Ako prázdninujete dievčence?? Lyžujete?? Sk áno na Slovensku alebo v zahraničí?? Otravujete svojich starých rodičov?? Alebo vám profesori dali toľko, že aj cez prázdniny čumíte do kníh?? Alebo leňošíte celý deň v posteli tak ako ja?? :)) Kate
"Volal mi Harry. Bol, respektíve je na nejakej party a je ožratý. Nemá sa ako dostať domov." Vysypala som zo seba a čakala na jeho reakciu.
"Prečo práve tebe?? To nemôže zavolať tým jeho kamarátom??" Spýtal sa a bočil na ulicu, z ktorej sa odrážalo svetlo a ozývala sa hlasná hudba.
"Jeho kamaráti sú na tom podobne ako on." Povedala som a rýchlo vystúpila, keď som zbadala Harryho ako sa opiera o stenu.
...
"Z-zlatko to si ty??" Spýtal sa, pootvoril oči a chcel ma pobozkať. Rýchlo som pootočila hlavou, takže jeho pery pristáli na mojom líci. Zavrela som oči a čakala kým mi zmiznú zimomriavky. Čo sa to som ňou deje??
"Volám sa Elizabeth Harry." Povedala som a pozrela k smerom k autu, kde Paul konečne odlepil ten svoj úchvatný zadok od sedadla.
"J-ja viem ako sa v-voláš." Povedal a pripito sa zasmial.
"Aspoň niečo vieš. Prečo si sa vlastne opil??"
"V-veď je piatok. T-treba si u-užívať." Opäť sa zasmial.
"To je pekné, len škoda, že nie je piatok. Harry je streda a za päť hodín píšeme test. Pamätáš si aspoň na to??" Nadvihla som obočie.
"J-je streda??" Spýtal sa prekvapene, no kým som mu stihla odpovedať, prišiel Paul, vzal ho jednou rukou za ruku, druhu mu dal na pás a snažil sa dostať padajúceho Harryho do auta. Musela som sa zasmiať lebo to vážne vyzeralo vtipne.
Iba som prevrátila očami a sadla si k Harrymu dozadu. Ako náhle zaregistroval moju prítomnosť, kolísavo sa prisunul ku mne, ruku položil na moje stehno a nosom sa obtieral o môj krk.
"Harry si opitý."Povedala som zo smiechom, keďže som šteklivá a otlačila ho od seba. Smutne na mňa pozrel, a keď som pokrútila hlavou na znak nie, oddialil sa pri okno a ruky si prekrížil na prsiach. Ako malé dieťa ...
"Kde to vlastne býva??" Spýtal sa ma Paul, keď sme stáli na križovatke pri kaviarni.
"Dobrá otázka toto." Povedala som a pozrela na Harryho, ktoré mu padala hlava na okno.
"Tak ho prezri, nie?? Určite tam má niekde peňaženku z dokladmi." Povedal múdro.
"Tak počkať, počkať. Ja ho nebudem obchytkávať." Skríkla som vážne.
"A teraz čo?? Mám vystúpiť a strčiť mu ruku do gatí??"Ironicky tón v jeho hlase sa nedal nevšimnúť.
"Vieš, keď to takto povieš, tak to vyznie dosť divne." Snažila som sa obrátiť situáciu na vtip.
"Elizabeth!!!" Skríkol na celú ulicu až sa Harry prebral a začal sa dezorientovane obzerať okolo seba. Keď zistil, že je v aute, tak len zamľaskal a opäť sa hlavou oprel o okno.
"Vezmeme ho k nám. Otec je na dva mesiace preč a mama sa vráti až cez víkend."
"Zbláznila si sa?? V dome je okolo dvadsať ochrankárov. Si myslíš, že ani jeden z nich si nevšimne, že je v dome niekto na vyše??"
"Ak si si nevšimol je noc. Všetci spia. A ráno, keď sa zobudíme aj tak nebudú v dome, ale na záhrade a cvičiť tie svoje "umenia"!" Odpovedala som a prisunula som sa k Harrymu, ktorý začal padať na opačnú stranu.
"Ak na toto príde tvoj otec, mňa prinajlepšom vyhodí a teba zamkne a už v živote ťa nikam nepustí." Pokrútil hlavou a vydal sa k nášmu domu.
"Otec tu nie je. Nič sa nedozvie."
...
"Tvoja matka ma zabije." Povedal, keď sa pozrel na črepy pod jeho nohami.
"Prosím ťa. Kúpim jej novú. Hlavne už poď, lebo takto nás naozaj uvidia."
"Skús si ho odniesť sama. Myslíš, že váži 5 kíl??" Spýtal sa ironicky.
"Oproti tomu koľko vážiš ty to musí byť nič." Vyšlo mi z úst skôr než som si to stihla premyslieť.
"Toto si odpikáš." Povedal nasrane, a keď sme sa konečne dopracovali k mojej izbe, zvalil Harryho na posteľ.
"Vďaka. Si najlepší." Usmiala som sa a objala ho.
"Ráno zavolám do školy a poviem, že ti je zle. Ty sa postaraj oňho. Idem skontrolovať, či sme niekoho nezobudili a upratať tie črepy. A zamkni sa pre istotu." Povedal a ja som mu rýchlo vtisla bozk na líce. Už niekoľko krát sa stalo, že Paul volal v mene môjho otca. Väčšinou to bolo, keď som mala zlú náladu a nechcela som ísť do školy, kde sa som ňou aj tak nikto nebavil.
"No čo s tebou ..." Povedala som si pre seba a zadívala sa na spiaceho Harryho. Pomaly som prešla k posteli a vyzula ho. Stiahla som mu ponožky a bundu, z ktorej vypadla peňaženka, mobil a kľúče.
Položila som to na stôl a zadívala sa neprijatý hovor od nejakej Gemmy. Pichlo ma pri srdci. Predsa nespomínal, že má frajerku. Zamyslela som sa, no skôr ako som si uvedomila čo robím, telefón som si prikladala k uchu.
"Harold!!! Kde si??? Už si mal byť dávno doma!!! Ja ťa raz zabijem!!! A je mi úplne jedno, že si môj brat!!!" Ozval sa ospalý krik nejakej ženy. Brat?? On má sestru???
"Prepáč, tu je ELizabeth, jeho spolužiačka. Harry je u mňa." Povedala som potichu.
"Prepáč. Som Gemma, jeho sestra. Prosím povedz mi, že ťa nepretiahol, lebo ho vážne zabijem." Začala milým hlasom, no ku koncu sa zmenil opäť na nahnevaný.
"Neboj sa. To by som mu nedovolila. Momentálne spí. Bol ožratý a volal mi, aby som preňho prišla." Povedala som zo smiechom, keď som si spomenula ako ho Paul niesol k autu.
"Dobre, idem preňho." Povedala rozhodne.
"Nie, nie to nemusíš. Ja len zavolaj zajtra do školy, že nepríde." Povedala som prosebne. Preskakuje mi?!! Prečo som jej povedala, aby nechodila??
"Naozaj nemám chodiť??" Ešte raz sa spýtala.
"Naozaj." Uistila som ju.
"Dobre. Tak ja ráno zavolám do školy. Dobrú a ešte raz ďakujem."
"Dobrú. To bola maličkosť." Usmiala som sa pre seba a zložila. Telefón som vrátila naspäť na stôl a vrátila sa k Harrymu. Vyzliekla som mu rifle, horko ťažko tričko a zakryla som ho perinou. Ja som sa tiež prezliekla do kraťasov a trička a ľahla si do postele k nemu chrbtom.
<333
OdpovedaťOdstrániť