále žijú. A tak ma po dlhom, vážne dlhom presviedčaní a z najväčším argumentom, že už sa nebudem musieť deliť o kúpeľňu s mamou, nakoniec presvedčila a ja som opustil svoju izbu z výhľadom na záhradu za izbu z výhľadom do okna nejakej starej panej, ktorá si nevie zastrieť.
"Prosím povedz mi, že som si tie prekliaté izby nepomýlila práve teraz?!!!" S nádejou na mňa pozrela, no potom čo zistila, že jej klamať nebudem, zdvihla zo zeme svoje tričko a z hlasným prasknutím dverí, odišla do správnej izby.
"Harry, ak si si nevšimol ja som stále tu." Podotkol Zayn, keď som si zhodil osušku z pása a prešiel ku skrini, z ktorej som si vybral čisté boxerky a navliekol ich na seba.
"Stále ma prekvapuje, že si ešte stále prekvapený, keď ma vidíš nahého. Vážne Zayn, hovoríš akoby si ma nepoznal." Opäť som prevrátil očami a rukou som mu ukázal nech si sadne na posteľ. Zo stoličky som ešte zobral tepláky, ktoré som si tiež obliekol a predtým než som si sadol oproti Zaynovi, otvoril som okno nech sa tu vyvetrá tá Gemmina voňavka. Dúfam, že má Zayn lepší vkus a na narodeniny jej kúpi lepšiu ...
"O čo ide??" Spýtal sa, aj keď vedel čo sa mu chystám povedať.
"Viem, že s Gemmou ste už spolu nejaký ten mesiac, som rád, že si to práve ty, aj keď si od nej mladší, dôverujem ti, ale prosím ušetrite ma vašich vzdychov, bozkov, dotykov na miestach, pri ktorých by som ti najradšej ruky odťal." Povedal som a on sa začal smiať, div, že sa nezadusil. Keď zistil, že sa nesmejem a pozerám naňho vážnym pohľadom, stíchol a opatrne prikývol.
"Mám ju naozaj rád, ľúbim ju." Povedal a ja som v jeho očiach zbadal lásku. Lásku k nej.
"To by aj slepý videl," zasmial som sa, "len daj na ňu pozor a na budúce sa uistíte, že ste v správnej izbe. Nechcem maž nočné mory. Bez tak mám už traumu." Povedal som znechutene, keď som si spomenul na to čo sa tu odohralo pred pár minútami.
"A kto ma počúvať tvoje vzdychy, čo??" Opäť sa zasmial, ale skôr ako som stihol po ňom niečo hodiť bežal preč. Ľahol som si na posteľ a rozmýšľam ako sa ospravedlním Elizabeth.
...
"Asi mal ťažkú noc."
"Asi ho Elizabeth zničila." Niekto sa zasmial.
"Gemma vravela, že s ňou nič nemal."
"Predsa sa mohol v noci zobudiť, nie??"
"Myslíte, že sa zobudí, keď ho trošičku skrášlim??"
"Louis prestaň!! Už nie si malé decko." Ozval sa karhavý hlas. Liam. Chalani sú tu. Preletelo mi hlavou a ja som mal chuť sa pozrieť koľko je hodín, no mobil ležal na stolíku.
"Ale no táááák. Včera si sa odviazal, prečo nie dnes??"
"Presne. Včera. Stačilo mi." Rozprávali sa ďalej a ja som mal pocit akoby zabudli prečo sú vlastne v mojom dome a i izbe.
Mohlo prejsť asi tak 10 minút, oni sa tam neustále hádali a mňa už nebavilo ležať v posteli. Potichu som vstal, prešiel okolo nich a zbehol dole do obývačky, kde ležal Zayn a na ňom sedela Gemma.
"Nechcete sa konečne zavrieť v izbe?!!" Nadvihol som obočie a radšej prešiel do kuchyne.
"Nechceš vypadnúť z domu?!" Započul som krik za sebou, ale to sa už do kuchyne nasáčkovali aj chalani a čakali čo im poviem.
"Čo tak pozeráte?? Tipujem, že vám už Gemma všetko vyklopila." Nadvihol som obočie a sadol si na kuchynskú linku. Skôr než stihli niečo povedať, niekto vtrhol domu, tašky zhodil na zem a vybehol do izby. Mama ...
Prekvapene som pozrel na chalanov, potom na Gemmu, ktorá z nechápavým pohľadom prišla do kuchyne. Iba som mykol plecami a pomaly sa vydal za ňou do izby.
"Mami??" Zaklopal som na dvere izby a potichu vkĺzol dnu. Samozrejme to by nebola Gemma keby nešla hneď za mnou a nevrazila mi do chrbtu. Prepáč mám kde?? Blyslo mi v hlave, keď prešla okolo mňa a sadla si vedľa nej na posteľ.
"Čo sa stalo??" Spýtala sa tento krát Gemma a ja som si tiež sadol vedľa nej, ale z druhej strany
"TY čo robíš doma?? Tebe sa už skončila škola??" Spýtala sa prekvapene a pozrela na hodinky, ktoré ukazovali ešte len niečo po jednej hodine poobede. Pozrel som na Gemmu, ktorá krútila hlavou na znak nie a potom som sa opäť zadíval do maminých očí, ktoré majú takú istú farbu ako tie moje. Nemôžem jej klamať.
<33333333
OdpovedaťOdstrániť