Ďalšia časť :)) Zdá sa mi byť taká čudná, neviem, posúďte samy, Kate :))
"A čo keby sme to teraz napravili??" Spýtal sa a zahryzol si do toastu, ktorý som mu podala.
"Neviem či je to dobrý nápad." Povedala som a odpila si s pomarančového džúsa.
"Prešli už viac ako 2 týždne Elizabeth. Prosím" Pozrel sa mi do oči a pripomenul mi sľúb, ktorý som mu dala.
"Tak teda dobre." Pousmiala som sa a pohldne som sa usadila na posteli.
"Vážne??" Spýtal sa prekvapene.
"Sľúbila som ti to. A ja svoje sľuby dodržiavam." Usmial sa a Harry sa tiež pohldne usadil.
"Môžem ťa volať El??" Skočil mi do reči, keď som sa už nadychovala.
"Budem rada." Usmiala som sa a začala.
"Tak ako už vieš, môj otec je mafián ..."
...
A práve jemu som porozprávala celý príbeh. O tom kto je otec, kto je mama, kto som ja. Moje pocity, starosti, trápenia, problémy, proste všetko. A on bez toho, aby ma prerušil, pozorne počúval každé jedno slovo a vždy, keď som zaváhala sa úprimne a podporne usmial, a ja som pokračovala ďalej.
"Vážne bolo tých krajín tak veľa??" Spýtal sa prekvapene, keď si zrejme spočítal, kde všade som od svojho narodenia bola.
"Žiaľ áno. Niekde sme sa zdržali pár mesiacov, niekde rok a niekde ani nie týždeň." Povedala som znechutene a odložila podnos, na ktorom boli prázdne taniere a poháre od raňajok.
"A čo chcel od teba otec, keď ti teraz volal a ty si bez zaváhania oklamala??" Spýtal sa zo záujmom no jeho pobavený tón sa nedal prepočuť.
"A čo si taký zvedavý??" Nadvihla som obočie.
"A čuduješ sa?? Po to všetkom??" Spýtal sa a prisadol si bližšie.
"Úprimne, už nie." Odpovedala som so sklonenou hlavou.
Harry sa prisunul ešte bližšie a jemne ma objal. Už dlho som sa necítila tak príjemne. Možno to bolo tým, že ma okrem Ryana, otca a Paula žiadny iný chlap neobjal. Preto som sa rozhodla, že si to užijem naplno.
Pritiskla som sa k nemu ešte viac, ruky som si zložila na jeho ešte stále nahej hrudi a nosom sa opatrne obtrela o vytetovaného vrabca na hrudi. Cítila som ako sa usmieva a svoj stisk spevnel. Ani neviem koľko sme tam tak sedeli a objímali sa, keď som sa náhle odtiahla.
"Čo je?? Stalo sa niečo??" Spýtal sa prekvapene.
"Si na rade." Odpovedala som krátko a usmiala sa.
"Čo??" Nechápal.
"No ja som ti už o svojej rodine povedala, si na rade." Usmiala som sa a opäť sa pohldne usadila.
"A čo ti mám povedať?? Mám sestru Gemmu, ale to vieš. Chodí so Zaynom, to je ten tmavší. Keď som mal päť naši sa rozviedli. Bývali sme v Holmes Chapel, ale potom sme sa prisťahovali sem do Londýna. Tu si mama našla aj priateľa Robina, Je to v pohode chlapík, podľa ktorého som už od 16 nenapraviteľný sukničkár ..."
"Má pravdu." Skočila som mu zo smiechom do jeho monológu.
"Tak dik." Urazene povedal a prekrížil si ruky na prsiach ako keď bol opitý.
"Pamätáš si niečo z noci??" Spýtala som sa opatrne.
"Volal som tebe, takže som musel byť riadne sťatý, z čoho usudzujem, že nie." Povedal a zamyslene pokýval hlavou.
"Takže keby nie si sťatý, nezavolal by si mi??"
"To si povedala ty."
"Tak mi odpovedz."
"Prečo??"
"Lebo chcem."
"Chcieť je pekné, ale mať ešte krajšie." Prekrikovali sme sa jeden cez druhého, pritom sme sa hypnotizovalo očami a posúvali sa čo raz bližšie k sebe, až sme sa dotýkali nosami. Možno by sa stali niečo viac, keby mi do izby nevtrhol Paul.
"Povedal som ti, aby si sa zamkla. On je už hore?? A čo tu teda ešte robí?!! Už mal dávno vypadnúť. Nič v zlom chlapče, ale jej otec je na jej panenstvo háklivý." Povedal akoby nič.
"Paul!!!" Skríkla som až to počul hádam celý Londýn.
"Čo je??" Opäť ten hlas akoby sa nič nestalo.
