Neskorý pekný večer prajem :)) Je tu ďalšia časť, som zvedavá čo na to poviete :)) Už mám rozpísanú aj druhú poviedku, takže zajtra sa dočkáte teoreticky prvej dôležitej časti :)) Ten prológ k tomu ani nemusel byť, ale páči sa mi, keď je v prológu niečo z časti, Kate :))
"Vďaka," usmiala som sa, " a Harry?? Potrebujem pomoc . Môžeš mi ukázať, kde je tu jedáleň?? Mám sa prihlásiť na obedy." Povedala som zo sklonenou hlavou.
"Jasné." Zasmial sa, zabuchol mi skrinku pred nosom a už ma ťahal niekde do .. preč.
...
"Em .. no .. m-myslím .. myslím, že to nebude potrebné." Vykoktala som zo sebe, usmial sa a pustila jeho ruku. Pozrel na mňa s úsmev, ale bolo na ňom vidieť, že je sklamaný.
"Tak ja pôjdem." Povedal po chvíľke. Iba som prikývla a zmizla som v jedálni.
O týždeň neskôr
"El?? El .. t-to som ja." Ozval sa mi nemotorný hlas v telefóne.
"Teším "to som ja". Takého ešte nepoznám." Povedala som ironicky a zavŕtala hlavu do perín.
"To som ja H-Harry."Vykoktal sa asi po 5 minútach hovorenia si pre seba.
"Kto?!!" Skríkla som na celý dom a ruku si automaticky čapla po ústach.
"M-môžsngvbjknfkjbncjf" Začal hovoriť no prerušil to nejaký šum, potom rachot, hlasný smiech a nakoniec hudba.
"Harry?? Harry počuješ ma??" Spýtala som sa a rýchlo sa postavila s postele. Na druhej strane nastalo ticho, nikto sa neozýval.
"Harold!!!!" Skríkla som tlmene, aby som nezobudila ten ostatok domu čo tu ostal.
"Láska nekrič p-posím ťa. I-ide mi vybuchnúť h-hlava." Povedal prosebne a .. počkať, ako ma to nazval?? Láska?!!!
"Nevolaj ma niečím čím nie som a čo vlastne chceš??" Môj hlas prešiel z ironického na nahnevaný.
"P-príď prosím ťa pre mňa. Sám asi d-domov neprejdem." Opäť sa ozval prosebne a hluk za ním pomaly ale isto utíchal.
"Harry ja nemôžem." Zašepkala som.
"El pro - auuuu" Zrazu skríkol a na druhej strane nastalo ticho.
"S-si v poriadku??" Spýtala som sa zo strachom v hlase.
"A-asi áno. P-prečo si mi n-nepovedala, že je tu s-stena??" Spýtal sa trochu vyčítavo a trochu ako malé dieťa. Musela som sa zasmiať. Keď je ožratý je smiešny ...
"Keby to viem určite ti to oznámim." Zasmiala som sa.
"T-tak prídeš p-prosím ťa?"
"Prečo nezavoláš chalanom??"
"Oni sú v podobnom s-stave ako ja." Povedal a ja som si kusla do pery. Keby ho tam nechám a jemu sa niečo stane, neodpustím si to.
"Kde si teda??" Spýtala som sa po chvíli, keď som zvažovala pre a proti. Mozog bol proti, ale srdce mi hovorilo niečo iné ...
"A-asi 2 blogy od tej kaviarne, k-kde ma doučuješ. S-sme na party u nejako chalana, t-to zbadáš." Povedal a zložil. Super!! Keď ho nájdem, zabijem ho ...
Rýchlo som si vyzliekla kraťase a tričko na spanie, obliekla som si rifle, sveter a vansky a potichu som zbehla dole do Paulovej izby. Potichu som otvorila dvere a priblížila sa k jeho posteli. Mal by si tu vyvetrať.
"Paul!!" Povedala som trochu hlasnejšie a jemne ho prefackala. To už sa pomrvil a pozrel na mňa ospalými očami.
"Elizabeth?? Čo tu robíš?? A kde si bola??" Spýtal sa prekvapene a posadil sa.
"Nikde. Ešte len pôjdem. Rýchlo sa obleč, potrebujem, aby si ma niekam odviezol." Povedala som zatiaľ čo som naňho hádzala veci zo stoličky.
"Čo?? A kam?? Zbláznila si sa??" Stále sa pýtal, ale navliekol na seba tie černe tepláky, trčiko a nejakú mikinu.
"Všetko ti vysvetlím v aute, poď!!!" Potiahla som ho za ruku a rýchlo bežala do garáže, kde som po ňom chytila kľúče od nejakého auta a čakala kým odomkne.
"No bude to?!!" Spýtala som sa už mierne vynervovane, keď sa ani po piatich minútach nemal k tomu, aby sa pohol.
"Toto nedopadne dobre, EL." Upozornil ma a odomkol Range Rovra.
"Teraz nerieš ako to dopadne. Otvor tú garáž a choď k smerom tej malej kaviarne pri Oxford Street." Povedala som a pre istotu sa pripútala. Paul je zodpovedný vodič, ale ako náhle sa má niekde ponáhľať, radšej sa modlím, aby sme došli k cieľu.
"No a kam ideme?? O pol štvrtej ráno?!!" Povedal trošku, no dobre dosť nahnevane.
"Volal mi Harry. Bol, respektíve je na nejakej party a je ožratý. Nemá sa ako dostať domov." Vysypala som zo seba a čakala na jeho reakciu. Paul už o Harrym viem. Všetko som mu musela vyklopiť, keď nás spolu asi pred týždňom uvidel.
FLASHBACK
"Pochvala patrí aj tebe. Lepšiu učiteľku som ešte nemal." Zasmial sa.
"Netrep." Buchla som ho do hrude a tiež sa zasmiala.
"Je to pravda." Povedal vážne a objal. Prekvapená som neostala len ja, ale aj on. Rýchlo sme sa od seba odtiahli a Harry s červeňou v tvári sklonil hlavu.
"Prepáč, to už je zvyk." Povedal opatrne.
"T-to je v poriadku." Pousmiala som sa a pozrela sa za neho, kde som zbadala stáť jedno z našich áut a v ňom Paula.
"Už budem musieť ísť. Tak zajtra." Povedala som a rýchlo sa rozbehla k autu.
"Nechceš mi niečo vysvetliť??" Spýtal sa prekvapene Paul, keď som nasadla do auta.
"Čo tu robíš?? Ty ma sleduješ??" Spýtala som sa tento krát prekvapene ja.
"Poslala ma pre teba tvoja mama. Dnes odchádza tvoj otec a ona tiež musí na týždeň odísť." Povedal a naštartoval auto.
"Čo?? Prečo??" Pozrela som naňho a potom na Harryho, ktorý kráčal opačným smerom ako my.
"Neviem, to mi nepovedali. A teraz mi vysvetli kto to je??" Povedal a ukázal Harryho smerom.
"Je to len spolužiak, Harry. Doučujem ho matiku, lebo jehokamarát, ktorý ho doteraz doučoval, maturuje a on ho nechce zaťažovať." Povedala som a spomenula som si na naše doterajšie posedenia v kaviarni.
"Aj tak si ho preverím." Povedal rázne a tým skončil túto debatu.
FLASHBACK
"Jeho kamaráti sú na tom podobne ako on." Povedala som a rýchlo vystúpila, keď som zbadala Harryho ako sa opiera o stenu.
-_-
OdpovedaťOdstrániť