"Vypadni!!" zavrčala som, " a ty tiež." Ukázala som na Harryho, vytlačila Paula z dverí a odišla do kúpeľne, prezliecť sa.
Nahodila som na seba rifle, tričko, na to pásikavý svetrík, vlasy som si zviazala do chvostu ako vždy a zľahka sa namaľovala. Vyšla som z kúpeľne a Harry si akurát obliekal tričko. Oprela som sa o zárubňu a pozorovala ako jeho svaly na chrbte pracujú za každým, keď pohne rukami. Skôr než som sa stihla spamätať, Harry sa otočil a zaškeril sa na mňa.
"Ako sa ti páčim zo zadu??" Spýtal sa.
"Tam máš bundu, kľúče, peňaženku. Na posteli máš mobil a topánky sú pri dverách. Šup - šup lebo skončíš v zuboch Toma a Jerryho." Prehliadla som jeho otázku, vzala si balerínky a vyšla von z izby.
"Kto je Tom a Jerry??" Zašepkal mi spytavo do ucha, keď som sa pozerala či je niekto okrem Paula v dome.
"Naši psy. Buldoci." Usmiala som sa a prešla k chodbe.
"Dúfam, že si to ešte zopakujeme. To v posteli." Zasmial sa, no smiech ho prešiel, keď som ho buchla do hrude.
"Na to rýchlo zabudni." Povedala som, vytlačila ho von z chodby a skôr než stihol niečo povedať, zavrela som za ním dvere.
Vrátila som sa naspäť do izby, vzala si kabelku, mobil, podnos a zišla som opäť dole, tento krát do kuchyne. Špinavý riad som naložila do umývačky, podnos som schovala a vytočila známe číslo. Už keď som myslela, že to nezdvihne, ozval sa ospalý hlas.
"Nech si ktokoľvek, zabijem ťa." Zamrmlala.
"Aj ja ťa rada počujem Eleanor." Zasmiala som sa a pozerala do záhrady, kde sa zničený ochrankári váľali po zemi.
"El si normálna?? Koľko je hodín a prečo vlastne nie si v škole?? To je jedno. Čo chceš?? Počkaj .. Louis!!! Nechráp!!" Začala sa vypytovať no ku koncu som si už telefón vzdialovala od ucha čo najďalej. Prečo ma ešte stále prekvapuje, že to na prvý pohľad tiché dievča, kričí hlasnejšie ako chlap pri futbale??
"Už si ako môj otec ..."
"Čo?!!" Prerušila ma nechápavo. Zase ...
"Neprerušuj ma stále!!! Potom ti to vysvetlím. Idem otcovi vybrať jednu zásielku. Nestretneme sa potom v Starbacksu??" Spýtala som sa z nádejou, že konečne po dvoch týždňoch uvidím tu šialenú dvadsať ročnú ženskú z hnedými očami a tak isto z hnedými vlnitými vlasmi s blonďavým melírom na končekov vlasov.
"Do hodiny tam budem, okey??" Spýtala sa ospalo a započula som plesknutie. Chudák Louis ...
"Budeš musieť." Zasmiala som sa a zrušila hovor.
S Eleanor som sa od prvého stretnutia v parku ešte nestretli, ale za to sme si volávali takmer každý deň, a keď nie tak sme ho pre esemeskovali. Ona mi povedala všetko o sebe a ja zas jej o mne. Spomenula som aj otca, ale našťastie to neriešila, čo bol jeden z mnoha dôvodov prečo som si ju tak obľúbila.
Z mojich myšlienok ma vyrušilo trúbenie taxíka, tak som sa rýchlo obula, vzala si veci, povedala Paulovi kam idem a nasadla doň. Šoférovi som povedala nech ma odvezie na letisko a nech ma tam počká. Otcovi často krát chodievajú nejaké zásielky na moje meno, že vraj je to menej nápadné, keďže nikto z nich nevie, že má dcéru.
"Prosím počkajte tu." Povedala som šoférovi, keď sme zaparkovali na letisku Heatrow. Hneď ako som vystúpila, rýchlim krokom som prešla do haly. Podľa otcovej sms-ky, ktorú mi poslal pár minút po našom telefonáte, som mala ísť k pultu, kde sa predávajú letenky.
"Vy budete slečne Bonatteli, však??" Usmiala sa na mňa postaršia blondýna a niekde odbehla. Po chvíli sa vrátila späť z nejakými obálkami, ktoré mi podala. Poďakovala som jej a vrátila sa do taxíka. Napísala som otcovi, že to mám a sústredila som sa na cestu smer - Starbucks.
...
"El nedýcham." Povedala som pridusene.
"Prepáč. Poď niekoho ti predstavím." Milo sa usmiala no potom ma ťahala k boxu, kde sedel nejaký chalan.
"El čo to má zna-" Skočila mi do reči.
"Elizabeth toto je ..."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára